Depresia a panicka porucha

aj ja sa snazim cele dni nieco robit aby som nato nemyslela aj cvicim ale proste to pride namna a denne ,,nie ze jeden den je dobre a pride to raz za cas denne sa citim blbo...niekedy chytim energiu ze si poviem ze to zvladnem inokedy si poviem ze nevladzem a asi to ani nezvladnem a cakam ci somnou nieco urobia tie lieky...prvykrat ked som to prekonala mi lieky zacali zaberat asi tak po 2-3mesiacoch kedy som sa odvazila vynst von aj sama a postupne robit pokroky..ale teraz sa mi nechce cakam par mesiacov kym sa trosku spamatam...snazim sa preto robit maximum...a zaroven mozno aj minimum toho co by som mohla..

Keby si chodila do prace, bolo by to lepsie - namala by si tolko casu sa pozorovat. Mne je lepsie, ked som vytazena naplno.

rena nie od januara som evidovana na urade prace...nezamestnana som,,aspon zetak lebo neviem ako by som teraz chodila do prace...viem je to vomne a sama seba musim prekonat len lahsie sa hovori ako robi ...

Bambulka, ked budes chciet, zvladnes. Je to len na Tebe, nikto to nemoze spravit za Teba, musis sa jednoducho prinutit.
Inak, Ty nechodis do skoly ani do prace?

aj teraz bratovi prisiel kamarat do mojej izby mu robit windows na pocitac..a mne uz len ztoho ze nemam svoj klud a ze su tu prislo zle...tak co uz toto je...rena ja neviem ci to zvladnem tam zajtra ist :((
palenka ja chodim k psychiatrovi a beriem lieky uz asi treti tyzden...ale strach mam stale...aj ja mam doma nejake cvicenia z dychom ale bojim sa hlavne toho ze ked mi pride zle vonku tak mi nepomoze ani to dychanie...

ahoj bambulka ja mam ten istý problem ako ti ,liečim sa už dlhodobo,no raz je to lepšie ,raz horšie,tažko sa mi radi ked sama niekedy potrebujem pomoc,neviem či si bola niekedy u posychologa ktorý ti pomože dýchanim trochu uvolnit stres,je to dýchanie cez brucho.Ja som sa vlastnu žiadost bola 2krat hosp. koli dennemu stacionaru a nastavenia na lieky,ale mne to velmi pomaha,hlavne že tam nie som sama...Ja mam ist tiež zajtra k lekarovi a už to odkladam,ale kamaratka mi slubila že pojde so mnou,mne to potom postupne prejde,najhoršie je to rano,...skus vyhladat lekarsku pomoc ak ešte nechodiš..zatial ahoj a neboj zvladneme to..Slavka

Bambulka, bojime sa vsetci, o tom tato diagnoza je. Prave o to ide prekonat ten strach. Jednoducho sa zatni a povedz si, ze to zvladnes. Dohodnime sa napr. ze tu teraz verejne slubis, ze tam zajtra pojdes, my vsetci Ti budeme drzat palce, Ty tam pojdes a zajtra nam s radostou napises, ze si to dokazala! Plati?

baby ja to viem ale i napriek tomu sa bojim ...ano mam priatela ale nebyvame spolu a ked zamnou pride ideme spolu von tak sa nebojim lebo je somnou on ale sama sa hned bojim...tento tyzden mam ist na kontrolu k obvodnej a to ma ordinaciu kusok od mojej a ja to stale odkladam a odkladam...uz vidim ako tam nepojdem ach jaj :((

Bambulka, suhlasim s deni, do toho sa musis nutit, nech Ti je akokolvek tazko. Ked to doakazes raz, strachu trochu ubudne a budes mat zo seba dobry pocit, ked to zvladnes velakrat, strach sa casom uplne vytrati. Chce to vela sebazaprenia,ale da sa to.

ale dokazes,sama sebe dokaz. ja si vzdy opakujem,som silnejsia,ako nejaka hlupa panika,ci strach. a pisala si tusim,ze mas priatela,tak to skuste zvladnut dvaja. viac je vzdy lepsie ako sam.