Depresia a panicka porucha

viem sama,ze tie stavy su hrozne. ono mozu byt spojene aj s minulostou. a muzi sa otvaraju tazsie zo svojimi problemami,ako mi zeny. treba o tom hovorit a treba to riesit,nie dusit v sebe. o to je to horsie. ked ti doveruje,nech sa ti zveri z coho ta panika je. ste na to dvaja,mate sa radi.

ahoj denca joj dakujem že mi odpovedaš.ja neviem čo to može unho vyvolat ale zdravotny stav ma v poriadku.ide o to že mal pred rokmi zly vstah kde ho využivala byvala a on je aj velmi citlivy.neviem či nie je to aj tým že pred 10timi rokmi stratil brata umrel ked si prave založil rodinu .ja sa bojim o neho .on mi vravi že je sommnou skutočne štastny tak ako predty nikdy že mi vie doverovat a že to čo on cíti to nesuvisi s našim vstahom ale ja si myslim že to tak nie je .mam pocit že má vsebe vela problemov ktore ani on sam nevie vyriešit a doteraz nemal taketo zachvaty ale tento mesiac to je už po druhy krat.može to byt panicka porucha u neho.ja neviem .tie návaly prídu naneho raz dva akoby sa sám seba zlakol čo to vlastne je,on to sám nevie vysvetlit.pri šoferovani včera už stiahol okno začal sa vrtiet v sedačke a naklánal sa akoby dostal šok.vravel mi že mu bucha srdce šialene a že trpnu mu končatini a raz ma zimomriavky a vzápatí zas je mu horuco až mu potom mamka dala lexaurin a bolo lepšie.čo to je mam mu dať čas aby si to sám vyriešil v hlave alebo je dobre mu o tom hovoriť bože ako možeme mi pomocť .aj moj brat tým trpí je to strašne ked nevieme pomocť.u mojho priatela je to začinajuce štadium alebo nie je to vobec panika ja neviem .bože už mu to aj pripomenula čo ak má paniku z niečoho ale on si to nepripušta že vraj to je len z unavy a že to prejde.

ahoj muska. citala som tvoj prispevok. viem,ze chces priatelovi pomoct. ale on musi prist na to co mu ten strach sposobuje. neber to zle. nemal nejake problemy v nejakom minulom vztahu?

Ahoj.Mám priatela 5mesiacov a mam o neho strach.Neviem ci netrpí náhodou panickým ochorením.Pred týždnom sme sa troška pohádali a cez výkend sme sa pekne porozprávali o tom v čom bol problém našej hádky a na čo si máme dávat nabuduce pozor aby sa nám to nestávalo.A po 3ch dnoch sme sa milovali lenže moj priatel po 15minutach zistil že sa celý trasie pulz mal neuveritelne zrýchlený a celý sa začal potit.po užití lieku na ukludnenie mu bolo lepšie.Ale on sám si to nevie vysvetliť od čoho to bolo.A včera večer zase po milovaní bol celý roztriasený a dostal zase ten istý záchvat až si musel lahnuť.Ja som mu vravela možno je to tým že bol dlho sám a teraz naraz má priatelku teda mna,sktorou si už plánuje spoločny život a ešte niečo,som rozvedená a mám synčeka ale aj s ním má super vsťah .Pred tým sa to stalo raz čo moj priateľ mal takýto záchvat bol cely rozrušeny a bez nálady až mal pocit infarktu pred tým sa stala tiež taká udalosť čo som sa ja pohádala s mojou mamkou a jemu som sa vyplakala.PORadte mi prosim čo to je neviem si rady a mám o mojho priatela strach.Nie je to náhodou panická porucha .Dakujem

Nadka myslis take busenie až v krku a tlak alebo brnenie, a sem tam preskocenie srdca alebo pokus chytit vzduch??... to ja mavam aj mi ten krk trpne...

Nadka86 ahoj.. ,pytala si sa bab.. ,ja som chalan .. ale niekedy mam taku uzkost.. ze mi tiez tak zacne mravcat "trpnut"krk.. taky jak bojazlivy pocit v krku .. a tiez jak keby mi ho stahovaloo ... je to moc neprijemne..

ahajte baby.ja by som sa chcela opytat ci ma niektora problem s pocitom ako na zadusenie.mam pocit ako mi busi srdce a stahuje sa mi krk.

ja iba tak velmi rychlo, lebo sa este musim ucit.. ale neda mi nezareagovat..
myself, krasne! :) naozaj.. mam pocit, ze si vystihol presne ten problem a perfektne si to napisal, dakujem aj ja :)
ja tak isto Ti aj ja gratulujem k tak uspesnemu dnu, viem co to znamena prekonat sam seba, tie pocity su uzasne :) to aj ja, ked som zvladla maturitu som sa citila ako v raji, len bohuzial sa tie stresy preukazali az teraz, tak nejako bojujem.. ale aj ja som na seba pysna, zvladla som ist v takomto stave dnes do skoly, mala som troska strach, ale vydrzala som to a mala som sice stavy, kedy som si hovorila, ze tak toto nezvladnem, ale nakoniec som zvladla a tiez ma to velmi tesi :)
hadam sa to postupne bude u vsetkych len a len zlespovat a urcite sa k Tvojmu prispevku vratim castejsie ;)
drzte sa vsetci!

ahoj myself. ja sa ti chcem za tvoj prispevok podakovat. tiez jazdim kazdy den autom. a ak dovolis tiez si ho o nejaky cas znova precitam. mas vo vsetkom uplnu pravdu. ahoj rena:dakujem za informacie,vyskusam ich.

makroo, este k tvojej otazke tykajucej sa prace a jazdenia autom.
Ja mam PP uz stvrty rok a zatial som z dovodu tejto "choroby" nevynechal v praci ani jeden. Kazdy den jazdim do prace, z prace - niekedy je to o drzku, ale v autobuse by som to urcite nezvladol. Ked ti pride zle, tak odstavis auto pri krajnici a pockas kym to prejde. Mne je napodiv lepsie v tom aute ako ked v kancelarii sedim. Najviac ma stresuje predstava, ze sa mi zhorsi stav, pridem o pracu, dom, rodinu, bla bla bla. Proste stresory jak diva svina. Snazim sa, bojujem s tym, ale nedokazem si proste osvojit iny pristup a to je problem. Som si 100% isty, ze keby sa mi podarilo zmenit myslenie a prestal to brat tak vazne, tak hned by bolo po probleme. Ale to je princip tejto poruchy - zacarovane kruhy, ktore nas nicia.
Je to tazke, najskor bojujes s tym, ze co ti vlastne je, busenie srdca, navaly tepla, trpnutie - proste bliziaci sa infarkt, strach o zivot. Ked si vsak clovek uvedomi, ze ide "iba" o nervy mas o jeden problem menej. ALE, pretrvajuca telesna aj dusevna nepohoda ta prinuti uvazovat nad vecami negativnejsie a klast si otazky, ci to zvladnem, co ak, atd. A problem sa prehlbuje, clovek sa zamotava do vlastnych negativnych myslienok, ktore ho potom zvazuju a nutia neustale si vyrabat nove a nove stresory, ktore ho udrzuju v tomto zufalom a zdanlivo nazvladnutelnom stave.
Najhorsie je, ze si nevsimame kolko krat sme uz zvladli dalekohorsie situacia, ale automaticky uvazujeme o situaciach, ktore sme nezvladli a s tymto vedomim sa radsej vyhybame novym vyzvam.
Ja som mal dnes dolezite pracovne stretnutie (pracovne), akonahle som sa dozvedel, ze sa niekam musim dostavit, prezit tam cely den, a popritom samozrejme podavat nejaky vykon a to vsetko v cudzom prostredi, pred zrakmi cudzich ludi, no hned som z toho dostal taku paniku, ze dovidenie. Stale som hladal sposoby ako sa z toho vykrutit - napokon som sa toho stretnutia zucastnil a bolo to super. Proste som si vsugeroval, ze sa nemam coho bat, a hlavne sa z tych ludi mamam preco stresovat. Ved mozno aj oni maju rovnake problemy. V tomto duchu som to zvladol a velmi ma to posilnilo a dodalo mi to trojitu davku odhodlenia. Verte - neverte, dnes mam po dlhom case pocit, ze som zdravy a je to super.
Toto je cesta ktorou sa musime vsetci tu zucastneni vydat - stoji to velmi vela energie, a je mi jasne, ze rovnaku dilemu budem riesit pri dalsej podobnej situacii, ale musime mat vieru v to, ze sa to da !

Inac, tento prispevok pisem aj preto, aby som si aj o tyzden mohol precitat, ze dna 24.03.2011 som mal pred sebou velmi tazku ulohu, ale zvladol som ju a posilnilo ma to. Zapisujte si kazdy jeden, aj minimalny uspech a pocity z neho, aby ste v tazkych casom vedeli, ze uz ste to raz zvladli. Toto je zaklad ucinnej terapie.