Mám komplexy - krivý nos

Ahoj je mi 16 let.Měla bych v pohodě nos až na to že je na něm veliký hrbol který každý vidí.
I přesto mají o mne kluci zájem.Dokonce říkají že jsem nejhezčí ze třídy což je opravdu dost divné.
Kde jsou ty časy kde jsem měla ten malý roztomilý nosík.všem s krásnym rovným nosem moc závidím.Snažím se mít ráda ale někdy to prostě nejde.
Snad se stane zázrak v který strašně moc věřím.

tiez mam s tmy problem ale postupne to uz neriesim :)

ja som to vyriešila plastikou... odvtedy mam pokoj, sebavedomie sa mi zvýšilo,..som so sebou spokojná...

Az ked budu ludia nuteni tahat za jeden koniec sa toto zmeni. Teraz sa strasne presadzuje individualizacia a tak to potom vyzera. Ja si myslim, ze kazdy clovek na svete ma komplexy, malokto ma ale gule si to priznat.:D

Podaktori to riesia youtuberovanim a dokazuju si tak ze su doleziti. Nemozes nic od druhych cakat dnes. Je to smutne ale je to tak, zijeme v temnej dobe. Ale snad sa to zmeni. Verim tomu. :) Ty len zi tak ze sama pre seba si tym, kto ma pravo vytvarat o sebe sudy, prijimat ich, alebo ich menit k svojej spokojnosti. Priatela ber ako spolocnika. A pokial mozno,snaz sa vytazit sama zo seba to najlepsie. Akekolvek prednosti a talenty. Musis sa sa zacat vnimat zo sirsej perspektivy. A potom ta zacne aj okolie lepsie vnimat, lebo bude vediet, ze si hodnotna bytost. Hodnotna si sice aj tak, ale okolie sa nauci po tebe opakovat a tebe sa bude pacit, co budes vidiet. :)

Ja uz mam pocit, ze kazdy vokol ich vytvara. Nikto nevie za nic pochvalit, ocenit, len kritizovat a robit si srandu. Mozno su niektore veci fakt myslene len s humorom, ale clovek ako ja s nulovym sebavedomim to berie uplne inac, osobne, aj ked sa snazim tvarit, ze nie. V duchu to boli. Aspon keby som mala partnera, ktory by ma vedel ocenit, alebo nejak mi s tym pomoct. Aj ked az takto podrobne som to s nim nerozoberala. Je mi to velmi trapne.

Smutok, je mi luto, ze ti rodina vyrabala komplexy. Mne robili to iste. Tiez vkuse postava, postava, nemas pas a mas siroke boky. Tak som sa naucila ofrflavat sa aj sama a to viac ako dost. Pride mi vtipne ako sa potom okolie, rodina cuduje, ze clovek nema sebavedomie. No kde ho asi ma nabrat, ked ho najblizsi zrazali dole. Seriozne,stinala by som hlavy za vyrabanie komplexov svojim detom. Zato, ze oni sami so sebou neboli spokojni, ventilovali si to na detoch, pripadne surodenci na mladsich. Ajajaj, skody narobia a potom sa s tym clovek musi sam pasovat, ak sa nechce v dospelosti utrapit k smrti. Drzim palce vsetkym, aby sa im podarilo citit k sebe lasku a prijatie. A hlavne, kaslat na nazory druhych, cim skor si to jedinec uvedomi, tym skor ma sancu v zivote nieco dosiahnut, Ludia nic dobre druhym nedopraju. Je jedno, ci je to rodina, ci cudzi. Toto pochopia len taki, ktorych sny boli vdaka druhym usliapane. Ale nevzdavajte sa. Vsetci sme krasni, len to musime prijat ako fakt. :)

ospravedlnujem sa za spam ale neslo mi to postnut tak som to nejakym zazrako postla sto krat :)

Co vam poviem, vidim, ze vela z nas ma komplexy. Ja tiez, divny nos, sem tam akne, presiroke boky, vecny problem s vahou. Nikdy som sa necitila byt pekna, aj ked mi to sem tam niekto povedal, nikdy som tomu neverila. Mozno to koreni z decstva, pametam si, ked ako 10 rocna som s rodicmi nakupovala oblecenie a mama mi vybrala nejake saty a ked ma v nich zbadala, sa zhrozila a povedala, ze na mna sa neda nic kupit, ze vyzeram strasne. Bolo vela takych veci, brat sa mi v decstve stale vysmieval, za zuby, za plet, za vahu. Ked som mala cca 16 rokov, bola som konecne chuda, potom som to zase posala a zacala priberat, vtedy som sa dopocula ako mama o mne hovori, ze zase priberam ako diva svina. Su to mozno somariny, ktore tak myslene neboli, alebo ja som velmi vztahovacna, neviem ale podlomene sebavedomie mi zostalo do dnes. Mam sice uz tri roky priatela, ale ten mi tiez nikdy nic pekne nepovie, aj ked sme sa uz o tom par krat rozpravali, nic. Niekedy si kupim nieco nove na seba a pridem sa mu ukazat, tak ho to bud nezaujima, alebo mi povie, ze nevie ako v tom vyzeram. Asi vyzeram vo vsetkom zle. A vcera, som si po dlhom dlhom case natocila vlasy, a fakt som sa z toho tesila, citila som sa dobre, pekne, ale dlho to nevydrzalo, vonku s partiou ma cakal len vysmech, ako vzdy. Ja viem, ze vyzor nieje dolezity, ale zdrave sebavedomie je, a to ja nemam. Mam o sebe velmi negativne nazory, ktore sa stale stupnuju. Neznasam sa, svoju postavu, svoju tvar, niekedy sa prejem a idem to vyvratit...

Co vam poviem, vidim, ze vela z nas ma komplexy. Ja tiez, divny nos, sem tam akne, presiroke boky, vecny problem s vahou. Nikdy som sa necitila byt pekna, aj ked mi to sem tam niekto povedal, nikdy som tomu neverila. Mozno to koreni z decstva, pametam si, ked ako 10 rocna som s rodicmi nakupovala oblecenie a mama mi vybrala nejake saty a ked ma v nich zbadala, sa zhrozila a povedala, ze na mna sa neda nic kupit, ze vyzeram strasne. Bolo vela takych veci, brat sa mi v decstve stale vysmieval, za zuby, za plet, za vahu. Ked som mala cca 16 rokov, bola som konecne chuda, potom som to zase posala a zacala priberat, vtedy som sa dopocula ako mama o mne hovori, ze zase priberam ako diva svina. Su to mozno somariny, ktore tak myslene neboli, alebo ja som velmi vztahovacna, neviem ale podlomene sebavedomie mi zostalo do dnes. Mam sice uz tri roky priatela, ale ten mi tiez nikdy nic pekne nepovie, aj ked sme sa uz o tom par krat rozpravali, nic. Niekedy si kupim nieco nove na seba a pridem sa mu ukazat, tak ho to bud nezaujima, alebo mi povie, ze nevie ako v tom vyzeram. Asi vyzeram vo vsetkom zle. A vcera, som si po dlhom dlhom case natocila vlasy, a fakt som sa z toho tesila, citila som sa dobre, pekne, ale dlho to nevydrzalo, vonku s partiou ma cakal len vysmech, ako vzdy. Ja viem, ze vyzor nieje dolezity, ale zdrave sebavedomie je, a to ja nemam. Mam o sebe velmi negativne nazory, ktore sa stale stupnuju. Neznasam sa, svoju postavu, svoju tvar, niekedy sa prejem a idem to vyvratit...

Co vam poviem, vidim, ze vela z nas ma komplexy. Ja tiez, divny nos, sem tam akne, presiroke boky, vecny problem s vahou. Nikdy som sa necitila byt pekna, aj ked mi to sem tam niekto povedal, nikdy som tomu neverila. Mozno to koreni z decstva, pametam si, ked ako 10 rocna som s rodicmi nakupovala oblecenie a mama mi vybrala nejake saty a ked ma v nich zbadala, sa zhrozila a povedala, ze na mna sa neda nic kupit, ze vyzeram strasne. Bolo vela takych veci, brat sa mi v decstve stale vysmieval, za zuby, za plet, za vahu. Ked som mala cca 16 rokov, bola som konecne chuda, potom som to zase posala a zacala priberat, vtedy som sa dopocula ako mama o mne hovori, ze zase priberam ako diva svina. Su to mozno somariny, ktore tak myslene neboli, alebo ja som velmi vztahovacna, neviem ale podlomene sebavedomie mi zostalo do dnes. Mam sice uz tri roky priatela, ale ten mi tiez nikdy nic pekne nepovie, aj ked sme sa uz o tom par krat rozpravali, nic. Niekedy si kupim nieco nove na seba a pridem sa mu ukazat, tak ho to bud nezaujima, alebo mi povie, ze nevie ako v tom vyzeram. Asi vyzeram vo vsetkom zle. A vcera, som si po dlhom dlhom case natocila vlasy, a fakt som sa z toho tesila, citila som sa dobre, pekne, ale dlho to nevydrzalo, vonku s partiou ma cakal len vysmech, ako vzdy. Ja viem, ze vyzor nieje dolezity, ale zdrave sebavedomie je, a to ja nemam. Mam o sebe velmi negativne nazory, ktore sa stale stupnuju. Neznasam sa, svoju postavu, svoju tvar, niekedy sa prejem a idem to vyvratit...