Tak...kde zacat? Mam 14 rokov, 170cm a...45-46kg. A viem ze som chora...mam anorexiu.Kedy to zacalo?V juli roku 2007. Chcela som sa len racionalnejsie stravovat. Vobec som nemusela schudnut, mala som normalnu vahu-54k-55kg. S toho mojho racionalneho stravovania som ale schudla. Okolo 2-3kg...a zacalo sa mi to pacit. Zlom nastal v septembri. Vtedy som jedla minimum a cvicila po kazdom jedle bycyklovanie, do dna aspon 2.5 hodiny ak nie aj 3. A potom som schudla 5kg a...darmo som cakala na menstruaciu... Mama mi to zatrhla, ale uz som vazila 46kg. Zaciatky mojho jedenia boli tazke...Potom som isla za psychologickou a ta ma poslala za psychiatrickou s tym ze mam velku podvahu a anorexiu. Psychiatricka mi stanovila ambulantnu liecbu- omesiac mam prist a pribrat lebo... pojdem do nemocnice a tam ma budu krmit. Chcela som posluchnut ale...to zakerne SOM TUCNA som stale pocula a vyhravalo to.V podstate som jedla normal, ale aj tak som chudla...a dostala som sa na 43kg. Stale som sa sama sebe zdala byt tucna ale vylakala som sa -JA VAZIM 43KG? Atak som sa nasledujuce 4 dni prejedala a mala som 45 kg. Prisiel cas ist za psycho. a ja som sa postavila na vahu a ...46.5kg.Bolo to tym ze som vypila 0.5 litra vody a vela zjedla, cize som bola plna. Psycho povedala ze je sklamana ale ze mi da este sancu a neposle ma do nemocnice na pristroje... Bol to zazrak...A potom som videla jedno dievca. Zdalo sa mi chudsie a vyssie... Ale ovazilo sa-boli sme u doktorky- a meralo 165 a vazilo 53kg... Takze sme chore... Prosim tie ktore su vyliecene a tie co sa chcu liecit, ze co je kaloricke jedlo a tie ktore sa liecit nechcu aby pouvazovali.Zdravie alebo ta chora predstava ze su este tucne? Zivot alebo smrt? Radost alebo apatia? Uvazujte, je to dolezite. A vy, prosim pomozte...
Sme chore...
a kam ťa chceli umiestniť? do blavy? tam by som neradila...asi ma už poznáš z fora o anorexii tak asi aj vieš kolko merám a vážim a že som chorá,a ty nemáš okrem straty menzesu nejaké iné zdravotné problémy,napr.žlčníkové,alebo slabá imunita aj teraz pred včerom ma zachránili,ked mi vybrali vodu z plúc a to bolo z obyčajnej chrípky,tiež viem že som chorá a ak to bude dalej takto pokračovať tak nabudúcu chrípku sa im už nemusí podariť ma zachrániť a môže byť po mne....ale ked ja tak stráááášne nenávidím priberanie,ešte viac ako chrípku,a najhorší je môj spomalený metabolizmus...potom ten jojo-efekt neviem nijak zastaviť a bojím sa že by som priberala až do úplnej tučnoty a preto sa tak bojím priberania...predpísala ti tá doktorka aj nutridrink,ked máš pribrať,mne hej mám ich doma cca 23 200mlových fliaš,ale bojím sa to piť,ked si len predstavím ako veeeeeeeeela to má kalorii-fuuuj
Preco si seba tak vsimas? Skus si vsimat chalanov v skole, alebo nemas rada sport?Vies mysliet aj na nieco ine ako na seba?Iny sa zabavaju tesia, maju hobby a tvoje hobby je len vizor? to je malo pre chalanov..
dobre si to napisala, nazyvas veci pravym menom, uvedomujes si realitu a nie len svoje predstavy, to je asi zakladny a prvy krok k uspechu, kiez by si to vsetci s ppp dokazali uvedomit a priznat, prajem vela sily a uspechov v boji s touto potvorou - myslim ze je to hodne tazke ale je o co bojovat, zivot moze byt krasny aj bez ohladu na vahu a postavu :)
no.....tak to ste ozaj choré......
