Som veľmi nešťastná.Som rozvedená 5 rokov a mám jednu dcérku.Manželstvo skončilo kvôli manželovmu alkoholizmu a milenkám.Oporou mi boli rodičia, ktorí mi veľmi pomáhali, ale teraz sa to totálne všetko zrútilo.Pred tromi mesiacmi som sa dostala do vzťahu s mužom , ktorý bol odo mňa starší o 25 rokov, poznali sme sa dlhšie už z videnia, ale v tú dobu sme sa dali do reči a zistili sme že si rozumieme, máme si čo povedať. On bol sám, manželka odišla do zahraničia, kde si našla iného , ešte stále bol ženatý ale rovod chcel dotiahnuť do konca.Tento vzťah som tajila pred rodičmi, lebo som vedela, že oni s tým nebudú súhlasiť.Pred dvoma týždňami nás spolu videli a odvtedy som mám zo života peklo. Nedajú si nič vysvetliť, vzťah som ukončila, zostala som sama.Pre nich som mŕtva, lebo som im ublížila. Lenže ja som im nechcela ublížiť,chcela som, aby sme konečne boli šťastné a takto to dopadlo.Niekedy mám chuť skončiť so všetkým, ale drží ma tu moja dcérka, moje zlatko.
nešťastná
vivihaba ako sa ti dari?
Tiez mi nejde do hlavy, ze tvoj brat, vysokoskolak, je predsa dospely clovek, a necha si od rodicov rozkazovat ci sa s tebou moze stretavat, prist na navstevu alebo nie. To si necha takto skakat po hlave? Ved si raz jeho sestra a aj jemu by malo zalezat na tom, aby ti to cele aspon ciastocne ulahcil, pomohol ti obcas s dcerkou, zavaroval a pod.
No to fakt nechapem, ako moze rodic odkopnut dieta aj vnucku kvoli takej hluposti. Ked si predstavim, ze kolko je rodicov, ktori sa trapia kvoli detom a podla mna pre tisic krat vaznejsie veci ako su napriklad drogy a ine horsie veci. A nie preto, ze ich dieta si naslo partnera, ktori im skratka nevyhovuje, nechapem. Mali by si vazit to, ze ich dieta a vnucka su zdrave, a kto im pomoze ak nie rodicia?
Prerušiť študium, ked mám tesne pred štátnicami?To by bolo dosť divné,
A nedalo by sa prerušiť načas štúdium? Je toho naraz na teba asi veľa.
Ono sa Vám to ľahko hovorí, že nemám byť závislá na rodičoch, keď ešte popri zamestnaní externe študujem na výške a potrebujem dochádzať aj na prednášky.A čo vtedy s dieťaťom?Kde ju dám?
Myslím, že majú v mnohom pravdu wowo i juliena. Iné by bolo, keby si bývala v jednej domácnosti s rodičmi. Vtedy by si moc "vyskakovať" nemohla. Ale teraz si už samostatná a ty zodpovedáš za svoj život aj svojej dcérky. Tiež si myslím, že nemusíš sa voči rodičom uzavrieť, veď iste máš im byť za čo vďačná. Ale závislá by si už od nich nemala byť, hlavne ak by to malo ničiť tvoju a dcérkinu psychiku. Treba voliť menšie zlo. Ak to nechápu oni, si na ťahu ty. Urobila si chybu, poučila si sa, rodičom sa ospravedlnila, život ide ďalej. Mysli na život dcérky a nenechaj sa už psychicky vydierať. Dobre by bolo, keby si mala nejakú priateľku, ktorej by sa aspoň vyrozprávala. Dvom sa ľahšie nesie bremeno ako jednému a predsa ten, kto nie je situáciou zaťažený, vie triezvejšie posúdiť i poradiť, čo je správne. Možno by pomohol aj psychológ, žeby ti dal nejaké rady, ako sa brániť. Len nevešaj hlavu a bráň svoju pozíciu matky. Ak sa s nimi nedá v kľude dohovoriť, možno by si im mohla napísať list a vysvetliť im, že si samostatná a napriek tomu, že si veľmi vážiš, čo pre teba v živote urobili, si nepraješ, aby voči tebe robili výstupy a zasahovali do tvojho života.
Ten vzťah skončil,presnejšie ja so ho skončila.Lebo ked sme sa stretli s mojimi rodičmi zoči voči, tak ja som tam zostala sama a on bez slova sprosto odišiel,nezostal tam aby obhájil náš vzťah. Mám pocit že som sa asi v ňom zmýlila a poriadne.Vieš,iné je keď máš kamarátky, kamarátov od detstva.Ja som v meste krátko, nemím tak blízke kamarátky, ktorým by som sa mohla zdôveriť.
Vidim ze si zavisla na rodicovskej priazni a tymto ta trosku moc vydieraju.Asi mama vie kde mas slabe miesto.Neboj malu iste neprestanu mat radi a ani teba.Nechaj to tak,nepros sa im,,, ich to prejde, daj im kludne aj tri mesiace,,bez komunikacie,Ved to nie je tak ze ich nemas.Kazdy je niekedy sam. Zober si ze niekomu rodicia zomru.A ako je to s tym starsim praitelom nemoze ti byt oporou? ci to uz skonicilo?Nemas kamosky?Ozvy sa aj starym znamim, obnov vztahy .
To čo som spravila mi môžu vždy vyčítať, len nech mi odpustia,dajú šancu aby som im dokázala, že nie som taká ako si myslia a hlavne nech majú radi malú.Neviem čo to do nich vošlo.
