Ako to začalo???ana ,mia

rozumiem ti:)treba sa sustredit aj na ine radosti,ktore prinasa zivot a v nich hladat potesenie.nemoze byt vzdy vsetko dokonale,to musime mat neustale na zreteli:)

dakujem ti jajka. aspon trochu si mi vrátila sebadôveru, dakedy človek potrebuje len kusok porozumenia

mas uplnu pravdu:)a tiez je dolezite vyzbrojit sa trpezlivostou,pretoze navyk nejde odstranit zo dna na den,ale treba si byt uvedomit tiez,ze sa da odstranit a postupneto bude stale lepsie a lepsie...:)a teba riesit tiez riesit otazku preco koname tak ako koname-preco?to je otazka na ktoru si vieme odpovedat len my same...:)

dobre, rozkaz :) urobím si ráno autogénny tréning. ved vlastne ppp je celý len o zlom návyku. to ja dobre viem. ale návyk je ako železná košela, tak sa to hovorí, no nie? no je to aj v myšlienkach, musíme začať pozitívne myslieť.

nemas za co:)tak vies co?odteraz sa konci tvoje zle obdobie a zajtra rano sa pri ranajkach neprejes,ale namiesto toho si das akesi relaxacne cvicenie vo vyvetranej miestnosti,co ty na to?:)viem,ze je to tazke...len pekne pomaly postupne treba odstranit zle navyky a oslobodit sa z put ppp.nehovorim,ze je to lahke...ale ide to:)

dakujem jajka. už mám dlhšie zlé obdobie. neviem začať jesť málo a pravidelne. vždy sa prejem už pri ranajkách a ide to celý den, potom som večer veľmi nešťastná

samozrejme,som to myslela celkovo-ANTI-PPP:)ahoj mirecka :)citam,ze mas zle obdobie...hlavu vzhuuru:)

aj ja už navždy budem anti ana&mia

ana's friend...mrzi ma,ze prave toto forum ta priviedlo k strankam pro-ana,paradoxne ked v inych temach mnohe bojujeme proti ane,mii a celkovo proti ppp...robis obrovsku chybu...spamataj sa!dobrovolne utrpenie a poskodenie zdravia nie je riesenim ziadneho problemu...ja uz ostanem navzdy ANTI-ANA!

Tak u mna to začalo, ked som mala 14 rokov. Dovtedy som bola vždy normálna, ale s pubertou som pribrala 3 kg, čo sa mi zdala vtedy strašná tragédia, všimli si to chlapci a začali mať sprosté poznámky, že kedy schudnem, kolko som už schudla a tak. mamka ma podporovala, aby som držala dietu a tak som asi 5 mesiacov nič nejedla, nadmerne som cvičila, schudla som, ale bola som stále vyhladovaná a smutná, potom som sa začala prejedať a pribrala som asi 7 kg, prejedanie trvalo rok, potom som to zhodila kvôli chlapcovi, nič som nejedla zas asi pol roka a potom som sa už len prepchávala, ani som si to nijako nekompenzovala, toho chlapca som prestala mať rada, lebo som seba nenávidela a tak som pribrala asi 12 kg. dnes sa hnusím sama sebe. bola som už aj na liečení, bolo to skvelé, ale sama som to opäť nezvládla a aj ked sa veľmi chcem dostať späť do normálu, nejde mi to. roky bežia a ja citim, že strácam nádej a vieru, že niekedy budem šťastná. nenávidím svoje telo i tento život. nechcem pôsobiť demotivujúco pre baby, ktoré sa chcú z toho dostať. práve naopak, chodte na liečenie, nebojte sa toho, je to skvelá skúsenosť.