Pohrdala som nimi.Modelkami.Myslela som si ze su to len neinteligentne krasotinky ktore predvadzaju svoje telá na mole za peniaze. Navyse su anorekticky.Ake ironicke...o niekolko mesiacov-6-7- po mojom pohrdani som uz aj ja vyzerala ako oni.Mala som 43kg pri vyske170cm a trcali mi kosti.Uz aj mna nezaujimalo nic ine len to, kolko coho zjem a ako to spalim. Malo chybalo k tomu aby som nejedla nic.Stale som sa pozerala do zrkadla, denne aj 4 krat som sa vazila.A stale som sa videla tucna.Tyrala som sa, nemohla som zjest ani kaloriu naviac aby ma nenavstivili vycitky svedomia...nemohla som spavat. Nenavidela som ich a bola som ako oni...perfekcionisticka, ktora tuzila len po krasnom tele a mudrej hlave a slave a nic ju nezaujimalo. No ponizovala som sa...nenavidela som sa...robila som si naschval zle, ziadnu vyhru som si nevychutnala...cvicila som stale...Vzdy som chcela byt ako Amy Lee z Evanescance, bola mojim vzorom.A dobrym. To ona mi pomohla vstat...hlavne...a zachranila ma spolu srodinou a priatelmi...Teraz mam uz 50kg ale stale mi trcia rebra.Ak neviete ako si pomoct, pozrite si videa na googli na stanke o anorexii. Najdete tam jedno vieo proti anorexii. Su tam znami ludia- aj Amy-a hovoria aka je anorexia zla. A su normalny a pekny. A svet si ich neceni pre vychudnutu postavu, ale pre schopnosti. Napiste ci vam to pomohlo...
Ako modelka
Amylie, ja som mala tiez takyto problem ako ty. Touto chorobou som trpela, avsak nechcela som si priznat, alebo resp.som si ani neuvedomovala, ze sa zo mna stava anorekticka. Zacalo sa to vsetko pred dvoma rokmi, mala som 16 rokov.Myslela som si pri pohlade do zrkadla, ze som tlsta. Avsak teraz viem, a uvedomila som si to, ze tlsta som nebola vobec..to vsetko bolo ovplyvnene len psychikou, a hlupostou byt ta naj.Stravovala som sa uplne normalne, jedla som vsetko..z kazdeho nieco, ale v malych davkach a mala som to vzdy nacasovane, co ktoru hodinu dam do ust. Vela som sportovala, co znamena, ze som vydala mnozstvo energie, ktoru som spat neprijala. Kedze sport milujem a taktiez aj zdravu stravu a vlastne zdravy zivotny styl, myslela som si, ze mi to nemoze nijak ublizit, avsak zacali mi vypadavat vlasy, bola som strasne nervozna, unavena. Navstivila som zenskeho lekara, a ten mi da sa povedat prehovoril do duse..a asi sa stal zazrak osvietilo ma..a uvedomila som si, ze ak budem takto pokracovat aj nadalej,mozem si zdravie poskodit natolko, ze sa dostanem do nemocnice, a z poslednych sil budem bojovat o zachranu mojho zivota. Som rada,ze som tuto chorobu prekonala.Mam 54 kilov, 175 cm a citim sa skvele.Sice mi vravia aj teraz, ze som chuda..no myslim si, ze moju postavu mi mozu zavidiet. Venujem sa nadalej modelingu, vychutnavam si zivto naplno. A ked citam v novinach, alebo vidim v televizii, ako dievcata zapasia s touto chorobou a superia, ktora bude chudsia..pride mi az tazko na srdci, a rada by som im podala pomoc..a povedala im, ze je to hlupost si nicit zdravie takymto sposobom. Jednoducho povedane, mal by sa kazdy clovek zmierit s tym ako vyzera od prirody.., mal byt viest zdravy zivotny styl,mal by stiredat psychicku ci fyzicku cinnost,a zbytocne sa nestresovat. Kazdy clovek je predsa niecim krasny a vynimocny..
amylie : tak ja takyto problem nemam..ale budem ti drzat palce, aby si sa vyliecila! :) a neboj sa, ty to zvladnes!! musis si verit. pa
