mam toho uz dost!!!

Ahoj, precitala som si tvoj problem a chapem co prezivas. Presla som si niecim podobnym, ibaze mozno trocha horsim, pretoze nasi mali obdobia, ze som chcela umriet. Nenavidela som ich a cely svet s nimi. Taha sa to v podstate dodnes, je zbytocne to rozoberat, ale casom som si uvedomila, ze to co je dolezite som JA. Nebieriem ohlad na ich reci, vycitky a nic. Zijem svoj zivot, po 5 rokoch som sla aj externe studovat na vysku a som stastna. S mamou sa obcas pohadam, mame 2 tyzdne tichu domacnost a potom je zasa vsetko ok. Takze nevesaj hlavu. Vsetko vyriesi cas a clovek ma tolko sily a energie kolko potrebuje aby zvladol zit.

zda sa,ze vidis vsetko len z tej zlej stranky.skus hladat to pekne v zivote a na ludoch okolo seba,nehladaj len to zle,lebo sa sama od zlosti pominies a aby si neurobila nic,co budes neskor lutovat.skus sa s ludmi pekne porozpravat,co ta trapi a skusit vyriesit problem.daj to zo seba von.sadni si s otcom a porozpravajte sa.snaz sa kontrolovat a nevybuchni.mozno si uvedomi svoju chybu.

ahojte:) uz sa doma rozpravame...je to lepsie ako mlcat...a snazim sa ovladat a nereagovat na vsetko, co mi povedia...lebo nie na vsetko sa oplati reagovat - potom mam len zlu naladu...ale zase je zle, ked v sebe nieco dusim...momentalne je mi dobre...ty si na tom ako daria,hmm? lebo ja ked vsimam moju naladu, tak asi 2 tyzdne je dobre a potom 2 tyzdne zle-nedobre...kedy ako...pa paaaaaa

je to tazke,neviem si to ani predstavit lebo to nepoznm,ale prajem skore riesenie,ktore by pomohlo vasej osobnosti a slobode.

naozaj to nie je o tom,ze otcov nenávidime.skôr sme nestastne,hnevame sa,casto na seba,lebo ja uz niekedy neviem,ci to naozaj nie som ja tak zla a cely ten nie naj vztah medzi nami nie je moja chyba.Ked som bola dieta,môj oco sa mi zdal najlepsi,najmudrejsi. obdivovala som ho ako nikoho na svete.dokonca som si hovorila,ze ked sa vydam,chcem mat tak isto mudreho,scitaneho,zabavneho otca.to som bola mala,a nevidela som to,co vidia dospely...ale iba to,co vidia detske oci.
zanetkaaaaa,myslim,ze obidve,ja aj kiwemai svojich otcov mame velmi radi.takto sme sa vyzalovali prave preto,ze nas trapi aky vztah mame,ako spolu nie a nie vychadzat lepsie.trapi nas,co z nas urobili - mozno nechtiac.ako nam ublizili a neuvedomuju si to,ani nepriznaju.chceli by sme,aby boli aj k nam doma,k svojim najblizsim,dceram a manzelkam taky ako dokazu byt k cudzim ludom.vsak kto je viac ako rodina?kto im neustale pomaha?stara sa o nich?mysli na nich?aby si nezabudli doklady,okuliare,aby vyzerali dobre,pomaha im hladat kluce,mobily...a napriek tomu je ten najhorsi,najbezocivejsi...?ano,to nam casto vykrikuje.bud sa s tym kazdodennym odvrhovanim zmierime a osvojime si tie "super" privlastky alebo sa budeme burit.nejde to stale prehliadat,lebo aj to povazuju za bezocivost.
kiwemai,urcite si to aj ty myslis co ja,ze nasi otcovia by boli idealni,keby aj doma ku svojim najblizsim boli taki ako k cudzim.ja by som takemu muzovi neodolala!keby bolo keby,tak by bol mojim vzorom.

zanetkaaaaaa...s tym mas pravdu...nemozem ho nenavidiet...dal mi toho v zivote vela...a tiez aj ublizil...nenavidiet je vsak silne slovo a nepatri sa tak ani len premyslat o niekom, kto ma vychoval...

Sice naozaj neviem preco svojho otca nenavidis,ale podla mna ta lubi,a chce pre Teba to najnajlepsie...A ja som otca nenavidela ked som mala mozno ako ty Ale teraz by som na neho nedala dopustit,teraz ho nadovsetko lubim... a polozila by som za neho aj svoj vlastny zivot..A zapametaj si vzdy rodicia maju pravdu..tak papa,a prajem ti aby si zivot brala usmevom..

hmm...daria, aj ja som mala vcera huby:) sice nie vyprazane, ale predsa...zaujimave...tiez som dost toho spapala, ale nejak som cely den pocitovala hlad:)a v noci som nemohla zaspat...ale to vraj nielen ja...lebo jedna kam. a poniektore spol. sa tiez stazovali na nespanok...a dokonca aj moja mamka, ale ta to nemala zo skoly, ale asi z toho, co popapala:) dnes o5 klud...ale to este nieje vecer, tak neviem co sa moze prihodit...nikto nevie...ale snad nic zle, lebo dnes chcem mat dobry dnicek:) a zajtra tiez...este ani rozvrh poriadne nemame...nikto z neho nevyjde:) tak zatial este zijem vo svete prazdnin. a mala si tie divoke sny?:) snad nie...juuuj o5 som sa rozpisala...ja ked zacnem neviem prestat...ale dobry den bol najma vdaka tomu, ze som o5 stretla po dlhom case moju nay osobku z celej skoly, moju spolusediacu a aj na dalsich par osob som sa tesila...tak o5 zacne pre mna ten kolobeh, sice teraz trochu iny ako minule roky...ale uz posledny na tej cudnej skole:)myslela som si, ze sa na to vobec netesim, ale vlastne sa aj tesim...dlhsie sediet doma by mi uz asi neprospelo...

kiwemai,kto vie,ci sme aj my dve tak rovnake povahy,osobnosti ako su podobne nase rodiny???
dnes bolo aj tu OK,mali sme navstevy,nasi boli na navstevach,ja doma len som sa prejedala.asi sa mi budu snivat divoke sny-mala som vyprazane huby a fakt som sa prejedla.

kiwemai
...čítala som len tvoj prvý príspevok a neviem ti síce pomôcť, ale chcem, aby si vedela, že nie si jediný človek, ktorý toto doma prežíva. Mala som to podobné dlhé roky. Teraz už je to lepšie, už som zamestnaná a nechodím do školy (chcela som ísť na výšku, ale.. mám to tak ako ty). Jediná dobrá rada, ktorú ti viem dať, je naučiť sa jednoducho NEPOČÚVAŤ. Nepočúvať výčitky, hlúpe reči,... Veď vieš, že On sa opäť ukludní a bude sa tváriť akoby sa nič nestalo. Veľa šťastia :)