starostlivost o rodiča

Ved prave,ze taketo nieco sa moze stat zo dna na den a potom ma mama bude potrebovat tych 24 hod. denne, ale nechapem preco to tak sebecky vyzaduje uz teraz, ked este mozem pracovat.

Moja babka ma 84 rokov a este pred pol rokom bola o.k. Akoby zo dna na den sa u nej prejavila starecka demencia. Teraz je uz v pokrocilom stadiu. Nevie kto som, ani vlastnu dceru si niekedy nevie priradit, moju mamu ktora sa o nu stara 24 h denne. Je to s nou tazke, mama ju musela prestahovat k nam do rodinneho domu, lebo byvala daleko od nas. Babaka si mysli ze je niekde na lieceni, je absolutne dezorientovana, pada zo schodov v noci, stale sa niekam chysta, oblieka sa ze uz chce ist domov, nepochopi ze uz u nas je doma.. Mama je na konci s nervami, jedine co ma mrzi ze nemozem byt s nimi, kedze som sa odtial odstahovala koli otcovi, chodim tam raz do tyzdna a mam strasne vycitky ako ma mama potrebuje :-(

Ja mam ten isty problem, az na to ze moja matka zatial relativne zdrava 80 tka, ale nechce byt v dome sama, vyzaduje odo mna aby som nechala pracu a prestahovali sme sa k nej. Cely zivot s nou niekto byval a segra sa stahuje do noveho. Podotykam, ze ja sa mam o nu postarat, lebo nam darovala polovicu domu, ale ja som si to predstavovala tak, ze pokial bude sebestacna tak tam budeme chodit iba na vikendy.Ona vlastne teraz potrebuje robit spolocnost a nepozera na to, ze ja pracujem.

ahoj mia, ja som sa starala tiez o matku. tazko ochorela este pred mojim narodenim, bola imobilna..bola som s nou stale od utleho detstva, az do mojich 17, kym zomrela. bolo to tazke, ale velmi ma to zocelilo, dospela som, mozno este viac. mali sme spolu krasny a silny vztah. jedine co teraz lutujem je, ze som jej nemohla venovat kazdu minutu, byt s nou co najviac. to jedine co mi zostali su spomienky, obrazy.
dala mi najvacsiu skusenost aku som mohla zazit.
psychicky to narocne urcite je,ale rovnako ta to moze velmi zmobilizovat do tvojho vlastneho zivota, do chuti ho zit.
uzi si s nou vsetky chvile, ktore budete mat, kazdy den jej aj stokrat povedz ako ju lubis, nehadaj sa s nou, zanadavaj si, pokojne, ale nie pred nou. bud s nou, ked jej bude zle, drz ju za ruku. zvladnes to.
vela sil.

Mia,ja som sa staral o svokrovcov,ale takých nepriamych.vychovali môjho manžela .Starali sa oňho od narodenia.Svokra bola sestra jeho babky.Jeho mama mala 17,keď ho porodila.No to by bolo na napísanie knižky,tak len v skratke toľko.Bola som týždeň pred pôrodom,ke´d svokra/vtedy 78 ročná/dostala porážku.Vieš si predstaviť,čo ma čakalo pri príchode z pôrodnice.Zomrela,keď mal malý 10 mes.Zostal mi na krku psychiatrom liečený svokor.nevieš si predstaviť,čo všetko som si vytrpela.Urážky,raz sa ma snažil aj udrieť,ale postavila som sa mu a vrátila.Od vtedy sa o to viac nepokúšal,ba čo viac,začal ma rešpektovať,lebo aj ke´d som bola v jeho dome,povedala som mu,že teraz je závislý on na mne,a nie ja na ňom.Mal 80 rokov.Vieš,koľko krát som mu ukradla peniaze?nespočetne veľakrát.Plakala som pred ním,ke´d ma obviňoval.Raz som mu povedala:"ja vám nebudem nič hovoriť.Myslite si čo chcete,veď na druhom svete uvidíte,kde bola pravda.Potom,keď zomrel,sa mi do pol roka snívalo,že mi každú noc nosil 5000 sk.mal plné vrecká 5000-iek.a v poslednom sne som mu povedala:Dajte mi všetky naraz,čo budete chodiť každy deň.Tak ma capol po pleci a povedal:"ty ,Vierka!"

Každý mi hovoril,vydrž,veď už je to len kratšie ako dlhšie.Vieš ako sa hovorí,ak ti niekto ublíži,že odpustiť sa dá,ale zabudnúť nie.Ale aj napriek tomu všetkému som sa postarala ukážkovo.Dá sa povedať,ako o svoje dieťa.Posledné 3 mesiace pred smrťou ležal.Takže robila som okolo neho "kompletku".To znamená,že umývanie,prebaľovanie,krmenie,...Ale bola som nesmierne šťastná,lebo mi nechodil čúrať okolo záchoda,nevylieval sirup po novej kuchynskej doske,nesedel pri návšteve počúraný/mal cukrovku,tak to poriadne zapáchalo.Nechcel sa prezliekať,že vraj to vyschne./Ale všetko prešlo.A teraz už 4,5 roka sme sami.Držím ti palce.

A keby ťa bolo treba psychicky podporiť,kľudne sa ozvi.Ja som to dokázala,aj keď to neboli moji rodičia.Vtedy som mala 24 rokov.Možno som to mala ľahšie v tom,že som zdravotná sestra.pá

Každý mi hovoril,vydrž,veď už je to len kratšie ako dlhšie.Vieš ako sa hovorí,ak ti niekto ublíži,že odpustiť sa dá,ale zabudnúť nie.Ale aj napriek tomu všetkému som sa postarala ukážkovo.Dá sa povedať,ako o svoje dieťa.Posledné 3 mesiace pred smrťou ležal.Takže robila som okolo neho "kompletku".To znamená,že umývanie,prebaľovanie,krmenie,...Ale bola som nesmierne šťastná,lebo mi nechodil čúrať okolo záchoda,nevylieval sirup po novej kuchynskej doske,nesedel pri návšteve počúraný/mal cukrovku,tak to poriadne zapáchalo.Nechcel sa prezliekať,že vraj to vyschne./Ale všetko prešlo.A teraz už 4,5 roka sme sami.Držím ti palce.

Mia,ja som sa staral o svokrovcov,ale takých nepriamych.vychovali môjho manžela .Starali sa oňho od narodenia.Svokra bola sestra jeho babky.Jeho mama mala 17,keď ho porodila.No to by bolo na napísanie knižky,tak len v skratke toľko.Bola som týždeň pred pôrodom,ke´d svokra/vtedy 78 ročná/dostala porážku.Vieš si predstaviť,čo ma čakalo pri príchode z pôrodnice.Zomrela,keď mal malý 10 mes.Zostal mi na krku psychiatrom liečený svokor.nevieš si predstaviť,čo všetko som si vytrpela.Urážky,raz sa ma snažil aj udrieť,ale postavila som sa mu a vrátila.Od vtedy sa o to viac nepokúšal,ba čo viac,začal ma rešpektovať,lebo aj ke´d som bola v jeho dome,povedala som mu,že teraz je závislý on na mne,a nie ja na ňom.Mal 80 rokov.Vieš,koľko krát som mu ukradla peniaze?nespočetne veľakrát.Plakala som pred ním,ke´d ma obviňoval.Raz som mu povedala:"ja vám nebudem nič hovoriť.Myslite si čo chcete,veď na druhom svete uvidíte,kde bola pravda.Potom,keď zomrel,sa mi do pol roka snívalo,že mi každú noc nosil 5000 sk.mal plné vrecká 5000-iek.a v poslednom sne som mu povedala:Dajte mi všetky naraz,čo budete chodiť každy deň.Tak ma capol po pleci a povedal:"ty ,Vierka!"

rodicia nas vychovali,je to doslova nasa povinnost.viem,je to asi tazke,ale ja by som nikdy nedala rodicov niekde do nejakeho domova...kazdy chce dostojnu starobu,prajem ti vela sil,aby si to vsetko zvladla.