som tak odlišná ako iní, že sa cítim ako posledný outsider, a keď sa chcem začleniť medzi ostatných tak mi je to tak proti srsti, že sa radšej ešte viac stiahnem...nedokážem sa baviť ako ostatní, nedokážem žiť ako ostatní-bežne, baviť sa s priateľmi, na spoločenských akciách, nič také.. chcela by som byť na tom ako ten najbežnejší človek, byť ničím (to som aj teraz, ale teraz veľmi vyčnievam), chcem byť človekom z pásovej výroby...a vadím tým, že taká nie som, hlavne sama sebe a to je to najhoršie..áno chcem byť tuctová lebo je to takto strašné, preto som najradšej sama, lebo ma nikto nechápe, fakt nikto....ja sama sa neznesiem, vadím si, chcem sa začleniť ale keď vidím aká som, viem, že medzi ostatných nepatrím a musím byť sama, či už chcem alebo nie...a už som si na to tak zvykla, že už chcem...čo na tom, že ma niekto má rád, či dokonca miluje, keď vadím sama sebe?...keď som sa skúšala začleniť a nedarilo sa mi to, a nikto ma nebral ani takú, akou som sa snažila byť, ani takúto aká som, tak ma to fakt totálne odradilo..proste medzi ostatných nepatrím a koniec...všetka snaha márna...neznášam svoje ja, neznášam môj pohľad na všetko, v ničom nevidím zmysel, v ničom nevidím šťastie, nikomu neverím, som utiahnutá a rozpoltená, chcem pozornosť a keď ju mám, tak pred ňou utekám, bojím sa ľudí, bojím sa spoločnosti, klamstva, bojím sa všetkého a hlavne života, kde mám preboha hľadať šťastie keď mám v podstate všetko čo potrebujem, mám lásku, milujem, som milovaná, ale nemám dosť rada sama seba...? netvrdím, že som výnimočná, som len iná!!! aby si to niekto zle nevysvetlil...a nechutné je, že niektorí ľudia ma majú za úžasnú...robím polke známych psychologičku a vychvaľujú ma do nebies...robím to pre nich rada,mám z toho dobrý pocit a to mi celkom stačí....ale to sú niekoľkí ľudia..bežná spoločnosť, všetky vekové kategórie, ma majú za čudáka, pretože sa vyhýbam všetkému čo iní ľudia zámerne vyhľadávajú, vidím na sebe chyby aj tam kde ich iní nevidia a je to asi až chorobné...ak toto niekto dočítal do konca tak gratulujem, netuším, čo som tým chcela povedať, je to len ďalší krok bez cieľa..u mňa celkom bežný...no tak čo? som ok? potrebujem psychoša? alebo som len príliš veľký realista? a okrem toho ma bolí hrdlo...
poprosim (ne)odborný posudok mojej osobnosti...díky moc
sickman, pises, ze ta boli hrdlo, uz ta neboli? mas stale zapalene hrdlo? uvazujem nad alergiou, ktora vie poriadne pomotat psychiku...,ja ta viem chapem, musi to byt tazke pre teba,ao vojna s mlynami
tak ako som to pochopil diskusia o nicom ste spolok depresivnych a seba lutujucich dievcin ktore nevedia kde je sever...naco radit ,,sebalutost nad sebou to je vas problem..trapas .egoistka jedna- vecsia ako druha.vola sa to trudomyselnost .zbytocne sa zaoberat s vami ste hovna. poserte sa same v tomoto probleme,,fuj taketo zajebane baby
V prvom rade si musis uvedomit, ze to, co opisujes, NIE JE tvoja osobnost, ale chorobny stav. Myslim, ze trpis sociofobiou, ktora sa DA LIECIT. Viem velmi dobre, o com hovoris. Trpela som tym istym- nie dlho (2-3 roky, viac menej v dosledku citoveho soku) a vyliecila som sa- homeopatiou. Z teba mam dojem, ze sociofobiou trpis cely zivot, ale to nic neznamena (mozno iba liecba bude trvat trosku dlhsie). Ked sa vyliecis (a ver, ze ked sa do toho pustis, vyliecis sa) nebudes poznat samu sebou. Vsetko okolo budes vnimat inak, a najma budes vnimat inak samu seba. Budes komunikovat s ludmi tak, ako si to teraz nevies ani len predstavit. NVer mi. Mimochodom, keby si sa pustila do liecby homeopatiou, NEODPORUCAM "RSHom" Vieru Golsku- zlikviduje ta psychicky aj financne. To co robi ona, nema s homeopatiou nic spolocne. Koho teda vyslovene odporucam, sem nebudem pisat, ale pokojne mi napis na galagom@yahoo.com a popytaj sa, ak budes mat zaujem.
kolko mate vlastne rokov?
ahoj ivka :) dakujem. aj ja by som bola rada keby som nala kamosky ako ste vy dve. Uz som napisala sickman a poslala som jej jednu vec na ten nas problem. Ak chces mozem poslat aj tebe. Snad nam to nejako pomoze :)
ahoj sickman to je teda skoda ze tu nemam take priatelky ako ste vy dve(ty, princezna)ja tu v dedine mam, ale mama mi hovori ze ma zavola von len vtedy ked ma potrebuje na roznasanie novin...a co mam robit??ako zistim ci ma niekto vyuziva...kde sa taky clovek najde??mama co si mysli??ja som z toho smutna ze mi takto ublizuje stale ma len buzeruje upozornuje a ja z toho nevladzem...ako sa mate??
sickman: uz som ti napisala :
ahoj ivka, vidím, že aj s tebou som si podobná :) škoda, že ja takých ľudí, ako som ja a vy, v okolí nemám, alebo ich aspoň nepoznám, a nemám sa s kým o tom rozprávať :(
ahojte baby ja si tiez pripadam ako keby som sem napatrila ako keby som bola vzduch...ja nevidim v nicom zmysel, neverim ludom pretoze uz som sa sklamala dost a bojim sa ze sa znovu popalim.som aj hrozne citliva vsetko vnimam. stale nad sebou rozmyslam, ze co bude so mnou.kedze som najmladsia z troch surodencov tak to dost vnimam a bojim sa aby som nesklamala rodicov....tiez nemam moc kamaratov pretoze sa nerada niekomu vnucujem, citim sa potom hrozne.chcela by som sa zmenit byt sebaistejsia sebavedomejsia, ale neviem ako.
ahojte
veď som ho tam dala..do nicku...tam, kde je červený môj nick, tam na neho ukáž a objaví sa :)
