Anketa pre ludi nad 30 rokov

A Vianoce...mali úplne iné čaro ako dnes. Nedávali sa drahé darčeky,bola vždy aj nejaká hračka,ale nikdy nechýbala,teda aspoň u nás knižka,potom sa dávali také drobnosti,ako čiapka,rukavice,tepláky,príp.korčule,a chalani dostali vždy aj novú hokejku.Pamätáte sa na korčule "Kvinty" ? Na kľúčik?Čo sa prišrobovali na bagandže??...a po rozdaní darčekov sme decká vybehli večer von a pochválili sme sa,čo sme dostali.Neboli v tom teraz také priepastné rozdiely,ale boli sme určite ako deti šťatné.Neboli ešte ani otepľováky,von sme aj na sánky či korčule chodili v dvoch vrstvách teplákoch.Ale teraz nostalgicky spomínam,ako sme ich doma po radiátoroch sušili a pili horúci čaj a nemohli sme sa dočkať,kedy sa uschnú a môžme znovu von...

ozaj, uz ani laskonky nechutia tak, ako kedysi, vsak? :)))

vsetko,co napisala majkaaa je cista pravda.Prezivala som to iste a bolo to krasne detstvo.Milujem spomienky nan. Pekna tema.

Dvor plný deciek,dokázali sme sa spolu hrávať od rána do večera,ledva nás rodičia dostali domov na obed.Boli to rôzne loptové hry,napr.varí sa kaša na tanieri...toto možno dnešné deti ani nepoznajú,vybíjanú, hry ako na schovávačky,naháňačky,horúce letá,letné búrky,ktoré trvali pár minút a potom bolo krásne slniečko,cez zimu robenie ľadu,korčuľovanie sa na dvore,sánkovanie na kopcoch. Žuvačka Pedro,zemiakový cukor,turecký med,eskymo.Dobré vzťahy medzi deckami,susedmi.Kreslenie si do pamätníčkov,vidieť v rieke rakov,v tráve chrústov.Môcť bosí behať po tráve...
Chlieb s maslom spustený z tretieho poschodia na motúziku,aby dieťa aspoň čosi jedlo,ak nebolo možné ho dostať domov na obed.Úcta a rešpekt detí pred dospelými.Čistá rieka,či potôčik,kde sa dalo v lete kúpať. Šťavnaté jablká,jahody,ktoré chutili naozaj ako jablká a jahody.Jogurt,ktorý sa nelial,ale bol krásne tuhý s marmeládou,ktorú bolo treba rozmiešať.
Neboli mobily,ani telefón nemal každý,ale predsa ľudia mali k sebe blízko.Toto dnešné deti už asi nezažijú,pomaly sa nepoznajú tí,čo bývajú len o jeden vchod vedľa.Neboli drogy,bol oveľa väčší pocit bezpečia čo sa týka detí.
Ale na druhej strane,neučili nás cudzie jazyky,nemali sme také možnosti,ako dnešní mladí ľudia,čo sa týka vzdelania,cestovania. V obchodoch bolo veľa nedostatkového tovaru.Všetko má svoje za ale aj proti. Veľmi pokročila technika,my sme vyrastali ešte na čiernobielych televízoroch,zavedenie druhého programu bola udalosť. Ale na druhej strane,nebolo toľko nenávisti,závisti,ľudia sa viac rozprávali,viac čítali.Ozaj...knihy,knižnice.Dnešná mládež si pozrie DVD,ale knižku neprečíta...tohoto je škoda.

mile damy, ste na velkom omyle, ze som nic nezazila, prave naopak. Vyrastala som vo velkom meste, v casti kde bol raj pre deti, ziadne sidlisko.Ku starym rodicom som chodievala kazde prazdniny a tam som zazila, to co moji vrstovnici v meste nie, pasenie krav, ovce, sena, stare zvyky, v tom case uz zriedkave.
VS v Bratislave, internaty-Mlyny, letne brigady-dokonca kosenie s kombajnom....a potom deti a zazitky v ramci doby. Cestovanie von podla moznosti, byvale DDR a pod.
Ale chcela som predtym povedat, ze nerada odchadzam do spomienok. Samozrejme som detom hovorila nejake veci z minulosti, ale nemam pocit, ze mi je za nimi luto alebo moje deti by mali lutovat, ze to nezaziju.
Clovek si moze urobit zivot peknym aj dnes a nepotrebuje k tomu vela penazi.
Oslobodit sa od materie a neuspat sa, ale ist dopredu a hladat nieco co nas obohati. To je take moje zivotne kredo, ktore ma vzdy drzalo a to aj dnes, ked som za morom.
Moje deti su dospele, zazili a zazivaju nieco co ich deti uz nebudu moct.Ale nevadi, tak to ma byt, a plakat nad tym nebudem.

1. v zime nas rodicia so znamymi stale brali na dedkovu chalupu,cely den nas 6 deti behalo po vonku, na obed zapiskali z dvora, boli sme donuteni sa najest, prezliekli nas do sucheho a zas von. vracali sme sa za tmy. dnes nechapem, co sme tam cele dni robili.. pamatam si, ze sme z vyhliadky pozorovali srnky.. sladkosti-maximalne jedna horalka denne, na viac nebolo. Ked po nas mamka chodili do skolky, vzdy poprosila tetu v budke aby jej odlozila dve Lima (viete ktore?Limo v sacku, zhora sa tam davala slamka). Ked sme sa vracali uz vacsinou nebolo, ale my sme mali odlozene:)Bolo toho strasne vela, nikdy na to nezabudnem. 2. moje deti este nemam, ale budem sa snazit, aby to mali podobne, aj ked to bude tazke. V piatky sme chodili do kina za korunu a rodicia nam kazdemu pridali este korunu na malu zmrzlinu. Dobre bol, ze vsetci sme mali len tu korunu, alebo dve. Teraz su tie materialne rozdiely take velke, ze ak dam dietatu korunu, urcite sa najde niekto kto bude mat dvacku..:(

Ja som v detstve milovala kviz o vladimirovi iljicovi leninovi,sutaz v recitovani tusim puskinov pamatnik a este ten partizansky samopal haha. no ale teraz vazne:budu mi chybat vsetky tie casopisy pre deti,vystrihovali sme si odtial makety a lepili,bolo to super.Budu mi chybat vecery pri pocuvani platni z gramofonu,budu mi chybat letne tabory,prazdninove lasky a dobrodruzstva,stary rodicia,ceresne a hrusky z nasej zahrady,kupanie v jazere.
A co nikdy nezaziju moje deti? mlieko po 2,-kčs,lacne cestovanie,lacne dovolenky,tabory,pokoj a pohodu na chalupe,zubara zadarmo,a este milion inych veci.bolo to super detstvo a som rada ze som ho mala take ake bolo so vsetkym dobrym aj zlym.

Danine teda ja by som vobec nezavidela svojim detom ich buducnost,ved co ich caka? znecistena planeta,vselijake nove choroby,nezaujem o prirodu,zvierata,lacny sex bez lasky,drogy,nasilie a nenavist.A co z toho ze maju moznosti cestovania a studovania jazykov a pod.ked nemaju ten zdravy zaklad do zivota ako sme mali my.Boli sme vedeni k ucte k ludom,pomahali sme si aj ako susedia,ci cudzi ludia,viac sme chodili do prirody,na prechadzky s detmi,mali sme na seba viac casu,boli sme kludnejsi a usporiadanejsi.Toto moje deti bohuzial nikdy nebudu poznat.

danine to mi je luto ze nemas z detstva ani z mladosti nic co by stalo za povsimnutie.moja mama ma 50 cize iba o 2 viac ako ty,ale ked rozprava o svojom nadhernom detstve,sice v chudobe,ale laske ,pokoji a zdravi,zavidim jej.A ked je pre teba minulost strata casu,o to viac mi ta je luto.Ved spomienky su niekedy to jedine krasne co nam zostane ci uz na nejake obdobie,alebo milovaneho cloveka.Ja som mala taku staru mamu,ze keby laska a dobrota svietila,ona by bola energeticky zdroj pre cele slovensko na 100 rokov.Nemala toho vela,iba drevenu chalupku bez vody a WC ale aj tak sme tam radi chodili,vzdy mala pre nas iba mile slovo,pohladkanie...co by som teraz dala za to aby ma pohladila tou svojou starou,zilnatou zvraskavenou rukou a zavolala ma do kuchyne na obed.

Krasna tema, ale naozaj.. Ja mam 26 rokov, tiez pamatam zuvacky bajo, kupaliska v lete s cukrovou vatou a tocenou zmrzlinou, schovavacky a letne tabory, cely den sme boli vonku, domov sme sa prisli len najest a aj to, ked mamina alebo babka kricala obed, zahrada u babky, kde nam napustili staru zeleznu vanu a ta zahrada, to ovocie chutilo tak sladko, ceresne uz take asi nikdy neochutnam.. Mne chybaju tie drene (tie Calypo su odporne), jogurty.. Ja cakam babatko a vsimam si tie deti, sedia na zastavkach a pluju a nadavaju alebo cmaraju na domy.. A o drogach ani nehovorim..