Ahojte,ako zacat?mam-mal som priatelku,rozisla sa so mnou 3krat po 4rocnom vztahu,je nam spolu dobre,lubime sa,chceme byt cim viac spolu,sme nervozni len ked nemozeme byt spolu,nehadame sa koli blbostiam,davam jej na javo ze je to naj co mam,skola nam ide,az pred rokom a pol jej zomrel otec.Zabil sa.Velmi nas to poznacilo,ved koho by nie.Od vtedy to islo len dole vodou.Priatelka sa uz nevedela tak tesit z beznych veci,ako dakedy.Predtym nam bolo hlavné,aby sme boli spolu,a nic ine.Ja som slubil Bohu,ze urobim vsetko preto aby bola stastna.Daval som jej najavo ze je pre mna vsetkym,travili sme vela casu spolu,spaval som u nich,nenudili sme sa spolu,bolo nam dobre.Ja som bol dost vybusny,ale naucil som sa ovladat,pretoze som vedel ako trpi.Som iny clovek,milujem ju viac ako svoj zivot.Niekdo si povie,ze su to iba silne slova,ale opak je pravdou.Je stale smutna,nestastna,boji sa buducnosti,neveri si,je unavena stale,nebavia ju uz take veci ako predtym,neveri mi.Strieda casto nalady,raz je vesela a raz place.Ked pride nejaky problem,nevie ako ho vyriesit,robi velky cirkus,koli nicomu,viem ze mal lubi,ale nevie ako riesit problemi,vsetko zahadzuje za hlavu.Ci to bola skola,ktoru chcela opustit koli blbosti,ci malichernosti ktore si zobere strasne k srdcu,krici vtedy,lutuje vsetko,nadava,place.Proste je dobre,klud a ked sa objavi nejaky problem,tak toto robi.Nebola taka,zmenila sa takto po tej tragedii.Ja som stal stale pri nej,v dobrom aj zlom,ona je ako rozdvojena osobnost,raz mi povie ako ma lubi,dava mi to najavo a o par dni mi povie,ze ma uz nechce vidiet,ze nech zabudnem na nu.Neviem co robit,teraz ma nechala,ze vraj by to nefungovalo.Ked som sa opytal,ci ma alebo chce dakoho ineho,ze nie,a ani nechce,viem ze ma lubi,ale neviem preco to takto riesi.Teraz sme mali par mesiacov klud,zase sa jej to vratilo,je pesimisticka,neveri v nasu buducnost,ze ja budem nestastny ked nebudem mat po skole to co chcem,ze budem nervozny na nu,pretvara svojho oca do mna,neveri ze budem iny ako on.Nahovara si ze ju nema moja rodina rada,nic ju nebavi,je smutna vela krat,robil som test na nete o depresii,vyplnil som ho za nu,podla jej spravania,vedel som co citi,lebo mi to vravela,vyslo mi ze ma depresiu,vyssi stupen,vsetky body mi sedeli na nu,ako sa sprava.neviem co robit,ako jej pomoct,nechcem ju stratit,ale ona nekomunikuje so mnou.Planujeme buducnost,dohodneme sa,ukazuje mi ako ma lubi,a o par dni mi povie,ze ma nechce,ze ma uz nelubi,nech zabudnem na nu,ja sa zblaznim z toho asi,povedal som jej ze ja ju milujem,ale ze jej teraz nebudem volat,ze budem cakat,ci zavola,ze ak ma lubi,tak sa ozve,ak nie,tak to nebola laska.Cakam co urobi,neviem ci som urobil dobre,ale uz som skusal vsetko
co robit pri depresii?
nuz v prvom rade si ten test musi urobit sama a ona sama musi prist na to, ci ma skutocnu klinicku depresiu. aj ked symptomy su ocividne, neodvazil by som sa za niekoho hovorit, ze ma skutocnu depresiu.
ak ju ma, tak vedz, ze tie cudne nalady su sposobene prave depresiou - clovek vtedy viac pod vplyvom emocii, vypina svoj racionalny mozog. ja ked som mal depresie, chcel som odist z prace kvoli kazdej blbosti...ked depresia pominula, zistil som, ze by som urobil chybu.
je toho velmi vela, co treba vediet o depresii, tazko to tu par vetami povedat. ak mas zaujem pozri si forum s nazvom "depresia" - celu jeho historiu...ti, co tam piseme, preberame depresiu zo vsetkych stran,najdes tam kopec info, ktore mozu byt pre teba a tvoju prietelku uzitocne...pripadne tam potom napis aj svoje otazky, ak budem ja alebo niekto vediet, radi pomozeme :))) este raz - forum sa nazyva "depresia".
Ked som sa jej opatal,co jej vadi,preco je smutna,vyskocila na mna ,ze nemusi byt stale vedela,ze ona uz bude stale taka,pytal som sa stale,ze co jej vadi,nech mi to povie,bal som sa ze ma chce znovu nechat,videl som to na nej.Ona povedala ze vymyslam.Bol som z toho velmi nervozny,zastavovali sme sa nad blbostami,ona si mysli,ze si vymyslam,ze to preto som nervozny ze som taky,ale to bolo preto lebo my zalezi na nej,a nechcem ju stratit,preto som bol nervozny
