mala som kamosa...bol to skvely clovek s obrovskym zmyslom pre humor .... zboznovala som ho a ked sme sa stretli dokazali sme hodiny prekecat...mal uzasny talent na hudbu ..ale od detsva mal chorobu ktora mu sposobovala neznesitelnu bolest...nechcem sa o tom rozpisovat nieco s klbmy a kostami...bral na to lieky ale neskor mu to nestacilo...zacal brat drogy...no aj ked ich bral nic sa nezmenilo v jeho jedinecnosti...len zacal byt coraz viac sklamany zo sveta a z toho co sa tu deje....casto hovoril veci akoze to tu nema zmysel a podobne...chcela som ho z toho dostat no neslo to...vedel ze ma s drogami prestat vedel ze su zle...proste nevladal...a raz ma zavolal do mesta ze pokecame...bolo nam skvele...dokonca som si este hovorila ze je z toho vonku...smial sa a hovoril aky je rad ze ma pozna...a spytal sa ma co si myslim ze je po zivote kam sa dostaneme...a ja som hned vyhrkla ze do skoricoveho neba..bola to prva vec co ma napadla...bude to tam vonat skoricou a pomarancmi...a ona sa len usmial a povedal ze dufa ze je to pravda...nechapala som...
na druhy den mi zavolala jeho matka...predavkoval sa liekmy a nechal len list...venoval mi v nom jednu cast a zakoncil ho slovami...a ako jedno skvele dievca povedalo..nesmutte raz sa vsetci stretneme v skoricovom nebi...
su to tri mesiace a ja stale kazdu noc placem...neviem sa sustredit ..neviem co mam robit...