Mam priatela, zijeme spolu uz 4 roky. Avsak aj ked som si to prv nechcela pripustit, viem, ze pri mojom priatelovi nie som sama sebou. Ja som vesela holka,
nie som to ja
zmatena
pomocka
skonči s ním. Myslím to vážne tento mesiac som sa rozvádzala a to preto, že až teraz ked deti povyrástli trošku sme zistili že nemáme spoločné veci a mne každý hovoril že som to neni ja. Že som sa zmenila a skôr ja prispôsobila nemu ako on ku mne. Je to tak ak si to spätne vybalím. Tak ty to nerieš neskoro. Oki? Ak naozaj nie je tvoja opora a nerastieš pri nom a žiješ jeho život tak ten rázny koniec musíš spraviť, lebo na čo čakať. Na to čo ja? Tak ver že to je už za 5 min. 12.
fraisee
smiech je korenie zivota
simeon
veru si to spravne ohodnotila. naozaj to nie si ty. som to ja...
zmatena
Mam kamaratku, ktora je velmi stastne vydata a ta to komentovala tak, ze pokial pri partnerovi nerasties, nerozvijas sa a nejdes vpred, tak to nie je ten pravy orechovy. Nie je to chyba nikoho, proste k sebe nepasujete. A tak som sa nad tym zamyslela. Je na tom nieco pravdy.
Je vsak pravda, ze odkedy som s nim, neviem sa tak tesit zo zivota. Viac upodozrievam ludi.Predtym som bola mozno az prilis otvorena.
Mozno viem, co mam robit, ale bojim sa toho. Bojim sa rozchodu.
radana
Tak to je potom tazke radit.Sama sa musis zamysliet nad tym,ci s nim budes raz stastna,ci chces takto zit... :(
bobrik67
No ja mam podobny problem, priatela velmi lubim,ale tiez pri nom casto nie som sama sebou. Uz som mu to vravela, ale on nevidi problem v sebe. Tak co mam robit?
zmatena
Praveze rozpravam, ale nevie proste len tak sa smiat zo zivota. Ma velku zodpovednost voci vsetkemu, je vazny. Skusala som ho vytiahnut len tak na uleteny vylet, on nechce. On chce klud. Je pracovne vytazeny. Nema rad prekvapenia, rad je so mnou doma, ale nerad chodi von s ludmi. Uz som mu to vysvetlovala, ale proste on nedokaze zit tak, ako ja.
radana
Preco sa s nim otvorene o tomto neporozpravas?
zmatena
, rada sa smejem, vystrajam, pri nom som vazna. Pozerala som si nedavno fotky, na fotkach pre tym, nez som s nim zacala, som mala krasne ohniky v ociach, teraz tam nemam nic. A strasne na tom je, ze sa mame radi, ale nejako pri nom hasnem. Citim sa smutno, nesmejeme sa spolu, pri nom je zivot vazny. Uz som skusala kadeco, ale vzdy som to vzdala, proste sa nevieme spolu poriadne zasmiat. A je mi to velmi luto, lebo niekedy mam pocit, ze som zrela na depresiu. Je mozne, ze proste aj ked sa mame radi, nie sme kompatibilni a proste on zo mna nevytahuje to najlepsie, ale ma topi? Je na to ine riesenie ako rozchod?
