Nemam depresiu a predsa chcem zomriet

ja sa tiez presne takto citim ze nemusim mat ani zlu naladu a predsa by som najradsej zomrela ked teraz sa to este ako tak da ze mat niaky ciel- ist na vysoku a potom najst si pracu ale potom uz neviem ze co bude dalej ze potom uz nic take mat ani nebudem, ziadny ciel, alebo ked budem stara, ja nedokazem pochopit starych ludi ze pre co este stale ziju, myslim tym ze ked budem stara uz nebudem mat absolutne ziadne ciele ze uz budem cakat len na smrt a to si vobec neviem predstavit. chcela by som zomriet teraz co najskor ale na samovrazdu by som odvahu nemala ale proste nechapem ze jaky to ma zmysel tu este byt ze tej bolesti bude vzdy viac ako stastia a po smrti uz to aj tak bude uz vsetko jedno tak naco ist dalej, ze aj tak je to zbytocne. a dost ma to desilo ze mam taketo myslienky lebo nikto v mojom okoli(sulekovo:-)) na take veci nemysli ale aspon tu som zistila ze som neni sama a neni to take divne

Vidím, že v takéto zmýšlanie nemám iba ja :-( čím viac čakám tak je to iba horšie, asi to už fakt nemá význam, čakať na niečo čo nikdy nebude :-(((( aj tak každý raz zomrie, záleži na tom či skôr alebo neskôr? podľa mňa nie :-(((

ahoj napis mi prosim tel. na carbi@centrum.sk

presovcan, a preco? preco to takto cítiš? vieš, že to nie je normálne zmýšľanie, však? prečo nevyhľadáš pomoc? normálne je mať strach pred smrťou...

TPCH prečo ta to neprekvapuje čo o mne vieš nič, len sudiš podla príspevkov.

vobec nie som tažký psachiatrický pacient len som bola velmi chorá,ty cvok.

Nikdy by som si nepomyslel ze budem mat taketo myslienky a ze vobec niekedy napisem do googlu spojenie "chcem zomriet" ale stalo sa :( Niekedy mam taky stav ze si prajem aby som za volantom dostal mikrospanok a vsetko by sa vyriesilo, ale potom si spomeniem na ludi ktorym by som ublizil este viac ako bolo ublizene mne. Viem ze mojej mamke by od zialu prasklo srdce a viem ze dalsim ludom by som sa sprotivil zato ze som to zbabelo vzdal. Ale niekedy je to naozaj velmi silne :( Bojim sa toho ze raz pride chvilka ked to nezvladnem...

Theshadows, vobec ma neprekvapuje, ze si tazky psychiatricky pacient...

KAždému odporúčam navštívit PSychiatriu daju Vám dobré lieky naozaj pomožu a to Vám hovorím ja ktorá prešla peklom.Bola som v tažkom stave takmer dva roky už som prestávala vnímat realitu ale nedávala som to na javo, len som sa modlila aby som neskončila ako mladý blázon v blázinci.

Dnes som už smerom na trištvrtine cesty vonka.NIKDY TO NEVZDAJTE TU RADOST NEUROBTE NIKOMU,STE NAOZAJ TAK ZBABELY?bOLA SOM NA DNE SAMéHO DNA A PSYCHIATER MA DOSTAL Z TOHO VONKA.Ak jeden nepomože pomože druhý odbornik a tak chodte daklej až nájdete kto Vám naozaj pomože.Navštívte bud psychologa alebo psychiatra,na to sú tam ,. velmi radi pomožu.

Chladomor, chces velmi vela:)
Si jednoducho tu a mas (minimalne) dve moznosti ako sa k tomu postavit:
1.)Nema to zmysel, nechcem zit, ani sa o to nepokusim a ak som sa aj pokusil, tak to stalo za velke hovno-ukoncim to.
2.)Tak teraz som v peknych srackach, depresia ako hrom, ale je to len obycajna chemia alebo prechodne obdobie, aj ked neznesitelne, postavim sa proti tomu a idem bojovat. Ak padnem raz, dva, desat krat, vzdy sa postavim, lebo zivot, ktory na mna caka je krasny a nie som ochotny sediet doma v depresii a beznadeji.

Pýtal sa ma niekto, či sa chcem narodiť? Ja som sa na tento svet nepýtal, tak prečo tu musím byť? Nechce sa mi zomrieť, ale ani žiť nechcem. Chcem len jednoducho nebyť. Chcem tak veľa?