Ahojte, velmi sa trapim. Neviem kde zacat. S manzelom sme 8 rokov spolu, mame 6 rocnu dcerku, nase manzelstvo bolo pekne, zili sme v zahranici. Naozaj som sa dobre citila, vedela som ze ma miluje a ja som milovala jeho. urobila by som pre neho vsetko, on so synom boli zmyslom möjho zivota. Pred rokom a pol manzel vazne ochorel, bol v ohrozeni zivota a lekari mu davali malu sancu.
Vtedy sa mi zrutil cely svet, sedela som pri nom 24 hod. denne a to cely mesiac v nemocnici. Trvalo pol roka kym sa z toho dostal.
Ked mu uz bolo lepsie rozhodli sme sa ze sa prestahujeme na SK, kupime si domcek, zacneme odznova, ta choroba nas oboch psychicky znicila. Hlavne mna.
Pristahovali sme sa k rodicom, ako prechodne riesenie, kym si nieco nenajdeme. Ale ako sme tu, manzel sa zmenil, stracal pomaly o mna zaujem.
Je to uz rok co sme u rodicov a pred dvomi mesaicmi som prisla na to, ze sa stretava s mojou znamou.
Na vecierku sa bozkavali a par krat sa stretli. Ked som sa to dozvedela, zbalila som ho a vyhodila.
Prisiel na druhy den, velmi dlho sme sa rozpravali, zosypala som sa, nejedla som 5 dni, moc to bolelo.
Nikdy by som tomu neverila ze on je toho schopny.
Dala som mu sancu, ale tusila som ze nieco neni v poriadku. po tyzdni sa mi priznal ze sa do nej zamiloval. Povedal mi to aj pred nou.Bol opity.
Vyhodila som ho druhy krat a myslela som ze je koniec.
Prisiel aj potom, ze si uvedomil ako mu na nas zalezi, ze chce len nas. Naozaj sa snazil.Ale nebolo ani sekundy co by som nemyslela na to ako mi ublizil. Chcela som to dat dokopy, moc ho lubim.
Pri malej hadke som mu hned vycitala co mi urobil.viem ze to bola chyba.
Vcera prisiel domov opity a dal mi ultimatum, ze ide k jeho rodicom. Bud idem s nim, alebo nie.
Naozaj som chcela s nim zacat znova, ale sami. Nechape to.
Dnes sa zbalil a isiel k rodicom, moc sme sa pri tom pohadali, povedala som veci ktore som ani nechcela. Velmi ho lubim, ale chcem s nim zit sama so synom. Syn ide v sep. do skoly, ja tu mam pracu ktora ma bavila, vsetko musim opustit köli clovekovi ktory ma podviedol a oklamal? Som zufala, neviem co mam robit. Rodina mi bola najdölezitejsia na svete.A aj je. Ma to este cenu? Asi mu nedokazem odpustit.
Koniec manzelstva? prosim o radu
Kazdy hovoril, ze krizove situacie zblizuju, nas ta choroba rozdelila. Mala som so sebou problemy, dlhsie mi trvalo kym som sa z toho spamätala. Nikdy pred tou chorobou som neuvazovala ze nas möze nieco rozdelit. Nikdy! Skoro mi ho zobrala smrt a to som nevedela akceptovat. Aj ja som sa zmenila, uvazujem pesimisticky, aj ja mam vela chyb, ale na rodinu som nedala nikdy dopustit.
on je ten posledny, kto by ti mal davat ultimata. dobre, ty ho lubis, ale on teba? chce s tebou ostat preto, ze ta ma rad alebo jednoducho preto ze mu to vyhovuje? ludia sa menia, a on uz zrejme nie je ten, kto bol kedysi.
*s tym
A stym dietatom nam to ujasni prosim....
Otazky:mate dve ci jedno dieta?najprv pises o dcere, potom o synovi.
Vedla partnera sa zena ma citit dobre,byt milovana a ocenena.Ak to necitis,robis to len kvoli detom,alebo z inych dôvodov /lutost,zodpovednost,povinnost,zvyk,strach zo zmeny../-nema to vyznam.to vies aj sama. Akekolvek rady si vypocujes-vsetko sama zvaz, ale rozhodnut sa musis TY sama. Ak ho milujes a si ochotna vsetko odpustit - urob to. Ak vies, ze by si mu to potom stale vycitala - len sa budete obaja trapit. A netrap sa uz! TY si nic zle neurobila predsa - stala si pri nom v jeho tazkej chvili. To ON zlyhal. Tak si sama seba vaz a netrap sa. Pa.
erikus,trochu nechapem tvoj príbeh, nakoĺko heď v uvode som sa pozastavil nad tým, že píšeš, že mate 6-ročnu dcerku a po par vetach ďalej spomínaš, že máte syna.Tak čo je teda pravda? Maš syna, alebo dceru? Alebo to sama nevieš?
...ak je to len kriza v manzelstve odchod je len vyhovorka.
