Aj vy máte stále návštevy?

Priateľka je na invalidnom dôchodku, takže je stále doma. Niet dňa, aby ju neprišiel niekto navštíviť. Ľudia k nej chodia ako do kaviarne, vždy ich pohostí, najedia sa, posedia. Rada a dobre varí a pečie a je to milý a vtipný človek, takže sa u nej každý cíti veľmi dobre. Nikdy sa predtým nespýtajú, či môžu prísť, či jej to vyhovuje. Jednoducho prídu v akomkoľvek čase. Neraz sa u nej zídu viacerí. Často u nej sedia hlboko do noci a ona potom unavená po nich upratuje, umýva riad a pod. Párkrát sa mi posťažovala, že pre tieto návštevy si nemôže ani oddýchnuť, ani porobiť doma čo treba. Nedokáže im rovno povedať, že ju to obťažuje. Pritom ona je taká unavená a má tak málo času, že im návštevy nemôže oplatiť. Keby ich navštevovala rovnako často, možno by sa spamätali, veď málokomu je príjemné, keď ani vo vlastnom dome nemá súkromie. Ale takto je to ťažké: im nehrozí, že ich ona prepadne, takže bez najmenších výčitiek prepadávajú oni ju. Rada by som jej pomohla, lebo tieto hostiny ju stoja aj nemálo peňazí. Lenže nie je ochotná im to povedať na rovinu. Naozaj neviem, čo by som pre ňu mohla urobiť. Nechce pochopiť, že to nie je vôbec taktné, ak niekto sústavne chodí k niekomu bez ohlásenia a v akomkoľvek čase. Že ju ľudia jednoducho využívajú a ona pre nich robí to, čo by oni pre ňu nikdy neurobili. Je z toho nejaké východisko?