psychoteror

evča, dobre si to napísala. ja som tiež asi tvoj ročník a tiež mám dcéru, síce nie ešte samostatnú, lebo má iba 17 rokov. keď som si prečítala Melindin príspevok, uvedomila som si, že aj ja od nej chcem, aby so mnou išla na prechádzku do lesa, aby so mnou chodila cvičiť, na jazyky atď. a ona tiež nie je ochotná nič z toho robiť. ale ja to nerobím preto, lebo nemám priateľky, ale preto, že moja dcéra je samotár a nikam sa nevie sama vybrať. ani nemá priateľky, aj teraz cez prázdniny iba sedí pri počítači alebo pri telke. pritom je stále znechutená a depresívna. nazdávam sa, že je to preto, lebo si nevie urobiť žiadny iný program. neviem, ako by som jej pomohla, lebo keď niečo navrhnem, hneď začne vrčať a rozčuľovať sa. porozumenie medzi generáciami asi nie je jednoduché. vzájomne si pripisujeme iné motívy a nedokážeme sa v pohode a s ochotou vypočuť. škoda. veľa chýb je vo výchove, ale aj rodičia sú len ľudia a majú svoje chyby a problémy.

evca,mas asi pravdu ze sa citi nepotrebna..asi som zla dcera (moja mama mi to hovori neustale)..velmi by som tuzila s nou mat pekny kamaratsky vztah ale proste to nejde..vzdy musi byt ta co ma na vrch a ja to neznasam.Nie ze by som ja musela mat na vrch, ale neznasam komandovanie, rozkazovanie..A ked nie je po nej citovo vydieta-krikom, urazkami, vyhrazkami, slzami..

...ja to vnimam tak, ze tvoja mama pocituje pocit osamelosti a "zbytocnosti" a snazi sa vymysliet hocico,len aby nestratila svoju dceru...vies teraz po skole uz si sebestacna, nie si odkazana na rodicov, nemusis posluchat tak ako predtym..mas proste svoj zivot..a toto si v sebe musi vysporiadat aj tvoja mama...a ty nesmis povolit svoju hranicu, proste musis si vediet urcit kam mamu pustis a kam nie...zo zaciatku to pojde mozno tazko, aj cez urazky a citove vydiaranie..ale mama pochopi, ze jej dievcatko je vlastne uz zenou...
...ja som urobila chybu..ja som aj po dovrseni dospelosti a po zaradeni sa do pracovneho zivota dala mame vlastne taky isty priestor aky mala kym som bola "dieta"...zaslo to tak daleko, ze ked som cakala svoje prve dieta, urazila sa, ked v nemocnici nevedela pochopit, preco je moj manzel prvy a nie ona, preco volaju dnu neho a nie ju..neskor bol problem, ze ona chce dat dietatu meno, ona vybrat krstnych rodicov...zaslo to tak daleko, ze mi zacala nicit manzelstvo, chcela dosiahnut aby som sa vratila k nej a iba s dietatom...boli sme pohadane asi pol roka...rozlozila si to v hlave, a dnes, uz mam deticky dve 9 a 4 rocne...dnes maju najlepsiu babku na svete a ja mamu, ktou by som za ziadnu inu nevymenila...:)

..ako vacsina matiek,tak aj ta tvoja si neuvedomuje,ze si dospely clovek,ktory ma pravo na vlastny zivot..mysli si,ze ta stale musi manipulovat,rozkazovat ti..ty to zrejme nezmenis,takze jedine vychodisko mas v tom,ze sa odstahujes..ona sa totiz nezmeni,len len ti bude dalej strpcovat zivot..

Melinda, ťažko sa vyjadriť k Tvojmu problému, ale keďže som vo veku Tvojej mamičky, asi viem, čo ona od Teba chce.
Možno sa cíti sama, nepotrebná, nemá nikoho s kým by sa mohla realizovať a ako v dcére vidí alebo hľadá pomoc, oporu... a možno Aj myslela, že bude obojstranne vyhovovať Vám dvom, aj to cvičenie neuškodí ani jednej... skús sa zamyslieť aj nad životom mamičky. Je pravda, že beriem. Si mladá, máš svoje záľuby, koníčky, prácu, kamarátky či kamarátov... ale skús mamičke napomôcť aspoň príjemným rozhovorom pri dobrom čajíku, či kavičke. Ona si môže nájsť seberovných znamých na realizáciu svojich záľub... Komunikácia nesmie zlyhať, držím palce