prejedanie sa

a este akej hodnotnej, ze pasomnica :))) tak potom vsetky bulimicky maju pasomnicu :DDD

xdanielax :D :D :D :D :D

rufi si moze vydychnut, o tri roky sa dockala rady.

rufi.nie,mas pasomnicu.Ja som to prekonala tak,že som ju odtránila z tela.Môžeš ju však i zahubiť tým že nebudeš prímať potravu.V Zlíne sa to dá vyliečiť psychoterapiou.Povedz,prejedáš sa sj cez školské dni?-Judita Zamányi Kulická

dakujem vsetkym za povzbudenie ja mam 17 no dneska je pondelok a idem normalne jest skusim ist si aj zacvicit to asi pomaha ze po takej drine aku vynalozite potom sa prejest nechutne.som si povedala ze ked to teraz nedodrzim a zase sa prejem tak to budem robyt vzdy a treba stym skoncovat dufam ze sa mi to podari.fakt dakujem ste ma povzbudili som si povedala ze ked ste to zvladli vy musim aj ja.fakt ste zlate ze ste mi odpisali

presne tak poznam to ,mam ppp ale tak kombinovane. Strieda sa u mna hladovanie a prejedanie. Niekedy vraciam, niekedy nie. Nici am to, nedokazem si zobrat 1 chlebik, ak zacnem jest tak sa nedokazem zastavit a zjem vsetko. je to hrozne , dnes som toho zjedla tak vela ze som sa nedokazala pohnut. Vzdy ked je mi takto zle vravim si ze sa uz nikdy nechcem prejest ale potom ked je mi uz dobre prejem sa zas:(

Rufi neboj sa, ty to zvládneš! Treba tomu dať čas. Ja budem mať pomaly 16 rokov a tiež som sa zvykla prejedať... a dosť nechutne!!! Potom keď som od toho začala priberať, a bola som lenivá športovať,tak zároveň spolu s prejedaním sa, prišlo následne aj vyvracanie sa. Tento stav mi trval snáď aj 2 roky, ak nie viac! Takže buď trpezlivá. Možnože máš silnejšiu vôlu ako ja a zbavíš sa toho rýchlejšie! To je dobrý krok že aspoň s nami sa tu o tom rozprávaš, pretože ja som sa takisto hambila ísť s tým za rodičmi a k psychológovi ma ani nenapadlo. Takže... aby som pokračovala vo svojom príbehu... Stále som sa prejedala a vždy večer som si povedala že od zajtra začnem "nový život" a budem cvičiť, jesť rozumne a podobné veci ;) A môj rekord "nového životného štýlu" bol asi týžden... stále som sa k tomu vracala... potom... ja neviem... fakt akokeby to prišlo z dna na den... už som zo seba bola taká znechutená, už som so sebou nevládala, stala som sa otrokm jedla... proste som si len naštudovala pár materialov... tu na rôznych forach, v knihách, časopisoch, od rodičov som sa čo to dozvedela (vieš, moji rodičia sú zalubení do Bukovského....) a začala som jazdiť na stacionarnom bicykli... a to všetko sa tak postupne samo prirodzene vývíjalo.... Teraz som si tak zvykla na zdravú stravu, že ked dnes mama na nedeľný obed urobila vyprážané rezne a zemiaky, odmietla som! Ani som na ne nemala chuť! Čokoládu som tiež akosi prestala jesť, len výnimočne, ked na nejaký sviatok dostanem dezert, niečo si z neho odštipnem a zvyšok aj tak dávam malému bratovi :) Alebo napr. som nezvykla ranajkovať a teraz?!Bez toho neodídem z domu, ani keby som vlak mala zmeškať! Takisto som sa zlepšila v cvičení... teraz ked sú prázdniny, vstávam o 6 ráno, aby som si dala kúsok melóna, potom počkám do 7 a od 7 do 8 ráno behám! A večer zase 4O minut bicyklujem doma na stacionárnom a potom ešte 20 minut posilnujem na brucho, zadok a stehná.... Je zo mna nový človek! Ked náhodou ráno prší a nemožem ísť behať, celý den som z toho nervózna, tak som do mojho nového koníčka zažratá :) Možno si to čítaš s obdivom a myslíš si, že tebe sa také nestane, ale ver mi! Raz to príde! Ani ja som tomu neverila, ale už som rada že to mám za sebou...
P.S.: Držím palce, nevzdávaj, bojuj, ver si :)

mam 21. najhorsie to bolo ked som mala tak od 18 do 19. nezufaj a nevzdavaj to, ak sa nechces porozpravat s mamou, nemas niekoho ineho, s kym by sa dalo. myslim si, ze mas skor nieco na srdci a potom sa to prejavuje takto.. citis sa byt sastna a spokojna? asi nie. mala by si tiez sportovat, hybat sa. aspon sa ti budu produkovat endorfiny. nesed doma necinne. vies, ja som si tiez x-krat povedala ze sa premozem a nedarilo sa. az napokon samo to akosi prislo. mozno z toho aj vyrasties :)kolko mas vlastne rokov? mozes si tym velmi ublizit, ak ti na sebe zalezi tak sa vzchop a bojuj proti tomu. bud aktivna, chod medzi ludi, najdi si hobbi a ak mas nejake psychicke tazkosti, depky, tak ries problemy aj tam. a mozno az pride laska (ak teda nie si zalubena), samo to prejde. aha no a ked tak rozmyslam, u mna ten zlom nastal ked som s tym isla k lekarke, dovtedy som bola bezradna a viackrat som sa bezuspesne pokusala premoct sa. no a potom jaq mi povedala, ze aku mam teda moznost my viac netrebalo a zvladla som to :) skus mozno psychologa ak si sama nebudes vediet rady.

tak tebe sa zije keby ze mam pevnu volu ked ja si poviem vzdy ze zacnem od znova a tak sa nieco stane a ja sase podlahnem a zase jem a jem a jem a neviem prestat no asi budem musiet zacat zase znova mozem sa opytat kolko mas rokov?ked ja sa to bojim niekomu povedat chela som mame ale ona to nepochopi a povie mi ze som chuda a ze mam jest to sa neda jej povedat a ja som mylslea jedn cas ze som z toho vonku chodila som vonku zabavala som sa a zas to na mna prislo to sa toho asi nikdy nezbavim tak toho lutujem keby sa dal vratit cas:((((((

presne viem ake to je. tiez som tym presla. stale myslis len na jedlo a vies, ze by si to nemala uz do seba tlacit ale o to viac predsa zjes.. mnooo, nejakym zazrakom som to prekonala, teraz sa citim uplne super, jem uplne normalne, na co mam chut a tolko kolko mi staci. je to uzasne. pravdupopvediac neviem ani ako je to mozne, uz som bola zufala,myslela som si ze to nikdy neprejde.
ked to zacalo byt akutne, odhodlala som sa ist k lekarke, svojej obvodnej. ta ma posielala na vysetrenia, co ak nemam cosi zo stitnou zlazou a tak, ale ja som vedela ze nie. nakoniec mi povedala ze je to psychicke a ze moze mi poradit nejakeho psychologa. ale ja som tvrdohlava a povedala som jej ze ja to este skusim sama prekonat. a tak som aj urobila, povedala som si, ze k psychologovi nepojdem, zvladnem to aj sama. a neprezierala som sa. chce to strasne pevnu volu!!! a samozrejme vela konickov - chod sportovat, nebud doma, sama s chladnickou :) chod von, bud s kamaratmi. no a napokon mi vela pomohlo aj to ze som sa zalubila. postupom casu som prisla na to, ze cela PPP sa odvija od toho ze nie si stastna. niekde je asi hacik. teraz som v psychickej pohode a tympadom ani nemam potrebu sa prezierat. jaj a este vraj je bulimia aj dedicna (moja mama tiez mala taketo sklony). drzim ti velmi palce. ak to skutocne chces prekonat, tak to zvladnes. verim, ze mas taku pevnu volu. drz sa!!!!