Aku velku rolu zohrava psychika v chorobe? Skoncila som na prijme v ambulancii pre nedostatok draslika, bolo mi zle, zlakla som sa a bala, ze co so mnou bude, lebo sa mi to stalo 1. krat. Z toho strachu sa mi velmi rozbusilo srdce (180 krat za minutu, co je asi dost vela). Kym som lezala napojena na infuzii (upokojila som sa medzitym, ze uz to bude OK, ze som v nemocnici a keby nieco, tak lekari a sestricky mi pomozu), tak moja sesternica, ktora je lekarka hovorila mamke, ze sa nesmiem zlaknut, ak sa nieco take stane, lebo sa mi stav este viac zhorsi (lahko sa hovori, ale tazsie kona). Mne povedala sesterka, aby som dodrziavala spravnejsiu zivotospravu, sport atd. (ide o to, ze mamka jej povedala na chodbe, ze nejem, vymyslam s jedlom a pod.) a ona mi potom povedala o tej spravnej zivotosprave. Ja ked dostanem napr. astmaticky zachvat a som doma (hoci nie sama, ale nie je doma u nas lekar alebo zdravotna sestra), tak sa zlaknem, ze nestihnem prist k lekarke, ze zachranka nestihne prist a nebudem moct dychat a ine veci. Ale teraz je mi tak, akokeby mi v krku nieco zvieralo hrdlo (mam problemy so stitnou zlazou a lekar v nemocnici povedal, ze asi beriem prisilnu davnu Euthyroxu) a to mi zrejme robi problemy s dychanim, lebo sa nemozem tiez poriadne nadychnut. Ale teraz sa necitim nervozna ani nic. Ale i tak mi neni moc najlepsie, i ked lepsie nez vcera (skoro som skolabovala - nedostatok draslika). Bojim sa, aby som si sama nebola na vine, ked sa mi zdravotny stav kvoli nervozite zhorsi. Bojim sa. Nechcem si byt na vine, ked mi bude horsie. A mama si mysli, ze je mi horsie len preto, lebo sa znervoznim (no kto by sa neznervozil...) a vsetko pripisuje psychike.
Psychika v chorobe
ALTI: viem, ze poruchu prijmu potravy nemam. mam 77 kg a 178 cm vysku a zvracat nezvraciam, lebo sa mi to hnusi a jest mi celkom chuti. ja len napr. neznesiem, ked mama predomna polozi na ranajky chleba, paradajky, maslo, banany a neviem co este a vsetko to do mna chce natlacit (a k tomu paradajkovu stavu, zeby som mala dostatok draslika). a ked poviem, ze to vsetko nezjem, tak dramatizuje, ze diety drzim a pod. Viem, musim zacat co najskor niekde sportovat alebo si najst nieco zaujimave, lebo inak to nejde. Skusala som trosku posilovnu, ale to ma velmi nebavilo. Asi mi viac vyhovuje kolektivne cvicenie (ako napr. hip-hop vo fitnesku, mozno speening pre zaciatocnikov a tak...). A chcela by som zacat tancovat spolocenske tance (ale len taky kurz pre seba - mam uz 20 rokov a takych "starych" uz asi neberu do normalnych kruzkov, kde sa tancu mozem venovat aj niekolko rokov). A ta zmena stravovacieho listka je dost tazka no, ale snad to nejak zvladnem :o).
Ja som tiež mala veľké problémy (astma a následne zo zľaknutia sa hyperventilovanie a extrémny pulz, museli mi potom záchranku volať). Asi bol roka som bola v takom blúdnom kruhu, že bolesť, pomáhalo na to ležať v teple, tak som tak robila a ono sa to zhoršovalo. A to bolo to najhoršie, čo som mohla spraviť.
Potom som išla do kúpeľov, keď som sa vrátila, upravila som si stravovanie a začala som postupne pridávať nejaké cvičenia. Spočiatku som chodila na také zdravotné cvičenia, určené pre astmatikov, ľudí so zlou chrbticou a tak. Proste také, čo som vedela, že zvládnem. No a potom som začala chodiť na brušné tance a neuveríte, aké je to super na psychiku. Treba si vybrať šport, ktorý robí človeku radosť. A chodiť tam tak, aby sa človek zabavil. Musí to byť niečo zvládnuteľné, avšak na hranici, nech sa zlepšuje.
Majka, psychika je naozaj neuveritelne dolezita, je spustacom mnohych chorob a rovnako vie vyrazne pomoct z choroby sa dostat. A ku psychike sa pridava vyrazne zdrava vyziva, t.j. pravidelna, vyvazena strava 5x denne v rozumnych mnozstvach s prevahou surovej zeleniny a ovocia + dobry pitny rezim. A k tomu sport v rozumnej miere, dost spanku, cize zivotosprava. Davky liekov co najskor konzultuj s endokrinologom, lebo aj prilisne davky mozu viac uskodit ako pomoct. Ten nedostatok draslika mi sepka, ze mas mozno PPP /anorexia, bulimia/. Uvedom si, ze o Tvojom zdravi a aj kvalite zivota rozhodujes len Ty sama. Drzim Ti palce
