Ahojte, prosim poradte mi,uz dlhsiu dobu sa mi niekto /blizka rodina/ zdoveruje s problemamy, kt. si viac menej sama sposobila, nechava sa vyuzivat ludmi,po citovej stranke a nanestastie aj financne. Ked som sa snazila poradit, vybafla na mna, ze ja tomu nerozumiem.
Problem je v tom, ze ja mam dost svojich problemov /aj zdravotnych/ a velmi negativne to affektuje mna a mojho priatela. Proste ona stale dookola riesi veci a udalosti a ludi, kt. za do vobec nestoja a stale to predomnou rozobera, proste je uplene zaslepena. A ja som uz velmi casto nahnevana a vycerpana z toho. Niekedy som uz reagovala, zvysenym hlasom a povedala som si svoj nazor, dokonca moj priatel jej povedal, nech ma nezatazuje s niektorymi vecami.
Otvorit oci jej asi neotvorim, ale neviem, ako jej vysvetlit, nech ma s tym nezatazuje
CItovy natlak
nuz, ona uz odbornika navstevuje, a berie aj kopec liekov. No akosi to nezabera. DOlezite je, ze som si uvedomila, ze nech jej poviem cokolvek, vzdy ma bude prekrikovat a hovorit nezmysli, dokonca ona brani ludi, pozera sa na nich uplne naivne, co mi ublizili. Uvedomila som si, ze nema zmysel sa nad jej recami pozastavovat a hnevat sa, lebo to hovori preto ze nie je dusevne v poriadku.
nie, nemusis sa bat, ze ta bude ociernovat. Prave som dostala od tej kamosky e.mail a tam povedala, ze za ten cas co som sa odmlcala, jej dalo facku na zamyslenie. Bola som dost k nej aj hruba, ale inak to neslo. Napisala mi,ze uz vie, aka bola sebecka, ze vo vsetkom vinila inych a pritom problem v nej. Bola dokonca aj u psychologicky, ta jej odporucila nejake knizky, co jej dodaju odvahu a zamyslenie sa nad sebou. Myslim, ze odstup jej len prospeje. Nemusis jej nic hovorit, mozno az potom, po case, ked sa ta bude pytat preco. Ale teraz jednoducho zabrzdit musis.
Presne, chce pocut to co pocut chce, nic ju ine nezaujima. Tiez, aj ked mi je to velmi luto, hned ako to bude mozne, nebudem udrziavat kontakty. Ine na toto nepomoze. Ale bojim sa , ze ma zacne ociernovat. (( ale co uz, hadam to pochopia, ze ja nie som zla osoba.
papulko, ked som citala tvoj problem, mala som pocit, ze som ten problem pisala ja. Ja mam presne ten isty problem. 4 roky sa snazim psychicky pomahat kamaratke, raz dole a raz hore. Pritom tie problemy co ma nie su az take hrozne. Nepocuva ma, prekrikuje ma a chce pocut to, co pocut chce. Nezvladam ju, berie ma velice za najlepsiu kamaratku a fakt velmi malo o mne vie. Ja o nej velmi vela. Uz som jej otvorene povedala,ze zneuziva asi moju dobrotu, ze velmi malo sa ma opyta ako sa ma. A moja taktika je taka, ze som si povedala, ze uz DOST! Prestala som jej zdvihat kazdy telefon, odpovedala som jej na sms aj na dalsi den... zacala chapat, ze nieco nie je v poriadku. Pise mi dlhe maily, odpovedam po dlhsom case. Uvedomuje si, co robila, inak by mi nepisala romany, a ze mi musi urcite liezt na nervy... atd. Uvidime, ako sa to ukaze casom. Ale musela som urobit odstup. Pretoze nevedela skoncit.
uz sa stalo, sem tam som zacala na temu Ja a Priatel, tiez mame svoje problemy, a hlavne ja, uz som mala nejake operacie, a mam trvale nasledky(((. , ona to velmi dobre vie. Ale hned ma odbije, ze VY MATE JEDEN DRUHEHO, a tak ma akoze nic nema co trapit. Raz som jej povedala, ze ja mam kopec svojich problemov, kt. ma strasne trapia, a nezatazujem JU S TYM. A ona na to, ze proste ZE ONA MA TIEZ SVOJE.))). Nuz co, pokial s nou budem v kontakte nesmiem sa nechat vytocit ,rozhnevat a dusit to vsebe, lebo si sama ublizujem. Je to proste labilna osoba, kt. si mozno takto odbije od seba ludi, kt. ju mali naozaj radi a necha pri sebe iba ludi, kt. ju vyuzivaju. Proste ma uplne psychicky vycerpava. A Nechce ziadne riesenia, iba rozprava o problemoch , pyta sa otazky, na kt. ma aj tak svoju odpoved. Ale aj tak je to tazke, lebo ked za mnou beha s tymi uplakanymi ocami, tak sa mi zviera zaludok. Proste na toto pomoze len casta navsteva lekara.
Ty,ale mna by zaujimalo ci ta osoba sa ta niekedy spyta na tvoje problemy? Zaujima ju ako sa ti dari v osobnom zivote? Podla mna to by bola tiez jedna zo strategii voci nej,ze ty by si zacala rozpravat o sebe,ze ci by sa chytila a zacala by rozmyslat aj o inych veciach nez len o tych svojich...hmm?
no, problem je v tom, ze ja som s nou najcastejsie, takze jej hned padnem do rany. ked odideme, nezostane sama, ma milujucu rodinu a kopec kamaratov. Takze sa bude musiet preorientovat na niekoho ineho. Proste ona nepotrebuje poradit, iba rozpravat a rozpravat su to niekedy dost iracionalne veci. Ti kt., s nou nie su tak casto, alebo im nehovori intimne veci ako mne, ju skor lutuju, ze chuda ma v zivote smolu. Ale nevidia, ze si mnohe veci vazne sposobila sama, a nechava sa hlupo vyuzivat,/ako som pisala, aj financne/ a casto naozaj hovori az iracionalne. Berie lieky, ale na to aby castejsie navstivila lekara, sa sama neciti. Snazim sa sustredit na svoj vztah , a nenechat si znechutit svoj zivot. Kym s nou budem v dennom kontakte, budem sa snazit vsetko brat jednym uchod dnu a druhym von. Lebo ked som jej naznacila, ze ma niekotre veci vobec nezaujimaju, vzdy to otocila proti mne, ze ja som daky sebec. Ale rozumny clovek vidi, ze to nie je pravda.(
Len mi je velmi luto, ze sme mohli mat naozaj pekny vztah, ale jej pritomnost v mojom zivote, mi zacina sposobovat depresie.
a okrem teba uz nema nikoho?ked vy odidete,tak ostane uplne sama?
musis vediet ju vypocut ,ale nenechat si to aby ti brala energiu.Je to otazka cviku.Ako pise amika, tak by som postupovala.a pripadne sa na nu pozri ako na osobu co sa nema s kym porozpravat ,ber to jednym uchom dnu a druhym von.
ved prave to, ze asi jej to vobec nedoslo( Ale co uz, nejaky cas to este vydrzim, ale bojim sa aby sa to neobratilo proti mne. Je dost na dne, aby nas nevidili z toho, ze sme ju nechali samu, a nieco si nespravila
