ZÁVISŤ..ako proti nej bojovať?

Príspevok v téme: ZÁVISŤ..ako proti nej bojovať?
gia

Ahojte:-)

So zavistou sa vacsina ludi stretava v priebehu celeho zivota,ak nie stale.
Tiez patrim k tym ludom,ktorym sa zvykne zavidiet a pritom ja touto vlastnostou nedisponujem,skor naopak-vsetkym prajem len to naj,lebo verim,ze ak clovek zela druhym ludom dobro,je pozitivny,umyselne neublizuje,atd-tak by sa mu to tiez v takejto forme malo istym sposobom vraciat.
A ak "zavidim"-tak len sposobom startovacieho motora,to znamena-ze ma to nastartuje/motivuje,aby som aj ja cosi podobne,ak nie viac dosiahla a mala.No nezavidim ze to ten druhy ma,alebo niecim disponuje.Len ma to proste motivuje byt este lepsou,vykonnejsou,viac sa snazit a tak.

No a teraz k mojmu "problemu".Ako som uz spominala,zavidelo sa mi aj prv ako i celej mojej rodine,aj ked vsetko co mam-som dosiahla len tvrdym sebazaprenim,neustalym pracovanim-zdokonalovanim sama na sebe,pracou,studiami,usilim,atd.No ta dovtedajsia zavist bola aspon v unosnej forme,nesiahala-nerozbijala vztahy,nezasahovala tak intenzivne do zivota ako v mojej sucasnej situacii..

A ta moja sucasna situacia? Mam priatela,ktory sa dost vymyka oproti ostatnym ludom.Sme spolu viac ako 2roky,sme zasnubeni,mame pred svadbou.Tym-aky moj snubenec je aj ako clovek-osobnost,cim disponuje,co vsetko vlastni,ma,zije,atd-sa stretava tiez s tymto fenomenom zavisti do takej miery,ze zije dost izolovane-len v kruhu najblizsej rodiny,skor ma priatelov v zahranici ako tu,no a pravda ma mna.
Mozno som jeho situaciu v akej tu zije zo zaciatku dostatocne nechapala,ale tiez to uz zacinam pocitovat na vlastnej kozi-rodine,nieto este u cudzich/menej blizkych ludi,znamych,priatelov.

Ako sa da proti zavisti bojovat,chranit sa proti nej??Som spolocenska a chybaju mi proste kontakty.Nerobim myslim nic zle,vobec sa nevyvysujem nad inych,nechvalim,nechcem zbytocne na seba upriamovat pozornost a aj tak sa mi proste zacinaju napr.najblizsi z rodiny vyhybat.Ci uz je to brat s rodinou,alebo jedina sesternica a najblizsia priatelka v jednej osobe,atd.
A boli to.Boli sme zadobre cely zivot a teraz zrazu kvoli zavisti zabudnu na to co bolo,co nas roky spajalo?Je mi to luto a vlastne si zacinam uvedomovat,ze po svadbe budem chtiac nechtiac izolovana a budeme len my.Ja a moj muz.Vsak to je OK..no tie socialne kontakty s inymi ludmi mi budu proste chybat,lebo aj to zivot istym sposobom obohacovalo a naplnalo,hm

Takze ak sa s tym stretavate aj vy,ako bojujete proti tejto pliage,akou je zavist??Staci sa len obrnit a jednoducho "kaslat" na tych co im zavist zatemnila mozog?Ked vidim,ako reaguje blizka rodina,ako potom budu reagovat menej blizky ludia,znamy?Skor sa obavam istej izolovanosti,samoty.Viem,ze budem mat fantastickeho muza,tak aspon to je naplast za straty ostatnych kontaktov a doterajsich vztahov s inymi ludmi..
Máte nejaky osvedceny recept proti zavisti vy?Ak hej,podelte sa s nimi-dakujem:-)

soga

Ja suhlasim so Zariou. Pochadzam z velmi bohatej rodiny, vela toho podedim, aj priatela s ktorym zijem 8 rokov mam celkom solventneho, no napriek tomu ma kamarati odmalicka oblubovali aj dodnes vyhladavaju moju spolocnost. Moje kolegyne ma bezne pozyvaju na kavu, vinko, barbeqiu.. Vyhladavaju nasu spolocnost, lebo nas maju radi a citia sa s nami dobre. To, co mame vobec neriesia, beru to ako samozrejmost, vsak vzdy sme aj mali a snazia sa mat aj oni. Nedavno mi priatel kupil krasne novucke auto a verte mi ze ani jedna moja kamaratka mi ho nezavidi, preto ze ma maju rady, aj ja ich. Takze vazne sa treba zamysliet aj nad sebou a nie kazdej negativnej reakcii hned pripisovat zavist..

klaria

pred 10 rokmi sme byvali v cinziaku v blave. kupili sme si nove auto, vsetko prebehlo obstojne. aj ini si kupovali, neboli sme sami. o rok na to sme kupili dalsie auto - jedno som mala ja, jedno manzel. to uz nebolo take jednoduche, sami sme citili, ze nam to lahko neprejde a nejaky cas sme parkovali s tym druhym autom dalej od nasho domu. ale nadlho sa to nedalo. ked sa prevalilo, ze ako jedina rodina v cinziaku mame dve auta, kratko na to boli obidve doskriabane od klucov. neskor sa aj zistilo, kto je povodcom: deticky niektorych nasich susedov. zaplatili sme si pred domom parkovacie miesta - to uz bolo podla susedov velmi drze, vraj sme zabrali miesta, ktorych je na parkovanie okolo cinziaku aj tak malo. nikoho nenapadlo, ze si to platime, kym ostatni parkuju pokojne zadarmo. nakoniec nam bolo jasne, ze sa musime odstahovat. boli sme ku vsetkym mili a priatelski, do oci aj oni k nam, aspon vacsina. ale za chrbtom rozmyslali len nad tym, kde sme nakradli tie nase prachy. pritom sme ich poctivo zarobili tvrdou drinou. a ti, ktori nas ohovarali a zavideli nam, ti chodili na fusky, bez papierov a bez platenia dani. tak je to na svete, ludia su rozni a naozaj su aj taki, ktori by cloveku odtrhli aj lyzicku od ust, ak nahodou je vyrobena z lepsieho materialu ako ta ich.

dixi

sisina, nemozem si pomoct, ale nesuhlasim s tebou. ak sa clovek otoci ludom chrbtom a povie si, ze mu za to nestoja aby sa s nimi bavil, izoluje sa a vytvori si okolo seba len okruh tych, ktori mu vonaju, taky clovek pomaly ale iste strati aj tych, ktori by ho mali radi aj s jeho bohatstvom, uspechom atd. skor suhlasim s tym co napisala zaira, ze clovek by mal naozaj k ludom pristupovat s laskou. ked povies, ze kasles na druhych a nestoja ti za to, uz to je vyvysovanie. vsetci ludia maju absolutne rovnaku hodnotu, ci sa ti to paci alebo nie. to nie je filozoficka demagogia, ale fakt. kto si mysli, ze je nieco viac, bude mat moznost presvedcit sa o svojom omyle. raz urcite.

sisina

Pripajam sa k vasim prispevkom, ktore sa mi velmi pacili. Asi som z "rovnakeho cesta", ked tu odpisujem, ako napisala air-pillo. Ja tiez nedokazem zavidiet,myslim tak, ze by ma to nejako zozieralo a nedalo by mi nieco spat, a nechapem ludi, ktori tak okato zavidia, ze sa nedokazu na niekoho ani pozriet, alebo sa s nim rozpravat. Ja naopak, ak niekto nieco ma, kupi si nove auto, ide na dovolenku a pod. tak tomu cloveku to rovno poviem, zavidim ti, ze mas to a to, ale nie je zavist, ako taka, skor prajnost. Ak sa niekomu nieco podari, prejavim uznanie, a ja sama sa snazim zlepsit a pracovat na sebe.
Mila Gia, viem, co to je zit takyto zivot, ktoreho sa obavas. Ja sama mam uspesnu rodinu, mam pracu, dve krasne zdrave a uspesne deti, skveleho krasneho uspesneho manzela, mame dom, auto, vsetko sme si vydreli vlastnymi rukami, brali sme sa 19 a 20 rocni a nemali sme nic!chodime na dovolenky a uzivame si zivot, aj ked nemame tolko penazi, kolko by sa mozno zdalo, nasi susedia, ktori v zivote neboli na dovolenke a len pchaju do ponozky mozno maju viac...no zavist pocitujem obrovsku, nikto z okolia sa uz pomaly so mnou nebavi, kamosky som stratila uz davno, no naucila som sa s tym zit, obklopujem sa najma rodinou a par ludmi, ktori za to stoja, na ostatnych kaslem...nestoja mi za to. Neboj sa, naucis sa s tym zit a spolu s manzelom si pomalicky utvorite maly okruh ludi, s ktorymi ti bude dobre a bude ti to stacit uvidis, lebo falosne priatelstvo, hoc od sesternice ta bude zbytocne oberat o vzacnu energiu. Prajem ti v zivote len to najlepsie!

zaria

vieš, to je tak: predovšetkým každý môže hovoriť iba zo svojej vlastnej skúsenosti. ja som staršia ako ty, v mladosti som žila v dosť chudobnom prostredí. teraz mám štyridsať, úspešnú firmu a veľmi slušné manželstvo. keď som zistila, že u ľudí, ktorých dlho poznám sa zmenilo nastavenie ku mne, začala som byť k nim ešte priateľskejšia a vrelšia. nemyslím žiadne podlizovanie ani nič podobné, ale skutočne som vnútorne cítila, že mám týchto ľudí rada, lebo ak si aj myslia, ako mi je dobre a chceli by to tiež, znamená to iba ich nevedomosť. závisť je vždy nevedomosť. bojovať sa s ňou nedá, ale možno ju zminimalizovať tým, že my samy ostaneme k ľuďom otvorení a priateľskí. niekedy si to ani neuvedomujeme a zmeníme svoje správanie. zmenou je už to, že automaticky rátame s tým, že nám niekto závidí. nie vždy ale máme pravdu. je dosť krásnych, bohatých a slávnych ľudí, ktorí sú stále obľúbení hlavne pre svoju lásku k ľuďom, ktorú z nich všetci cítia. sotva niekomu takému ľudia závidia. ak sa naozaj nazdávaš, že ti ľudia závidia a je to pravda, skús zmeniť svoj postoj k nim. zmeniť môžeš iba samu seba, nikoho iného. to je stará pravda.

stanic

moj nazor - rodina sa ti vyhyba preto, lebo sa citia menejcenni ako ty, pripadne maju pocit ze si dosiahla vyssiu triednu uroven a zavist je dosledok tychto pocitov, ako to riesit? to je tazka otazka, na slovensku sa to riesit neda, jedine prestahovaim tam kde mas priatelov, ktori su zrejme na podobnej spol. urovni a neriesia taketo problemy

gia

Ahoj air-pillo:-)

Velmi pekne Ti dakujem za Tvoj príspevok-za postreh,nazor,tvoje pismenka ktore mi tak velmi pomohli,pohladili moje vnutro a do ktorych si premietla svoje vlastne zivotne skusenosti a postrehy.

Isto svoje deti vychovavas ako najlepsie vies a uz z toho,co si popisala je zrejme,ze sa ti to pri detoch do buducnosti isto v dobrom vrati.Myslim,ze investovanie do deti sa vzdy oplati.Mozno spatnu odozvu nie vzdy vidiet hned,ale zivot je rozdeleny na etapy a ked nie teraz-hned,tak neskor..

Este raz ti air-pillo dakujem za tvoje slova.Su povzbudenim a pohladenim. Aj tebe zelam len to najlepsie,ako aj pre celu tvoju rodinku

air-pillo

citm s tebou,no zhrnula by som to vsetko jednou vetou--na Slovensku je to tak---zavist,je typicka pre slovakov,uspech sa neodpusta a ludia sa tesia ak sa stazujes,trapis existencne,ale tvoja radost,uspech,stastie ludi zoziera,no najhorsie je to vtedy ak ti nepraje tvoja rodina.Neviem ,kto ti tu odpise,kolko ludi sa zapoji di tejto diskusie,no myslim si,ze len ten kto sa citi rovnako.My slovaci v tom vyrasame a zavist sa dedi z generacie na generaciu, ako pises v zahranici to take nie je,uplne s tebou suhlasim,ale je to vsetko ako clovek bol vychovavany.A ty si podla mna,vychovana velmi dobre,tvoj prispevok sa mi velmi pacil.Ja samu seba nechapem,ako sa mozme priatelit s ludmi,ktori mne osobne nedopraju ani radost,ze moje deti uspesne ukoncili studia,ale potom ozaj by som to vzdala aj ja,lebo dufam,ze pri nasich rozhovoroch tu ich skrytu posmeskami nabitu zavist trosku skorigujem.V podstate ich nenapadne ucim ,ako sa na vec pozeram ja,ked hovoria o niekom inom.No niekedy to nema cenu,ale som rada,ze sa obcas spolu stretneme,pokecame,no vadia mi ich nazory na to, ako kto sa dnes ma.Maju dost a pritom maju malo,zabudaju na uplne ine hodnoty,nevazia si to najvzacnejsie.Citim,ze s nami tak trosku superia,ale mam ich v podtate rada.Ty sa nemas za co hanbit,toboz nie za to aka si,viem ,ze si dobra dusa a vsetko si si sama vybojovala svojou tvdrou pracou.Ja ti zelam len to najlepsie,netrap sa a zi svoj zivot ako doteraz,ukaz kazdemu,ze si uspesna a stastna aj vdaka tomu,ze mas srdce na pravom mieste.Dobreho cloveka musi mat kazdy rad,nikto sa od neho neizoluje a kto ani toto nevidi,tak to je jeho problem,nestoji nam za to sa pren trapit a banovat za nim.
Este raz ti uprimne zelam,len to najlepsie.