Som zla dcera :(

tak ja mam doma presne to isté. mám veľmi rada svojich rodičov, ale aj mna citovo vydierajú a to mam 25 rokov. Poviete si, aby som sa odsťahovala, ale oni by mi to nikdy neodpustili. asi by sa so mnou do konca života nerozpravali.Vraj ich nemám už rada, a prečo chcem odísť, a čo bude s nimi atď. Ak idem von, tak napriek veku , mám hotový výsluch, hlavne od mamy: kam ideš, kedy prídeš, s kým ideš a nechoď bude mi smutno. Ona je autoritatívna a dominantná, takže veľa musím vydržať, ale keď už nevladzem a stačí, že odvrknem, tak : ako sa so mnou rozprávač, ja pre teba robím všetko na svete a toto je vďaka ... a skoro vždy hádky sa na konci rozplače.
A ešte jej všetko vadí ako robím, že ako si ustielam, aj to či mám otvorené alebo zatvorené okno, v čom idem oblečená do prace, že som dlho v kúpelni, keď som dlho za počítačom a nerozprávam sa s nou... No veľa vecí. Ale inak ju mam veľmi rada, naučila som sa byť ticho, neoponovať jej a vtedy je všetko OK. Dá sa s ňou super porozprávať. Ale jasné že všetko jej povedať nemožem. Takže asi je veľa mamičiek, čo sú úzkostlive a bojazlivé. A asi osamotené a veľmi sa na svoje deti upäli.

Aj ja mam niekedy pocit ze si tym nieco ventiluje..lebo ona je stale nespokojna..ze sa jej nic nedari a tak..ze ma malo penaze (a pritom nasi celkom slusne zarabaju), ze nema rodinny dom (mame byt a nic mu nechyba) ze nema auto (auto mame, lenze ona by chcela mat este jedno-svoje)..Takze tak..Chapem ze kazdy sa chce mat v zivote lepsie, ale preco by som mala byt neustaly nespokojenec a nenachadzala vo svojom zivote nic dobre..aj ked sa mam podla mna priam super-aspon co sa zabezpecenia tyka..
Doremi :))..musela som sa pousmiat ked som to citala..presne tak, aj u nas to iste..aj ked..klop klop klop,musim zaklopat ze teraz je to uz lepsie..ale bol to des..ked som im povedala ze niekde cem ist..naskor sceny, psycho..potom bud nesuhlasili alebo suhlasili..vsetko ok..A ked prisiel den D, sceny horory, uplne popreli ze predtym suhlasili ze tam mozem ist ze som si to vymyslela alebo ze si to neuvedomili ze suhlasili..No a ked som tam sla-s ich suhlasom napokon-este tyzden sa so mnou pomaly nerozpravali a nasledovali spominane ukrivdene pohlady, povzdychy a ublizene veticky..Len tak pre priklad-pred par rokmi sa z priatelovej prace slo na silvestra do zahranicia..nasi najskor nesuhlasili, napokon ze dobre..Ale ze mi nedaju ani cent.Priatel mi to zaplatil.Potom prisiel den D, ked som sa balila a mala som ist na letisko a nasi akoby im to zrazu doslo zacali robit sceny, ze nikam nejdem a tak..Vtedy mi rupli nervy a som povedala ze idem (vsetko zaplatene a ja nepojdem lebo ona si zmyslela,nie?)chcela mi zobrat pass ale som jej ho nedala..No a namiesto "krasny silvester a davaj si pozor" este za mnou ked som sla dole po schodoch kricala, ze som som ku.. jedna a ze dufa ze cely pobyt bude zly aby som sa naucila ze ich mam posluchat a ze sa mam hanbit a ze mi to nezabudne..Takze tolko.. :(

cau borievka,mam na teba otazku. aj ja som totiz jedinacik,ale o mna sa rodicia zas az prehnane boja.stava sa ti ze ta niekam nechcu pustit ,napr.na disku?lebo u nas je to tak,ze ked mam ist napr.niekam von,tyzden dopredu im o tom poviem ale aj tak sa tesne pred tym nevyhneme hadkam,ze preco tam scem ist atd.proste somariny...a najviac ma vie rozculit ked mi mama vycita ze vraj nemam kamosky a ani frajera este...akoze ja sa len pytam ze ako mozem mat ked ma nikam nesce pustit???? aked ma aj pusti tak potom este tyzden je cela namosurena ze preco so isla.....mna uz to nebavi...odpis pls dikes

borievka: presne presne, asi mame dost toho spolocne:D u nas je to tak isto ako pises...

a presne ako citam moja mama ma vkuse nejake ironicke poznamky, podrypava ma vkuse.. je mi z toho do placu nie raz. proste moja mama si asi neuvedomuje co rozprava pretoze ona sa sprava ako bohyna. iba ona ma vzdy pravdu a ked jej poviem nieco co jej protireci tak hned ma zacne strapnovat. to proste k nej sa neda ani ozvat. nadavky na moju osobu su bezne ... a sprava sa tak aj k ocovi.. niekedy si myslim ze ma nejaku psych. poruchu a svojim spravanim si kompenzuje svoje problemy.. len cakam kedy budem na rodicoch financne nezavisla (pretoze na nich inac zavisla niesom) a budem sa moct nadobro odstahovat

Ja nikdy nebudem taka k svojim detom..viem ze clovek lahko sklzne k tomu aby bol ako jeho rodic..ale budem sa snazit aby som si zobrala od nasich len tie dobre veci a tie zle neopakovala..Nasi sa zase az privelmi zaujimali kde co s kym idem a tak..Ale ja som nikdy nerozpravala o sebe, o pocitoch..vzdy som vsetko tajila a tajim..nasi mi to vycitaju a su na to urazeni..ale jednak ani z ich strany uprimnost nie je a jednak uz som sa poucila ze cokolkovek poviem zneuzivaju napokon na posmech a vycitky..Takze nie. Nastastie som introvert, takze nepriek tomu ze by som niekedy rada rozpravala necitim az taku neznesitelnu potrebu komunikovat s nimi..Cim menej, tym lepsie..Je to hnusne..ale je to tak..

u nas doma je to iste. niekedy je moja mama v pohode,ale iba ak sa nejedna o nejake seriozne veci... proste u nas doma sa citim iba vyuzivana a nechcena a nato aby sa mali moji rodicia pred znamimy chvalit aku maju mudru dceru ktora sa dobre uci atd. ale hlavne ked som este chodila na strednu a rodicia nahodou isli na rodicovske tak len so slovami "...a ja sa tam za teba potom musim hanbit" .. hm.. a pritom moja mama je soc. pracovnicka ma VS soc. prace... a takto to u nas doma vyzera. proste totalny nezajem zo strany rodicov.. moji rodicia nikdy nevedeli s kym hcodim vonku , kam chodim a co robim a podobne..ja osm sa s nimi o tom nikdy nevedela rozpravat a mama mi to stale vycitala ze preco jej nepoviem s kym idem..lenze ja som od mala tak bola vychovana ze som sa s rodicmi o nicom normalnom nebavila. je to ich chyba ze ma to nenaucili hovorit o svojich pocitoch. castokrat mi vycitaju veci ze ako sa spravam, ale nikdy neberu na vedomie ze ja niesom cudzia ze ja som ich dcera ktoru oni vychovali.. a ked si mam predstavit ze ja raz budem taka matka svojim detom aka je moja matka mne tak radsej ani deti nechcem mat...

Lenca tak dufam ze pribeh tej "tvojej" starej dievky mi nehrozi :))..mam priatela s ktorym planujeme buducnost.. Inak po tomto vikende by som najradsej temu premenovala na "Mam zlu mamu"..fakt na nevydrzanie..Mama je cez vikend fakt do slova zla..Po kazdom len krici a hovori naozaj odporne veci..mne,otcovi..Rano som vstala..uz nieco zase kricala a vycitala..ona si proste vobec nedava pozor na jazyk..Ale kedby som jej ja alebo otec povedali take "mile veticky"ako ona druhym..tak by sa hadam rozviedla a odstahovala alebo naopak toho druheho hadam domlatila.. Napr. akurat pred chvilou odisiel priatel odo mna domov a moja mama -bez akehokolvek dovodu-mi povedala ze si nezasluzim mat takeho chalana..lebo ja nie som dobra..a on ano.. A to pritom nie je tak davno, co na nom nenechala chlp suchy..bol drzy,nevychovany, hlupy..samozrejme bez priciny.. Ale vybavovala mu jedno vysetrenie a -ona totiz strasne chce aby si urobil VS, lebo on nema a ona to berie ako strasne ponizenie-a pritom ho presviedcala aby si urobil VS-priatel si VS nechce robit ale on je ty ze ked niekto do neho husti a nemoze ho poslat kade lahsie..tak reaguje "no..ehm, ehm..ved uvidim.."aby mal konecne pokoj..Lenze mama je presvedcena, ze mu prehovorila do duse a on si ju pojde urobit..tak uz je slusny a mily a dobry.. Ja viem ze je dobry a tesi ma ze si to mysli aj ona-aj ked neverim ze si to naozaj mysli-ju to podla mna coskoro prejde-ale nemusi mi pre zmenu hovorit aka som ja zla.. To ona je zla k druhym mam pocit v poslednej dobe..

borievka, fakt zasnem nad tym, co pises....odstahuj sa od rodicov co najdalej, ak sa to len bude dat. Inak, skoro mi oci vypadli, ked som citala, ze tvoja mama je sestricka...moja takisto... A este nakoniec jeden smutny kratky pribeh o zene, ktora spachala sebevrazdu, bola stara dievka,vysokoskolsky vzdelana, zila so svojou panovacnou matkou, o ktoru sa starala, varila, upratovala -pritom matka bola ciperka,zdrava ako ryba,stihlucka, vzdy upravena, nechty nalakovane... nechala sa dcerou obsluhovat, prstom v domacnosti nepohla, pritom dcera mala velmi narocne povolanie, dochadzala do prace do ineho mesta, vstavala rano o 5tej, raz si nestihla rano ustlat postel a jej mama zavolala svoje kamaratky do jej izby, aby sa pozreli, aka je jej dcera neporiadna /dcera mala 50 rokov.../-to bol len jeden uryvok z ich spolocneho zivota

Myslim si, ze tvoja mama si vlastne ani neuvedomuje, co robi a ako ti tym ublizuje. Sprava sa tak preto, lebo je taka povaha, ale aj tak, prave preto by bolo dobre, aby si jej nejako dala vediet, ze sa nesprava k tebe najlepsie. Ako? Na to musis prist sama. Najidealnejsie by fakt bolo odstahovat sa. Tak ti prajem, aby ti to cim skor vyslo a tvoje problemy pominuli.