Som zla dcera :(

Ja sa jej nebojim..Ja sa bojim len bolesti z hadok, "trefnych"veticiek a celeho toho kolotoca okolo toho..

sisina..doma som taka ze sa snazim ustupovat..aj ked moja mam by ti urcite povedala ze stale robim konflikty..Ale to jedine v tom..ze jedine co robim je ze frflem..alebo som podrazdena..Niekedy ide aj do konfliktu ale malokedy..a ja ked idem, tak to vacsinou nikdy nedotiahnem do konca..Mam na mysli napr (ale teraz uvadzam fakt ze je to vymysleny priklad bez logiky..)ze by mi mama zakazala napr. kupit si lizatko a ja by som povedala ze si ho pojdem kupit a povadili by sme sa ako kone..A napokon by som si ho aj tak nesla kupit..vzdala by som sa..Preto ze nema u nas zmysel pustat sa do hadok o veci na ktore ma moja mama skalopevny nazor..aj keby som si napokon po svojom..neviem si potom doma to psycho predtavit.. Ustrachana nie som..aj ked s prispevkou tak mozno posobim..ja len proste nechcem ist do otvorene konflitku a pocitujem smutok, mozno preto tak posobim.. Priatel ani kamarati a v praci by rozhodne nepovedali ze som ustrachana :))..Lenze pri nich mozem byt "naozajstna"..mozem stat za svojim, hnevat sa..atd. .. A ano, citliva som dost..:(.. Lenze povedat matke, ze "co by si povedala keby som ti ja povedala ze ta nechcem" je drze..aspon trochu prinajmensom..Nie ze by ma trapilo ze je to drze..Lenze to co by sa tu dialo..uf..viem ze to mozno vyznie hlupo..napisala som to aj jajke..nechcem ist do takehoto otvorene konflitku..jednoducho nemam nervy aby som potom znasala tu atmosferu,vycitky.a podobne doma.. Ja sa utiekam k tomu, ze dufam ze sa v najblizsej dobe (pol roka, rok..?)odstahujem..

Neviem, no, co uz, tvoja mama je dominantna povaha, neznesie odpor, rozumne sa s nou neda dohodnut, musi mat vzdy pravdu a posledne slovo. Je tak? Tam uz jedine len ignoracia nic ine. Ale poviem ti jednu vec ktora mi v zivotu uz viackrat pomohla. Ak mas z niecoho strach, postav sa tomu celom. A strach sa rozplynie. Ono ten strach je niekedy horsi ako to co pride. Môj brat sa ku mne dlho choval autoritativne, aj ked som uz mala 19, prenho som bola decko. Je o devat rokov starsi. Musela som robit vsetko co mi povedal, dones toto, urob tamto, a ja som mu nic take povedat nesmela. Strasne som sa ho bala. Ale raz ked prisiel v noci domov, o druhej, a pustil si naplno radio, zobudil ma, a ja som ho isla poprosit, nech to stisi, s najponizenejsim tonom aky som vedela a on na mna vyletel, ze nech zaleziem lebo mi vrazi, tak som mu povedala ok tak mi vraz.Uz som mala toho plne zuby. A odvtedy sa chova ku mne uplne inac. S respektom. Proste videl, ze sa ho nebojim. A toto by si mala vziat na vedomie, ze mama vie ze sa jej bojis a zneuziva to. Ak jej ukazes ze sa nebojis...no ale to uz je na tebe...

Tak tomu hovorim psychoteror! Borievka, tvoja mama ta sikanuje, podkopava ti sebavedomie, denno-denne ti dava najavo, aka si nemozna a drza dcera a ty tomu nakoniec uveris!A pritom to vobec nie je pravda! V skutocnosti si velmi citliva a az ustrachana. Tak to vidim ja, ako nezavisla osoba. Myslim si, ze by si sa mala cim skor zmenit, vlastne zmenit svoje "pokorne" spravanie. Kludne daj najavo svoj nazor, aj za cenu facky(prislo mi to smiesne, ked som to citala, facka 24-rocnej za taku blbost, to snad ani nie je mozne)....Nemyslim tym byt drza a odvravat, alebo co, ale normalne povedat, to, co citis. Musis si uvedomit, a aj tvoji rodicia, ze uz nie si male decko. Nedaj si skakat po hlave, aj ked su to tvoji rodicia, raz si musia predsa uvedomit, ze si dospely clovek so svojimi nazormi, tuzbami,... svojim zivotom. Daj vediet, ako to dopadlo.

A este..moja mama je dobra, nie je zla..je dobra..myslim ze keby ustupila zo svojej panovacnosti a citoveho vydierania, mohli by sme sa super vztah..Lenze sa to neda..Chybou je aj to..ze ja nie som oco..ja sa nechcem nechat ovladat a posluchat na povel..ani pocuvat ublizujuce veci a stale bezproblemov fungovat a milo sa tvarit..Proste chcem to byt ja.., chcem robit to co chcem robit..bez toho aby som nemohla alebo aby som sa musela za to niekomu ospravdlnovat..

To uz teraz som ta najnevdacnejsia dcera.. Len uz sa aj ja sama niekedy citim ako ta najhorsia dcera..resp. ked je ku mne zla, tak citim hnev a zurim na nu..ale ked je po vsetkom a ona struha ukrivdene pohlady a povzdychy tak mi je to luto..citim sa fakt vinna, ze su u nas zvady..a ze s nimi nechcem travit cas a lepsie sa citim ked nie su doma.. Ako ked si kamaratka planovala dovolenku tak, aby mohla stravit tyzden s mamou..ja by som si ju naplanovala tak, aby som s nou ten tyzden nemusela stravit..:(

no tak to ti teda fakt nezavidim, je to horsie ako som si myslela. Ak ma v otcovi oporu pre svoje spravanie, tak sama proti nim dvom nemas sancu. Budes ta najhorsia a najnevdacnejsia dcera. Ja by som sa odstahovala co najdalej.

Mama je sef..S ocom vychadzam..lenze on robi vsetko co mama povie..vlastny nazor nema ani nechce mat..takze brat si jeho na svoju stranu nema vyznam..A on ma niekedy tiez take hlupe poznamky na mna..neviem ci svoje vlastne alebo prebrane od mamy.. Takze tak.. No neviem si predstavit, ze by som jej to povedala..co si mi navrhla..asi by mi rovno strelila..Bolo by to iba este horsie..takto si to vypocujem a tvarim sa aspon ze je mi to jedno..A ju to stve..viem..ze mi nemoze ublizit tak aby to na mne bolo vidno..ze ma nemoze tak pokorit..drzu dceru.. Ale keby ze jej to oplatim, boli by z toho tie ublizujuce hadky a sceny a atmosfera co som spominala v nejakom predchadzajucom prispevku..a to ja nedokazem zvladnut..

no, treba najst nejaky sposob ako jej dat najavo ze to nie je spravne, takto sa chovat...mne sa to lahko hovori ja viem. Ja by som to robila asi takym spôsobom ze keby mi povedala ze ma nechce za dceru tak by som jej povedala, mami,a co keby som ja toto povedala tebe? Viem ze by potom kricala, ale urcite by si to konecne uvedomila, a uz by to viac nepovedala. Asi si neuvedomuje, ako ti tym ublizuje. S tatinom si dobre vychadzas? Mama je sef v rodine?

Ano zdrbava ma neustale..to je pravda..