Ahojte,zacinam si uvedomovat,ze mam pravdepodobne psychicky problem.Mam 22 rokov a na ceste uz tretie babo a to som uz dvakrat potratila.Nic mi nedokaze urobit radost okrem deti.Jedine pre co zijem su moje deti.Keby nebolo ich,tak uz tu nie som.Raz som sa uz pokusila o samovrazdu,hned po tom ako som potratila,nevedela som uniest tu tarchu.Potom som sa z toho akosi dostala,lenze nasledkom toho vsetkeho som sa rozisla s priatelom.Lenze aj ked sme sa rozisli,tak sme odvtedy boli este parkrat spolu a ja som znovu tehotna.Priatelovi som o tom nepovedala,lebo kedze sme rozideny, nechcem aby to vedel.Uz teraz mame dve deti a berie to dost tazko,ze sa s nimi nestretava,teda aspon nie caset,niekedy mu ich nosim na vikend a tak.Nie je problem tajit ze som tehotna,byvame v inych mestach,ja som sa hned po rozchode odstahovala.Teraz som uz v siestom mesiaci a bojim sa,ze mi priatel pride na to,ze som tehotna,urcite ked mu najblizsie ponesiem deti si to vsimne.Brusko mi uz zacalo rast.a taktiez sa bojim toho co bude potom? Neviem si predstavit,ze toto je moje posledne babo.Asi mam psychicky problem,ze?Vela ludi si o mne mysli,ze nemam zdravy rozum,ale jedine co ma drzi pri zivote su moje deti.
Moju prazdnotu dokazu vyplnit iba deti.Je to chore,vsak?
Chcela som napisat, ze otvoris svoje srdce priatelovi, nie, ze otvoris priatela:))
Aj ja ti velmi drzim palce, aby sa ti darilo. Ja verim, ze sa date dokopy, podla vsetkeho sa mate obaja radi a to sa len tak neda vymazat...A hlavne vas este spajaju deti. Takze medzi vami bude navzdy spojivo, nech si kdekolvek na svete. najprv musis byt schopna odpustit sama sebe a potom jedneho dna otvoris priatela a prijmes ho naspat do svojho zivota a budete jedna pekna, velka rodinka, ale ako ti tu dievcata pisu, zavisi od teba, zamysli sa nad tym. Radime ti iba velmi vseobecne, lebo ta nepozname a nic o tebe nevieme, to sa tazko dava rada, ked nepozname tvoj zivotny osud, akurat ta mozeme podporit.
Samozrejme, ze od pocitaca nevidime do problemov. Ja som uz v zivote vela prezila a preto Ti hovorim, ze nikdy nehovor nikdy...mozno raz dospejes aj ty k inemu nazoru. Nic v zivote nie je take, aby sa nedalo zmenit. Tym viac, ak ide o deti /+ ich otec/ :o). Viem, ze to zvladnes vsetko k spokojnosti a krasnemu vyvoju Tvojich deti a aj v zaujme Tvojho plnohodnotneho zivota, drz sa :o)))
alti,neide to.A ver mi,ze by som chcela.Ja viem,ze sa da vela veci zmenit,ale su veci ktore sa nedaju zmenit ani vymazat.Ja sa nestaviam negativisticky,ale moj zivot bol odmalicka pekle,verim mi,ze mam svoje dovody preco com taka a hentaka a preco robim veci tak ako ich robim.Ale inak dakujem za povzbudenie :)
Iren, nedokazes alebo nechces? Vies, v zivote dokazeme velmi vela zmenit. Dolezite je, aby sme sa my menili k lepsiemu. A pravda je, ze nic nemoze byt ako predtym, ale moze to byt este lepsie :o). Nestavaj sa k zivotu tak negativisticky, nepovysuj Tvoje deti na jediny zmysel Tvojho zivota, hladaj riesenia najlepsie pre vsetkych /aj pre Tvoje deti/, nezostavaj so starostami aj radostami sama. Ano, deti su zmyslom nasho zivota, ale nielen oni :o)
pesnicka,neide ani tak o priatela ako o mna.Je to moja vina ze sme sa rozisli a uz to nedokazem nijako urovnat.Myslim si,ze priatel by bol rad,keby bolo vsetko ako predtym,ale niektore veci sa nedaju zmenit.
iren, naozaj myslis, ze to s priatelom neutrasiete a nedate sa znovu dokopy? Ked si taka milujuca matka, mala by si mysliet na svoje deti, ze potrebuju otca a castejsie ako raz za mesiac...Neviem, preco mu nechces povedat, ze si tehotna, myslim, ze ma pravo to vediet. Ako by si sa ty citila na jeho mieste?
OK, Iren, nikomu nemusis nic vysvetlovat, vesat na nos...mozno az raz svojim detom, ale to zvladnes. Nemaj obavy, co povies expartnerovi, ked "objavi" Tvoje tehotenstvo. Takymto rozhodnutim, ze mu nic nepovies, preberas zodpovednost za vychovu len na seba. Aj to sa da, lebo urcite si dobra mama. Viem, ze pri drobcoch sa tazko mysli na seba...ale z vlastnej zivotnej skusenosti Ti radim, nezabudni na svoj zivot. Lebo vies, moze sa stat, ze jedneho dna, ked sa budu osamostatnovat, Ti Tvoje deti povedia "Mami, nik Ta o takuto obet neprosil, ved tym upatim len na nas si vlastne aj nam ublizila". A budu mat pravdu, na to pamataj.
Dakujem alternativa.Moje deti urcite nie su naplastou.Asi som to na zaciatku napisala zle,svojich drobcov milujem nadovsetko :)Proste davaju mi zmysel zit,davaju mi chut do zivota,nebyt ich,tak neviem.Ja viem,ze by som mala zacat zit,ako ste pisali,ale v nicom nenachadzam potesenie.Neviem co by som mala robit,tak preto moj jediny konicek,samozrejme okrem deti je moja praca.Vela ludi mi nerozumie.A ako som uz pisala,prestahovala som sa,cize moji priatelia,skutocni priatelia ostali v inom meste.No,nie je to celkom moje rohodnutie,ci sa to priatel dozvie.Uz som v sietom mesiaci a je to na mne uz celkom vidiet a deticky priblizne kazdy mesiac nosim priatelovi,aby si ich uzil.On by si ich najradsej aj nechal,ale to by som nedovolila.Uz ked s nimi nie som dva dni,tak mi zacinaju sialene chybat :)Takze neviem ako to budem dalej riesit,ale na isto viem,ze nechcem aby sa o tom priatel,ci vlastne expriatel dozvedel.Teraz som mala problem sa s nim dohodnut,ze ako budeme riesit to stretavanie sa.Tak zatial sa to nejako urovnalo,cize urcite to nemienim komplikovat tym,ze som znovu tehotna.
Iren, mozno by som sa Ti mala ospravedlnit za moje riadky o Tvojej prazdnote. Nazov temy, ktory si dala, ma doviedol k mojmu zaveru, ze deti by nemali byt naplastou na nasu prazdnotu. Ale zda sa mi, ze si celkom fajn mlada zena :o). Pripajam sa k nazoru Vecernice, ze musis zacat zit tak trochu aj pre seba. Samozrejme, ze deti budu vzdy u Teba prvorade, tak to ma byt :o). Pri 2 drobcekoch a dalsom drobatku na ceste si nemas sancu vytvarat velky priestor pre seba, to je normalne. Ale nezabudni na malickosti, ktore len Teba potesia - novy uces, kozmeticka, kavicka s kamoskou, precitanie par stran z dobrej knihy, nejaky kurz, cvicenie, atd. Este k Tvojim slovam z uvodu temy: Nemaj strach, ze sa otec buduceho dietatka o nom dozvie. Je to na Tebe, ci mu to oznamis. Moj nazor je, ze by to mal vediet. Pises, ze "berie to dost tazko,ze sa s nimi nestretava,teda aspon nie caset,". Dopraj mu intenzivny kontakt s detmi - mozno pochopi, ake dolezite su jeho deti v jeho zivote a tiez Tebe sa vytvori priestor na vytvaranie si Tvojich novych aktivit. To vobec neznamena, ze sa Ti deti odcudzia. Ved budu mat Tvoju kazdodennu lasku a opateru :o). Drzim Ti palce a verim, ze z mnoheho, co Ta stretlo /mam na mysli hlavne nefungujuci vztah s byvalym partnerom/ sa poucis.
