ahojte. neviem co mam robit...mam priatela ktory odcestoval do zahranicia a je to teraz dost zle...no zacnem od zaciatku. sme spolu rok aj pol, pred nim som mala 5rocny vztah. po ukonceni vztahu som sa obcas stretla s byvalim...priatelovi to zacala vadit, tak som mu nepovedala ked sme sa nahodou stretli..nahodou preto, lebo mame spolocnych priatelov a ked som sla za nimi niekedy tam bol aj on. ale casom to priatel zistil ze som ho klamala, ze som mu to nepovedala. velmi mu to prekazalo, nepochopil ze som to spravila preto aby sme sa zbytocne nehadali. ved som nerobila nic zle...aspon som si to vtedy myslela. nikdy som ho nepodviedla...zakazal mi stretavat sa s kamaratmi ked tam bude on. slubila som. ale stalo sa ze som isla za kamosmi a bol tam aj on...tak som neodisla. asi som mala. aj na to prisiel...bola som na kamaratkinej svadbe kde bol aj on, priatel tam so mnou nebol...lebo sme sa vtedy nebavili, boli sme pohadani aj rozideni vlastne. ta kamaratka bola sesternica mojho byvaleho, takze tam bol zase aj on. neskor som si uvedomila, ze som tam nemala ist...s priatelom sme planovali ist uz velmi dlho do zahranicia, ale nejak sa do toho nehrnul vtedy...a teraz zrazu po tom vsetkom, po celelj tej svadbe...mi zavolal ze ide prec, ci neidem s nim. odmietla som. nevladala som v tom pokracovat...preslo par dni a ja som si medzi tym uvedomila ze nedokazem byt bez neho. ze ho velmi lubim, chcem ho naspat...tak som mu zavolala ze som si to rozmyslela, ze chcem ist s nim, ze chcem byt s nim. nedalo sa. moje miesto uz bolo obsadene. tak on odisiel, predtym sme sa tak trochu udobrili, po nejakom case som ho bola dokonca aj navstivit na par dni v zahranici. bol to zvlastny tyzden. vsetko som podla neho zle robila. vsetko musim tak robit ako on chce. dohodli sme sa ze pojdem za nim. dala som v robote vypoved, a uz len cakam kedy budem moct tam odist. este mam par tyzdnov v robote odrobit a potom mam volno...tak uvidim ako sa to vyvinie. teraz uz dokonca az tak to je, ze nemozem nikomu zdvihnut telefon, ani vlastnej mame. ked mi vola, tak potom musim dat vediet priatelovi ze kto volal a ci mozem zavolat naspat. ked dovoli, tak zavolam. ale kamaratom uz nemozem volat...s nikym sa nestretavam, nikto ma nezaujima...ked nahodou sa s niekym rozpravam tak mi kazdy vravi ze som sa velmi zmenila...ze zivot zo mna zmizol. uz sa nesmejem, som taka bez duse. nviem ze to tak je, len stale dufam v tom ze sa to napravi a bude to take pekne ako na zaciatku, predtym ako osm mu nezacala hovorit vsetko. robim vsetko ako on chce. ani do obchodu neidem bez toho aby som sa ho neopytala. ak nedovoli, tak neidem. viem, nie je to v poriadku, ale dufam v nom. kazdy v mojom okoli mi vravi, nech to necham tak, ale ja nedokazem. velmi vsetko lutujem, hlavne ze som to takto prepasla...
otaznik nad zivotom
Ahojte. tak na koniec som sa rozhodla odist za priatelom do zahranicia...som tu uz druhy mesiac...zatial to nie je take ake ma byt...ale myslim ze je to pre mna dobra lekcia...pomaly sa mi ruzove okuliare zacinaju davat dole...keby sa zmenil, tak to by som bola najstastnejsie osoba na svete. takymto sposobom zivota ako teraz zijem...tak nevydrzim uz dlho zit. mozno si to vsetko uvedomi,ked uvidi prazdne miesta v skrini, prec veci, prec kufre, prec priatelka...nechcem to. naozaj to je to posledne co by som chcela...ved prave preto som sem prisla aby som to zachranila...ale zatial to vobec nie je ako ma byt. mam robotu, vela robim, od rana do vecera...tak ason nemam tolko casu rozmyslat. velmi ho lubim, ale tymto jeho spravanim voci mne tu lasku pomaly ale isto nici. keby sa zacal ku mne chovat ako predtym, vsetko by bolo ine...mam strasne zle obdobie...v tychto dnoch je vyrocie umrtia osoby pre mna velmi blizkeho cloveka, o par dni mi vychadza datum porodu ktory som mala mat, keby...vsetko ma nici. nasiel si znamost v robote...je to vydata zena, vobec nie je pekna, lebo keby aspon bola,tak by som trochu pochopila ze ju pritahuje, klame mi. pise si s nou, ona mu posiela fotky, aj dost osobne...par krat sa stretli ze odisiel z domu...v robote sa rozpravaju...trapi ma to. a on to vie velmi dobre...rozhodla som sa ze budem hrat nevidiacu, nepocujucu...mozno ked mu nebudem robit sceny tak ho nebude mat co odpudzovat...ja uz fakt neviem. viem ale jedno, ze takto tu dlho nezostanem...toto je naozaj zla skola do zivota...ak by k tomu doslo, tak chlap bude mat u mna velmi tazke aby sa ku mne dostal blizsie...v zivote ma sklamal uz jeden skoro po 5 rocnom vztahu...s priatelom budeme spolu 2 roky...jaj, nechcem o neho prist...tak velmi ho este stale lubim...ale jeho muzska ani neviem ako by som to nazvala, bola tak zasiahnuta, a je tak strasne tvrdohlavy, ze nevidi ze co sposobuje.
velky drobcek ! tvoj priatel, dufam, ze uz byvaly...je ZIARLIVEC...od takto chorych ziarlivcov nemozes cakat napravu...tvoj priatel by sa mal ist liecit k psychiatrom a ty za nim nechod, lebo ako tu uz vsetci predo mnou napisali, on lubi len sam seba a miluje moc, ktoru ma nad tebou... asi sa nechces pozriet pravde do oci, ale on ta verbalne zneuziva...
...neostavaj v takomto nefunkcnom vztahu...zamysli sa, ci by si chcela mat s nim dieta, ku ktoremu by sa tak despoticky spraval ako ku tebe???? cize ani naznak slobody v rozhodovani...
urcite by si to nechcela...
Alkoholika, alebo chorobneho ziarlivca nikto zazracne nevylieci...S pomocou psychiatra sa mozu naucit len zmiernit svoje spravanie k druhym ludom (zmiernit, nie odnaucit!)..
Vela stastia a hlavne v tvojom pripade rozumu...
Drobcek, prepac, ale podla mna sa uz nezmeni. Ludia vedia skryvat svoju pravu tvar dlho, vedia sa pretvarovat, ale az nejaka udalost ich odhali.
Vies, ak ti hovori, ze aj on teba lubi, a ze chce byt s tebou, to je pekne, ale zaroven ti hovori, ze budes este vela trpiet, kym ti zacne verit. Odpovedz si teraz na par otazok: Ked niekoho lubis, chces, aby sa trapil? Chces aby trpel? Laska nie je o utrpeni a o pocite viny. Laska je o tom, aby dvaja ludia robili jeden druheho stastnym. Laska ma milovat, nie nenavidiet. Laska ma odpustat, nie trestat. Laska neplace, ale usmieva sa.
To, co citi on, nemoze byt prava laska. Ved sa nad tym zamysli - ty si ho ano len nepodviedla... A ako ti ublizuje. Stale najde nieco, co sa mu nepaci. Stale nieco vycita. A este ty sa musis nakoniec ospravedlnovat. Ty mas zanechat vsetko, a odist za nim. Ved ani nevies, co ta tam caka... Premysli si to este, prosim ta.
A este - ak je ta baba tvoja ozajstna kamoska, mozes prist este stokrat s tym istym - ona ti aj tak pomoze... Odkial vlastne si?
viem ze nie je spravne to co robi teraz. on nebol takyto...je to iba za posledny mesiac takto zle. predtym aj ked sme sa pohadali tak sme to nejak vyriesili...ale teraz my vyhadzuje vsetko aj to co bolo predtym, kvoli comu sme sa hadali. ja take veci uz dalej neriesim, vydebatili sme si to a tym to u mna zhaslo. nechcem onho prist. viem ze ma lubi. spravil pre mna vsetko co mi videl na ociach. len teraz sa to zmenilo....prave preto si hovorim, ze vydrzim a mozno sa to vrati do starych kolaji...a ked nie, tak viacej pre to neviem spravit...
si v dost blbej situacii lebo sama nevies co.nezavidim.ale ja sa priklanam tak isto ku tomu aby si vycuvala.hovoris ze vzdy ked spolu volate ti nieco vycita.uvedom si ze ked sa nezmenil za rok a pol tak sa uz nezmeni.a to chces takto fungovat ako dlho?s toho co pises mi to pripada ze casom nebude mat problem ti dat aj taku tu "zdravotnu" bitku.prepac ak som ta/jeho teraz urazila ale chorobna ziarlivost je to najhorsie co vo vztahu existuje.mala by si teraz vyuzit prave to ze je mimo a skusit pockat par mesiacov byt bez neho.ak to potom neprejde tak chod za nim.ale moj nazor je ze ti velmi rychlo dojde co je spravne a co nie.je to na tebe...
Velkydrobcek to je presne ako ked je zena vydata za alkoholika a on ju mlati ako zito ublizuje celej rodine detom. A nohe zeny aj napriek vsetkemu miluju svojych tyranov-partnerov.Ako keby boli v nejakej slucke, a nevedia sa pozriet von, ze aky by mohol byt krasny zivot...a stale dufaju ze ho nieco zmeni...ale to je velka chyba.Ty si mlada,bez deti, tak si nepokaz zivot s tyranom.Ja viem, ze sa Ti tazko nieco prijma od nas co ti piseme lebo si zalubena,ale dost slepo...raz si buchnes do cela, ze kde som mala oci a srdce...a nesnas sa ho ospravedlnovat.Este keby si zacala hovorit ze vsetko je tovja chyba...doknca ze volas s maminou a bude to krasny pribeh do televizie...ako vystryhnuty z ucebnice.
prepac laura, zabudla som. mam 24
ahoj **** :o)viem ze to co robi so mnou je naozaj ako zametanie s handrou...je zle ked ho tak lubim, viem ze aj on mna lubi. je velmi zlozity clovek. tazko si niekoho pusti k sebe, mna si pustil a nevazila som si to. a teraz sa velmi zmenil a dava mi to pocitit. tak ako dokaze byt mily, vasnivy tak dokaze byt aj takyto...niekedy som mu to naznacila, tak povedal ze ked to nevydrzim tak nech to necham tak...ze on si potrebuje ziskat spat aby mi veril...tak preto si nahovaram ze nejaky cas potrebuje vediet ze kedy s kym som, kde chodim...mozno sa to potom zmeni. som az tak slepa? ale ja ho velmi lubim, velmi mi na nom zalezi...viem ze aj jemu na mne, pomaha mi, len momentalne teraz je to taketo :o(
ahoj laura. ano mas pravdu, on komunikuje s kym chce...teraz sa ho uz nesmem ani opytat ze s kym...predtym to takto nebolo...hovoril mi vzdy sam od seba ked s niekym volal alebo stretol, to ja som bola skor ten pripad ze som mu zabudla povedat s kym som volala...ja neviem, vzdy si nahovaram ze sa to zmeni, ale jedno viem ze toto co je teraz nie je spravne. jedine co ma drzi to vydrzat, ze verim v tom ze sa to napravi naspat. ale bojim sa toho ze by to takto uz zostalo. prezivam strasne obdobie. len neviem preco nepochopi ze to co robi, nie je spravne. preco sa az takto zmenil za mesiac? predtym ked sme sa pohadali, tak sme si to vydebatili a sli sme dalej ako kazdy iny...ale teraz. mozno aj ta dialka ze si to nevieme vykecat, ja neviem...este mam 2 tyzdne na rozhodnutie. viem ze aj on chce aby som bola s nim, povie mi to, povie mi ze ma lubi, ale na druhej strane mi povie aj to ze budem dlho trpiet kym sa to zmeni...
velmi tuzim aby sme boli spolu stastni, budeme este niekedy? to nikto nevie...bojim sa toho ze ked neskusim ist za nim, tak mozno budem cely zivot lutovat ze a co ked sa to mohlo zmenit a na druhej strane sa bojim toho co ked sa to uz nezmeni? keby tak kazdy vedel svoju spravnu cestu
ahoj mirus. dakujem ti za tvoje slova. viem ze to vsvetko nie je spravne, ale tak tuzim byt s nim ze som mozno uz z toho chora. bojim sa tu zostat sama. som vo velkom meste bez vsetkeho. mam tu kamaratku, ale uz ju nechcem obtazovat. velmi mi pomohla vzdy ked som potrebovala, ale uz mi je trapne ist za niekym. dokola je vzdy to iste. velmi sa bojim toho ze naozaj ked tam odidem, tak to nebude spravne. ale na druhej strane to chcem skusit. mam este 2 tyzdne na rozhodnutie. mozno aj pracu by som si vedela nechat tu co mam. momentalne nemam chut vobec na nic. kazdy vecer doma placem ked telefonujem s nim, lebo vzdy sa nieco najde co je zle. viem ze je to uz chore...ale tak velmi v tom dufam. ja naozaj neviem...asi potrebujem prefackat, nech my niekto zoberie odtialto prec a mozno by to casom pominulo. citi ze som na pokraji sil. ked mu to naznacim ze takto nevladzem, vzdy sa to zvrtne tak, ze ja z toho videm tak ze sa mu este ospravedlnujem. ako mam nabrat silu? ako...
