ahojte.Mam 18 rokov.viem ze si niektori poviete ze je to malo a tak.ale ja to beriem uplne inak.mala som niekoho na kom mi velmi zalezalo, lubila som ho , stratila som ho,velmi mi to ublizilo a uz sa ma to drzi asi 2 mesiace ostatne kamaratky maju aj 2rocne vztahy.a to vsetky. vsetko im vychadza.je to hrozny pocit.mne v zivote zatial NIC necvychadza :( musim klamat mamu co sa tyka skoly jlavne preto lebo ju nechcem sklamat, urcite niesom hlupa, prepadla som koli lenivosti,to si priznavam je to moja chyba.robila som reparat.nenechala ma prejst profesorka ktora na mne sedí lebo ma nema rada,ani neviem preco.ale ja si myslím stále ze je to nespravodlive!povedali mi ze mozno nebude dalsie volne miesto v skole aby som mohla opakovat rocník. tak si mam hladat aj ine miesto na inej skole. co mam robit? viem je to moja vina,ale ja sa necitim na to ze mam prepadnut pretoze som si ista ze ta odpoved nebola na nedostatocnu.profesorka mi iba povedala ze v zivote su aj horsie veci.a tym to haslo. ale co mam robit? mam strasne vycitky neviem sa priznat mame.to je to najhorsie!bojim sa! teraz iba placem lebo si myslim ze som tu navyse a moj zivot vobec nema vyznam a kam to v zivote dotiahnem? chcem aj maturu ale kedze ma nepustili dalej, a kedze toto bol posledny rok a ja ani neviem ci bude pre mna volne miesto.Nenavidim tu skolu,kazde rano mi bolo z nej zle,bolela ma strasne hlava,brucho,bola som bleda mala som fialove kruhy pod ocami,nechutilo mi jest.ja sa tmanechcem vratit.a ak pre mna nebude miesto tam ,tak co mam robit?kammam ist? mam si hladat niekde inde a zacat odznova?ja neviem vobec co mam robit citim sa hrozne,hanbim sa,placem a neviem co dalej,a nema mi ani kto poradit, neviem na koho sa mam obratit.pretoze s mamou nemam taky dobry vztah,nerozpravame sa o vestok uz len koli tomu lebo mam stsrsiu sestru, nemame sa v laske, vzdy ked ma nieco urobit zacne sa vyhovarat na mna,potom sa pohadame,a nakoniec aj s mamou lebo ju ma radsej lebo ona ma maturu a prijalu ju na vš!citim sa ako uplna troska ktora nic nikdy nedosiahne a ktoru nema nikto rad.okrem toho mam male sebavedomie. neviem ako dalej...velmi sa bojim co bude dalej
beznadejny pripad
ja som nemala zle znamky na vysvedceni, prave naopak 2-3ky. je pravda flakala som to lebo to bol lahky predmet.. a moje znamky z neho no boli bud 5alebo 1predmet ktory som sa dokazala naucit a ked som dostala 5 povedla som si ze ved sa to naucim a dostanem 1... ked ma tak necakane vyvolala prave v tej chvili ked som si myslela ze..ale nevyslo to ,aj tak si stojim za tym ze ten reparat nebol na 5 nikdy somnemala taky problem.a zajtra idem za riaditelkou, aj ked neviem ci je tam nejaka sanca :(,a to si uvedomujem ze na tej skole to moze byt ovela horsie..ale keby som isla na intrak a este by som tam poriadne nikoho nepoznala ani to prostrediue.skor by som sa ucila. a ked uz viem co som sa ucila tento rok.. a vpodstate to iste by som sa ucila len inej skole. takze by to bolo asi jednoduchsie.ved aj ja mam spoluziacky ktore cestuju 3hodiny za skolou,samozrejme byvaju na internate.je ich vela. len som v takej neistote,bojim sa. no uvidim najskor zajtra.bodaj by to tak brala moja mama,ze to nieje ziadna tragedia,aj tak ako povedala triedna profesorka ze "jeden neuspech nic neznamena,v zivote su ovela horsie veci,mozno to dotiahnete daleko len treba chciet"a ja chcem ale mna mrzi to ze sklamem. a nie to ze osm prepadla.aj ked si stale myslim ze nepravom.:(
Treba vyskusat vsetko,co by ti co len trosku pomohlo.Niekedy je to zial bohu tak,ze si ucitel so studentom "nesadne" a potom to naozaj nie je lahke.Ale ako som uz pisala,bolo by treba,aby si sa aj sama nad tym vsetkym zamyslela,ze ci je naozaj chyba v skole,alebo v tom,ze si sa na hodiny neucila poriadne.Lebo v takom pripade ti nepomoze ani prestup a priprav sa na to,ze tym,ze by si nastupila do inej skoly sa vsetko este len zacne-skola moze mat omnoho vacsie naroky nez ta predosla,atd...To,ze by si opakovala rocnik,nie je ziadna tragedia,ze by si si mala za to trhat zily,jasne ze by bolo lepsie,keby si rocnik presla bez problemov,ale uz je to raz tak,tak to treba riesit.Ale ked vies,ze sa ti nebude chciet ucit ani v druhej skole,tak prestup je uplne zbytocny..
napisala som si ziadost o opakovanie rocnika ale nechcem tam ist ten rok by som si zopakovala,rozmyslala som nad tym dlho chcela by som ist do BA a na internat. to by mi velmi velmi vyhovolvalo. chystam sa to povedat mame,ale nieje to take jednoduche,rozmyslala som nad vsetkym, ci ma prijmu aj cez skolsky rok v priebehu septembra.ved tu urcite nemozem ostat navyse, ci?len sa bojim aky bude mat mama nazor na to ze chcem ist prec, co ak mi povie ze mam ostat tu?pozerala som si aj stranku jednej skoly v BA a rozmyslam ze tam zavolam. mam teda ? ja neviem ja mam uplny zmätok vo vsetkom. bojim sa aby mi nepovedala ze strasne vymyslam,ale ja tu nechcem ostat v tomto meste (nepytajte sa v akom) je tu nuda uz ma ani tie piatkove diskoteky nebavia,kazdy piatok vecer som doma. mam vela kamaratov ale iba 3ja su mi najblizsi ale ti su bohuzial zadaní a ked niekoho zavolam von vacsinou nemozu.kolkokrat som bola cely den doma cez tieto prazdiny,aspon august,lebo v juli som mala este pri sebe cloveka s ktorym som bola nonstop ,lenze vsetko sa obratilo.a chcela by som velmi velmi zmenu aj koli tomu.len neviem ako na to ci je to dobry napad.nie nelutujem sa! ako som uz napisala mam kamaratov/kamaratky lenze vacsinou nemaju cas na mna. lebo su s druhymi polovickami a ja som teraz sama ako kol v plote.myslite ze by to bol dobry napad? aj kd sa bojim zmeny,niesom vobec zvyknuta . nemam rada take zmeny. ale chcela by som naozaj vypadnut odtialto.a vlastne tam by som sa musela starat sama o seba. myslite ze by to bolo lepsie?a dakujem vam za tie povzbudzujuce komentare naozaj mi neskutocne pomohli.
moeyssa,hlavne klud.Pokial nejde o zivot..To sa vsetko vyriesi,chce to cas.Urob vsetky kroky,ktore uznas za vhodne a ktore by ti aspon trosku mohli pomoct.Ked mas pocit,ze prestupom na druhu skolu sa to vyriesi,tak to ries.Aj ked osobne si myslim,ze keby si sa zodpovednejsie pripravovala do skoly,tejto situacii si sa mohla vyhnut.Ale nikdy nie je tak zle,aby nemohlo byt horsie.Moj syn mal velmi podobny problem,ked sme sa prestahovali a prestupil na osemrocne gymnazium tu.Riaditelka robila vsetko pre to,aby mu dochadzku do skoly zhnusila.A bolo to naozaj velmi ocividne.Zatial co jej milacikovi stacilo,aby si urobil jednu domacu ulohu a tak si stiahol znamku na vysvedcku z trojky na jednotku,tak tym nevyvolenym keby dala aspon tu trojku,co si zasluzili,ale nie,ona im dzvachla stvorku.Ked ma to uz nahnevalo ,tak som sa tam aj so svojim mladsim ZTP synom vybrala a namierila som si to za nou.Neisla som orodovat za syna,to nie.Ale chcela som len pochopit jej pocinanie,ze ako prisla zo znamok,kde bol priemer 2,2 na stvorku na vysvedcku.Tak som jej aj pekne do oci povedala,ze nemaju na tej skole rovnaky meter na deti.Tak som sa tam pekne pri rozhovore s nou dozvedela veci,ktore som ani ja sama nevedela-a to hned ako prve,ze sme s manzelom nezamestnani.HM,v zivote sme podporu v nezamestnanosti nebrali-tak som jej to objasnila,ze ano,casto nas stretava a to je tym,ze ja opatrujem svojho ZTP syna a tak ho musim kazdy den vozit do skoly,po lekaroch... a manzel robi na smeny,tak jasne,ze nas castejsie stretava.Ale za to,este nemusim byt nezamestnana.A dalsia vec,ktoru som sa tam dozvedela,ze vraj moj syn sa odclenuje od kolektivu,lebo po skole nechodi do senku co je vedla skoly so spoluziakmi na capaka a na CIGARETU.Normalne ma skoro hodilo.Tak som jej objasnila dalsiu vec,ze namiesto,aby taketo deti,co doma pomahaju,podporila,este ich potopia.V tom case sme mali u nas svokru po mozgovej prihode total nesamostatnu a prosila som ho aj dva-tri krat do tyzdna,ci nemoze prist rovno zo skoly domov,lebo potrebujem skocit do banky,na postu a syna a svokru samych doma nechat nemozem....Takze mila pani riaditelka sklapla a zacala sa divat na niektore veci trosku triezvejsie a nie ze len videla-tento ma otecka riaditela v banke a tamten zase lekarnika...Vedela som,ze zhorsit sa to nemoze,iba ak zlepsit.A cuduj sa svete-dalsich 5 rokov v skole bolo v pohode,syn zmaturoval s perfektnymi znamkami..Takze mozno by si mala do tohoto procesu zapojit aj mamu,ktora by ti mohla pomoct.A v neposlednej rade aj vstupit sama do seba a zacat sa skole venovat viac,najma tym predmetom,s ktorymi mas problem.V zivote su aj horsie veci.Vacsinou to dobre,co nas postretne velmi nevnimame a berieme to ako samozrejmost a to zle pravdaze ze prezivame intenzivnejsie a hovorime si-preco prave ja..Mam uz skoro 40 rokov a stale cakam,kedy sa to uz v zivote prelomi a nabehne ta lepsia polovicka.Kdesi som citala taku srandu-ze zivot je rozdeleny na dve polovice-jedna etapa smolna a druha zase stastna.U nas zrejme este ta stastna nedosla,tak mam nadej,ze sa dozijem 80 rokov-teda za predpokladu,ze sa zacne ta stastnejsia etapa :D Takze hlavu hore,depresivne myslienky hod nabok a zacni situaciu riesit.Drzim palce.
ked myslis ze to je lutovanie. asi by som nenapisala ze je to moja chyba.a ze chcem aj maturu atd. a viem ze musim pre to nieco urobit ale napisala som aj ze profesorka ma neka rada a som si na 100% ista ze ten reparat nebol na nedostatocnu.ale ona to nejako zahovorila a prekrutila lebo mi chce len zle a narobit problemy uplne citim v jej blizkosti ako ma nema rada.a za riaditelkou som bola dnes...no co uz nebola tam tak tam idem zajtra a poviem jej vseto ze je to nespravodlive. aj ked neviem ci tym nieco vyriesim ale aspon skusim. ja som chcela aby ste mi poradili co mam robit ci prestupit alebo co ale na tej skolejednoducho nechcem ostat. a nie aby ste mi tu nadavali ze sa "lutujem" inak dakujem. ale to so mnou nepohne.jednoducho mi bolo z toho hrozne lebo neviem ako mam pokracovat dalej potrebujem radu viacerich
AHOJ moyessa, ja si myslím že všetko dobre dopadne neboj sa hlavne sa už musíš spamätať a ísť dalej a ked budes ty sama chcieť tak dosiahneš oveľa viac ako sestra či hocikto iný.Neviem síce ako je to s tvojou mamou, ale myslím si že ked je tvoja matka tak ti určite pomôže aj ked sa to tebe tak nezdá možno ti vinadá a pod. ale ja si myslím že každá matka má svoje dieťa rada aj napriek všetkému čo spraví,a to poznám aj horšie prípady.A s tou školou si nerob až také problémy lebo napr. ja chodím teraz na vš. a to som sa predtým až tak dobre neučila mávala som poväčšine štvorky a nikto nečakal že sa dostanem na vysokú a teraz tam som (lebo som si povedala že to chcem a dokážem!!!)a robila som preto všetko,a prejsť na inú školu nieje až taký problém, ja som mala na strednej spolužičku čo prišla k nám s gymnázia preto isté lebo na nej sedela profka, a stratila síce jeden rok ala školu si dokončila a zmaturovala u nás (síce to už nebolo gymnázium ale stredné odborné učilište)ale hlavné je že dokončila lebo to chcela bez toho to nejde. A mama sa to aj tak raz dozvie lebo budes musieť s prvadou von tak či tak a už neotáľaj a chci ísť dalej!!!!dotoho! držím ti palčeky!papa
lalala....ja som si to prečital ale ine nepoviem ,len to že je to chudera čo sa dava lutovať, pretože sa na školu vysrala a teraz jej to asi došlo ,tak jej z toho začina šibať, keby sa bola snažila ,mohla dostať na vysvedčenie aspon 4 ale ona nemala záujem o učenie, tak teraz nech tu nevypisuje aka je ona chudera aby sme ju všetci lutovali, mala sa učiť a nie sa flakať poza školu
Ahoj moja, v prvom rade ti chcem povedat, ze na toto tvoje rozpravanie si musela nabrat vela odvahy, a preto vobec nepochybuj o svojom sebavedomi!si sikovna mlada dama, mas mozno problemy, ktore nema vacsina mladych,ale o to viac sa naucis v zivote hybat.Urcite je vela ludi, ktori ti mozu pomoct, poradit, takze uz sa mas na koho obratit,napr. aj na mna(napis mi do mailu cislo, ja ti dam moje a mozem ti zavolat a porozpravat sa.viem ze som uplne cudzia zena, ale mozno ani nevies ako dobre poznam tvoje problemy, stretlo ma z nich nieco pred par rokmi, ked som mala asi tolko co ty. vtedy som zacala pisat dennik, lebo som tiez mala pocit, ze to nemam komu povedat a ze mi nikto nerozumie.zacni tymto: 1. ak sa necitis v skole dobre, treba ist inde, a dokoncit rocnik.2. treba znovu nabrat odvahu a povedat mamke vsetko -povedat o tom, ze aj ked si trochu lajdacila, tak na tebe ta ucitelka sedela, a preto tam uz nechces opakovat rocnik(ale dajte aj tak ziadost na radu skoly o presetrenie tvojho pripadu-vola sa to znevyhodnovanie, utlacanie a ponizovanie ziaka-skratka sikanovanie!, a za to by ju mali potrestat alebo rovno vyhodit zo skoly!-nenechaj to tak, aj ked odtial odides!ukaz jej ze ty si niekto, a nie nic ako ona!) 3.mama ta urcite lubi rovnako ako tvoju sestru,len to mozno tak nedava najavo, niektoi rodicia nie su schopny nam davat najavo vsetko to co k nam citia,lebo mozno sami prezili nieco tazke v detstve,alebo v dospelosti,alebo prosto maju to v povahe-chod ty za nou, chyd ju za ruku, a povedz ako ju mas rada, a ze ona je teraz ta o koho sa chces a potrebujes opriet, a uvidis,ze ona ta pochopi a pomoze ti)4.chlapci su jedna velka neznama, ale casom mozno stretnes este niekoho,aj ked teraz ta to velmi boli;skus si najst nejaku dobru kamaratku a chod s nou na prechadzku,alebo nejakeho konicka co ta rozptyli, napr.kruzok tanca,spevu,hry na klavir, nejaky sport ci aerobic, malovanie,alebo co ja viem, co by ta bavilo..ja som napr. chodila robit po skola malym detom pioniersku veducu, a hned sa mi srdiecko potesilo,ked som videla usmiate detske tvare,ktorych bavilo so mnou vymyslat im program..a pod.Su aj napr. sasovia,co chodia do nemosnic tesit chore deti...hocico co je pre niekoho uzitocne a davas tam samu seba,je dobre, ked nemas zatial chlapca ktory by si zasluzil tvoju lasku.Ale verim, ze aj ten raz pride, aj ked to mozno este potrva.Najprv ale treba dopsiet,a to dopsievanie, prebudzanie sa do reality zivota,je niekedy velmi bolestive,ale stoji za to.POsilni ta to do dalsich rokov tvojho zivota,ked este pridu dalsie zlozite situacie, ale tie uz zvladnes potom hravo, mozno prave vdaka tymto malym preslapom z mladosti. Ak chces s niekym hovorit anonymne(nemusis hovorit meno,len co ta trapi, a nikto nebude vediet ze si to ty)-poradit sa, volaj bezplatne linku detskej istoty tel.c. 0800 500 500. (je aj internetova linka det.istoty na www.ildi.sk)./ Drzim ti velmi palce.Ada
nič v zlom lalalalaaa - ale kiko3232323 má v podstate pravdu. Len tú pravdu neobalil zhovievavými výrazmi, zjemňujúcimi slovami, proste dievčinu nešetril a povedal jej narovinu, čo si myslel..
Lebo pravda je tá, že ak robila reparát - tak to robila kvôli tomu, že na konci školského roka mala jednoducho 5 z určitého predmetu. A ešte sa aj priznala, že je to zavinené jej lenivosťou..
Sorry, ale dievča mala skôr myslieť na dôsledkami, ako teraz plakať nad rozliatým mliekom a rozbitým džbánom..
Predsa v triedach je taký počet žiakov, že učitelia majú maximálne možnosť za 1/2r vyvolať jednotlivých študentov max.1-2x.
Ostatné známky sú písomky, testy, ap..a keď mala na vysvedčení 5, tak zrejme niekde chyba je..
A dnes je život taký, že svet patrí dravým, priebojným ľuďom..čo sa pri najmenších prekážkach, nástrahach nezosipú a nezlyhajú..
Toto je škola...a čo keď príde skutočný život - práca, zarábanie si na prežitie, partnerstvo, manželstvo, deti, pôžičky, atď atď atď..
moeyssa - zrejme máš ešte nárok v septembri na opravný reparát, nepoznám presne Tvoju situáciu a podrobnosti prípadu.
Hlavne sa zober a čím-skôr navštív riaditeľa svojej školy. Ak máš dojem,že profesorka na Tebe "sedí", rieš to priamo s riaditeľom školy - lebo on má aj tak konečné slovo pri riešení Tvojho prípadu.
Popros ho ešte o šancu, čo by si ešte mohla podstúpiť a aké kroky urobiť k náprave. Ak Ti dajú šancu - nepremrhaj ju.
Ak nie - skús sa s ním, prípadne s výchovným poradcom poradiť, ako máš teda ďalej postupovať - prestup na inú podobnú školu, čo k tomu budeš potrebovať atď atď.
Oni sa v takýchto prípadoch vedia orientovať, lebo nie si ani prvá ani posledná s niečím podobným a hlavne si daj poradiť a nemysli si, že Ti chce každý len škodiť, celý svet je proti Tebe a podobne..
Hlavne konaj čím-skôr, lebo končí august a Ty sa musíš v septembri proste pohnúť ďalej
A ešte niečo. Možno Ti to teraz pripadá ako sci-fi, ale ver trošku svojím rodičom-mame a zver sa im so svojím trápením.
Určite nebudú nadšení a možno aj niečo "schytáš".
Ale si ich dcéra a väčšinou každý rodič chce pre to svoje dieťa len a len to najlepšie a nenechá ho len tak padnúť na samotné dno, alebo že by mu vôbec nepomohol ap..
Preto sa rodičom priznaj a možno aj spolu porozmýšlajte nad riešením Tvojej situácie, prípadne absolvujte návštevu u riaditeľa Tvojej školy spoločne.
Zapieraním skutočnosti nič nevyriešiš a pravda skôr či neskôr výjde tak či tak najavo. Oddialovaním pravdy si len škodíš, lebo keby si sa hneď priznala, mohli ste už dávno niečo konať a podniknúť.
Ale stále máš ešte čas. Preto konaj rýchlo a priznaj sa zároveň vašim..
Veľa šťastia..
kiko precitaj si to 2x , ona sa na sklu nevykaslala
