MOJA DCERA NEVIE PREJAVIT CITY VOCI MNE

ahoj leleka,navodila si mi myslienky do minulosti a mas pravdu zalezi aj na malickostiach ,ktore nas ovplyvnia na cely zivot,chybila som a preto sa trapim,poradte mi....

ahoj. aj ja som dcera a neviem a nechcem prejavovat city. vzdy som bola velmi uzavreta a nikomu sa nezdoverovala. pamatam si, ako som mame povedala, ked som mala asi 7 rokov, ze ja by som bez nej aj rok vydrzala. bola som na to pysna, len ma udivilo, ako sa mama zatvarila. bolelo ju to, ale vtedy som to nevedela a ani nedokazala pochopit. dodnes nemame doverny vztah. nehovorim jej nic o mojich vztahoch s muzmi, poznala len mojho prveho priatela, ale nas vztah som s nou nikdy nepreberala. otazkou je, preco je to tak. napriek tomu, ze mam mamu, ktora ma miluje, som cely zivot hladala nejaku starsiu zenu, s ktorou by som si rozumela. akoby zdoverit sa mojej mame znamenalo byt v nebezpeci, odhalit slabe miesta a byt nechranena s hrozbou, ze sa to pouzije proti mne. vedome si vsak nepamatam na ziadnu situaciu, kedy by ma mama "zradila", alebo zneuzila moju doveru. to hladanie starsej zeny v mojom zivote bolo ciastocne uspesne-ucitelka na zakladnej skole, psychologicka pocas VS, dnes jedna zena, ktoru strasne lubim a hovorim si, ze mam mamy dve-vlastnu a tuto "novu". tym "lubim" nemam na mysli lesbicku lasku, som hetero. vdaka psychologicke som strasne vela v nasej rodine pochopila, ale zmena je nemozna. v detstve som nemohla spavat, mala som problemy so zaspavanim a mama ma nutila pit mlieko s medom, ktore som vyvratila, potom sa mi vyhrazala, ze ak ihned nezaspim, budem nevyspata v skole a ked som uz bola od uzkosti uplne hotova, odovzdala ma otcovi so slovami-rob s nou nieco, je uplne hystericka. to som uz revala ako pavian od uzkosti a strachu. mozno tieto drobne situacie ma doviedli do stavu, ked absolutne nie som schopna a hlavne nie ochotna jej povedat vobec nic z mojho vnutorneho a sukromneho zivota.

dakujem vam za vase prispevky,mam dom klud tak skusim nieco napisat.Yvettt mas pravdu na budovanie vztahu nikdy ne je neskoro,preto to nevzdavam a snazim sa,a tesim sa,ze mas s dcerou vynikajuci vztah.Ja som mala vzdy na dceru cas a od mala jej hovorim to iste co ty svojej,ale nie vzdy je to tak ako pises,laska sa vracia laskou...
majka zo svojou dcerou som strasne chcela hovorit o tom co nechcela tebe maminka povedat,ale ona o to vobec nestala a pritom som nechcela aby sa to dozvedela takou cestou ako ty,ja mam este syna 24 a neuprednostovala som jeho pred dcerou,to sa ani neda,ja by som nedokazala viac alebo menej lubit niektore z deti,keby ich bolo aj viac.Ale ja tusim,ze problem bol asi aj v tom ,ze sme 3generacna rodina,a ja som sa musela aj sa stale musim venovat,svojej chorej mame uz vela rokov,mozno aj tam bude koren problemu.Vela ludi si mysli.aj mi hovori,ze som sa obetovala pre svoju mamu a ukazala svojim detom ako sa s laskou a vdakou staram o svoju mamu a ze moje deti ked v tom vyrastaju,tak sa podvedome ucia laske citom tolerancii,pochopeniu atd.Mozno je na tom volaco,ale nie vzdy je to pravda.Moja mama svoju vnucku nesmierne miluje od malicka a stoji o jej priazen ako ja,o par slov,prejav zaujmu, ale dcera este aj dnes sa privita a potom dokaze sediet vedla nej bez zaujmu,a mama radsej o nieco poziada syna ako ju,lebo citi ,ze jej to vadi,podla toho ako sa tvari.Volakedy boli preto u nas spory,ale z mojej strany citlivo vysvetlovane,len ona sa vzdy rozculila a pleskla dvermi.To bolo davno,ale este aj vcera v noci mama na mna volala,ze chce podat pohar vody,hoci dcera bola s nou v miestnosti,mama nikdy jej neochotu ocividne nevidela,lebo je ciastocne nevidiaca,ale citi,ze tam ochotu ziadat nemoze.Som si vedoma,ze aj pre toto travi malo casu doma,ak nie je na internate a hodi malo domov,tak je v lete v zahranici.Autorativna som asi obcas aj bola ale bolo to na nic,aj tak dosiahla vzdy,co chcela ona.
Dalsiamama aj moja dcera sa odomna odtahuje a ked ju objimam neda ruky okolo mna ako sa to pri objati robi a ja zartom to urobim za nu smejem sa,no ona nie,muz mi hovori nerob nic pokial to ona sama nechce alebo neurobi,tak to dodrzujem ,ale neda mi ju objat ked pocitim tu tuzbu,hlavne ked sme tak strasne malo spolu.
dada pytala si sa na tu moju poznamku,ze ma povahu po manzelovej maminke a neslo ti to do hlavy vsak? Ja s tvojim nazorom suhlasim,ale pisem to preto,lebo skutocne nie je vsetko vychovou,vela robia geny aj napriek vychove povahu cloveka nezmenime ta je dana aj geneticky a ja som jej povahu obcas ozaj vycitala v tom ze nemoze byt tvrda,pretoze ublizuje hlavne sebe,ja ju beriem a lubim aj s nedostatkami,ale trapi ma, ze bude mat problemy hlavne ona,vztahy jej moc nejdu.Ked sme sa vzali s mojim muzom a zacali zit u svokry ,ktorej som od zaciatku hovorila mamicka,a pri luceni a vitani chcela objat a pobozkat,tak mala z toho soky a zo zaciatku sa prekvapenim odtahovala.Pripadala som si nenormalana,no casom si to zvykli robit aj ostatny clenovia rodiny a ja som videla ze jej to nie je neprijemne.Az po jej pohrebe som sa od tety dozvedela, ako ma mala rada, aka bola stastna,ako sme sa k nej chovali aj moje deti.Bolo mi luto,ze som sa to musela dozvediet od inej osoby,ale tesilo ma to.Brala som ju taku aka je,kazdy mame svoje prezite a to nam ovplyvni zivot aj nase spravanie.No nad dcerou sa trapim.
Silvus aj ja som zazila s dcerou anorexiu ,ked mala 11!!!Bolo to hrozne obdobie,citila som velku zodpovednost,brala som to ze som ako matka zlyhala,ale nakoniec to dobre dopadlo s jej zdravim.
desmodka mozno aj moja dcera sa citila odstrcena,ktovie nestoji o otvoreny rozhovor ani dnes.
svetlana dakujem pekne si to napisala aj ja som po takom vztahu vzdy tuzila.
jannnna v podstate mas pravdu asi sme ju aj rozmaznavali a urobili vsetko po com tuzila aj ked sme mali potom problemy,ale co neurobis pre dieta,ktore chce navstevovat vsetky mozne kruzky a je uspesne tak ju podporis aj ked vies,ze to mozno nikdy v zivote nebude potrebovat,ale je to pre jeho rast,inteligenciu,zdravie.
jajka keby tak pekne o mne niekedy napisala moja dcera bola by som nesmierne stastna.
majka dakujem aj ja tak uvazujem ako si ty napisala,inak by som bez nadeje sa asi utrapila.a to si nemozem dovolit.
luciferka a tebe tiez moc dakujem snad to bude tak ako pises.
Nechcem tu robit z mojej dcery nejakeho netvora,ale trapi ma to nevedela som to uz dalej v sebe drzat,nedokazem o tom s nikym hovorit,lebo sa vzdy rozplacem a mozog nedokaze suvisle uvazovat rozpravat,strach mi nedovoli,aby ma ta osoba dostastocne pochopila,resp.nepochopila zle z tej mojej spovedi.Teraz som to poprvi krat dokazala nejako opisat.Moj muz sa vobec nechcel so mnou o to bavit.Snad sa raz vsetko na dobre obrati.

Ahoj chomenistasi, ja sice nie som matka, ale som dcera matky, mam 20 a s maminou mame taky svojsky vztah. tiez ako pises, ja sa jej malo ozyvam, tiez sa nerozpravame o najdovernejsich veciach, ale neznamena to , ze ju nemam rada, kazdy clovek je iny, mame rozne povahy, niekto potrebuje okolo seba ludi niekto nie. Ja som stale bola na tom tak, ze som akosi nepotrebovala aby sa do mna niekto staral viac ako bolo treba. Neber to tak, ze si spravila niekde chybu, mozno je to len jej povaha, ona je proste taka, a nedokaze prejavovat city.Mozno ak este trocha viac zostarne tak sa to zmeni, u mna sa to s maminou stale meni k lepsiemu, stale viac si rozumieme, a viem sa porospravat aj o hlbsich veciach....., Asi musi este tvoja dcera trocha dospiet, tak ako ja.....,

myslim si chomenistasi, ze mas este "malu nadej", ze budete spolu s dcerkou vychadzat dobre. neskor. akoze tak, ze sa budete zdoverovat jedna druhej, vychadzat dobre a super. proste ked bude mat v buducnosti mensie deti alebo uz starsie, bude mat pracu a bude treba jej fakt pomoct, tak radu si myslim nebude hladat na ulici, ale najprv u svojej mamy. a dovtedy si myslim, ze sa vztah upravi este viac.

chomenistasi, myslim ze ti chyba trochu sebadovera a tvojej dcere chyba respekt k tebe. je to asi aj tym co si spominala, ze tvoj manzel ignoroval tvoje názory.

ja mám s mojou mamou veľmi dobry vztah, a je to dané predovšetkým tým, aká je ona skvelá. Veľmi ju obdivujem a stále sa mám od nej čo učiť. Všetky problémy, čo sme kedy medzi sebou mali, sme sa snažili riešiť komunikáciou, s odstupom, s vyjadrením svojich pocitov a názorov. Aj ked sa to neobislo bez konfliktov, vzdy sme sa snazilo o to, aby to bolo v rámci určitých slušných medzí. Moja mama mna aj mojich súrodencov veľmi lúbi a my lubime ju. Má svoje chyby ako my máme svoje tiez. Snazíme sa tieto chyby tolerovať, alebo sa cez ne preniesť.
Základom každého dobrého vzťahu je dobrá komunikácia a snaha na oboch stranách, ochota počúvať názor druhého a schopnosť prijať kritiku. Tiež tolerancia možností jednotlivých osobností.

Ahojte moje mile poradkyne,volimslovo mile,lebo citim z vas podporu a pochopenie a to sa dnes tak lahko nevidi,vzdy sama riesim svoje problemy,nikoho nezatazujem,ved aj naco,ked dnes ma kazdy nejake starosti.No a teraz som uplnou nahodou natrafila na toto forum,tak ma to uplne otvorilo.Viete aj sa hanbim stazovat sa a hovorit o svojej takej malej starosti,lebo je asi ozaj mala oproti tomu s cim sa dnes my rodicia potykame,no ale...trapi ma to.Mozno si niekto povie..boze mat tak tvoje starosti,co keby ti dcera drogovala ,bola vazne chora a pod...ale snad ma niektore spravne pochopili.Pisete mi,ze som niekde spravila chybu,ze to bolo vychovou,nepestovanim vztahu atd.Chyby som nejake urobila,to priznavam.Tak ako sa tu spomina,velmi som sa o nu vzdy bala, aj sa bojim dodnes.V obdobi dospievania to bolo najhorsie,chcela robit to,co sa ani jednemu z rodicov nepaci,od mala bola tvdohlava a vzdy si presadila svoje za pomoci mojho manzela-svojho ocka.Tam zacala vznikat priepast medzi nami,ocko vsetko povolil a ak som ja bola proti on bud mlcal alebo jej povolil ci mu to bolo jedno.Najhorsie bolo to ,ze na mna pred nou nakrical,mi sme sa hadali a ona odisla ako vitaz.Nespraval sa ako rodic-otec,najhorsie bolo ked to bral tak,ze sme zeny ktore si nerozumeju,ale ja som sa vzdy snazila spravodlivo ,laskavo aj s ustupkami riesit danu situaciu.Vo vsetkom som ju vzdy podporovala a stala pri nej v kazdej situacii,teraz bola na rok studovat v zahranici,tak sme ju podporovali vo vsetkom.Tesim sa z jej uspechov ,zaujimam sa o nu mam potrebu vediet ako s ma ako sa jej dari,ale nenalieham,aby ste si nemysleli,ze jej leziem na nervy.Ma svoj priestor.Sama by sa nezvala,tuzim,aby ma v sms oslovila,ahoj mami prip,obcas lubim ta mami,ja jej to hovorim od malicka.viete je mi to tazko pisat,chcela by som to napisat inak, podrobnejsie z tychto riadkov asi toho moc nepochopite lebo je to zlozitejsie a neda sa mi,lebo som stale vyrusovana.dik za pochopenie.

myslim si ze je to vzdy tak ,uloha rodica je byt ten silny a deti su zvyknut sa rozpravat len o sebe. Vzdy sa rodicia svojich deti pytali na ich pocity vzdy sa riesia pocity deti a nie rodicov.Mam takeho brata co sa zaujma len o seba a nie o rodicov.Ja v tom vidim chybu rodicov najma matky ktora ho rozmaznavala.Ja sa o pocity rodicov aj zaujmam ,ale nemaju potrebu velmi mi ich davat najavo,len pri dolezitych rodinnych veciach.Tazke ja vidim ze si urobila chybu vo vychove ovela skor a teraz je uz asi neskoro.Mozno otvorene jej povedat ze sa chces rozpravat aj o sebe a ze aj ty si len clovek co ma problemy.Podla mna deti rodicov beru tak ze rodicia problem vedia vyriesit.,tak pre to sa nestaraju.myslia si ze rodicia su silny a vsetko zvladnu.Tu podla mna chyba ten cit zo strany deti..{podla mna pre to ze boli rozmaznane}

ja mam s mamou dobry vztah, aj ked u nas boli tiez niektore temy tabu. co mi prislo neskor luto. vztahy medzi ludmi sa sice daju hocikedy zlepsit, ale podla mna to uz nikdy nebude 100%ne. vsetko musi byt spontanne a ked sa niekedy snazis nasilu, aby ta mal niekto rad, dopada to vacsinou presne opacne. ja VELMI obdivujem ak ma dcera s mamou uzasny vztah. ze mama je v prvom rade starsou kamaratkou a az potom mamou. ako to bolo napr. V Zenach z rodu Gilmorovcov :) ja viem ze je to len "blby" americky serial, ale v buducnosti si predstavujem, ze budem mat s mojou dcerou podobny vztah. este neviem ako na to, ale snad sa mi to bude darit. podla mna je zakladom ODMALICKA byt k dietatu absolutne uprimny, nic mu nezatajovat, o vsetkom sa s nim otvorene rozpravat, aby malo k matke max. doveru. aby vedeli ako sa niektore veci maju, este predtym, ako ich to zacne zaujimat, resp. aby pre odpoved nemuseli chodit same. dalsia vec je, ze asi nie je spravnym riesenim dieta trestat, stale mu nieco zakazovat a pod. mozno to hovorim len teraz a v buducnosti to bude uuplne inak, ved aj mne je jasne, ze nemozem dietatu vsetko dovolit, co si zmysli. ale spominam na svoje detstvo a pubertu, tiez som robila kopu hlupych a nezodpovednych veci (ktore by som si u mojho dietata nezelala), ale rodicia mi davali do velkej miery volnost, pustali ma von, na vikendy prec a pod. a nic okrem skvelych zazitkov sa mi nestalo. neskor som si sama uvedomila co je spravne a co nie a ktorou cestou sa chcem vydat. ked sa dietatu nieco zakazuje, ono si vzdy najde cestu ako to spravi. a casto to bude robit natruc, len preto, ze mu to rodicia zakazuju. s tym rodic nic nezmoze. uz som dospela, ale doteraz neznasam vetu: "kym si pod mojou strechou budes...!!" to je uplna stupidita s prepacenim. dieta je samostatna bytost a nie je hlupe (napr. v puberte) a uci sa na vlastnych chybach. tak to ma byt. pr.: nebavim sa so svojou 16 rocnou dcerou na temu sex a budem jej zakazovat chodit s chlapcami na chatu, lebo kto vie co tam budu robit a ako to dopadne. vysledkom moze byt podla mna akurat to, ze dievcatko sice na chatu nepojde, ale povie mi, ze ide napr. na trening a namiesto toho skonci v byte u nejakeho typka, ktory ju "zlomi" a dcerka sa vrati domov tehotna. to sa s nou radsej budem bavit o antikoncepcii, ak bude chciet dam jej ju predpisat (a nebudem pri tom hystercit), na chatu ju pustim a budem jej verit, ze bude premyslat o tom, co robi. ja neviem, mozno som bola len skutocne dobre dieta (alebo skor mudre), ale ja som vzdy vedela co robim (v podstate tomu je tak i dnes, a preto neznasam vety typu: "boli sme opiti a nevedeli sme, co robime") prepacte, ze som sa nachala znacne uniest a trochu odbocila od temy. prajem vsetkym mamam, aby mali s dcerami co najkrajsi vztah a hlavne aby na nom zacali pracovat co najskor.