Dlho som rozmýšľala- napísať, nenapísať, ale neviem ako sa dostať z toho bludného kruhu, v ktorom krúžim už asi rok, takže som sa rozhodla skúsiť. Zaľubila som sa do ženatého muža, alebo skôr- zaľúbili sme sa. Pracujeme spolu a to je prvý kameň úrazu. Chvíľu sme mali románik, ale keďže je ženatý a má malé deti, ja aj on sme sa rozhodli to ukončiť a zostať priateľmi. Keďže sa každý deň stretávame na pracovisku, nebolo to vôbec jednoduché, každý sme si to riešili v sebe a po svojom a prestali sme úplne komunikovať. Obaja sme vedeli, že ten druhý stále niečo cíti, ale nemohli sme byť spolu. Trvalo to pár mesiacov, potom sa zrazu niečo stalo a všetko sa na nás zas zosypalo, akoby nejaký nový začiatok, ale nie priateľstva, ale lásky, ktorá v nás bola stále. Lenže, opäť je to tam, kde to bolo, snažíme sa spolu komunikovať ako priatelia, ale nejde to, mám pocit, že ak s tým niečo nespravíme, opäť sa začneme ignorovať a to už nechcem, bolo to veľmi ťažké ako v súkromí, tak v práci. Spolu byť nemôžme, ale ani od seba a ja sa správam veľmi chladne, aj keď nechcem- asi obrana... Veľmi to bolí, ale chcem sa pohnúť z miesta a začať sa s ním baviť aspoň v rámci možnosti ako s kamarátom. Osparavedlňujem sa za dlhý príspevok, uvítam každú radu, príspevok, každý názor zvonku na celú situáciu a prípadne ešte doplním, čo som zabudla. Vopred ďakujem za vyjedrenie, prípadne pomoc.
Vzťah-nevzťah, ako z toho von...?
mariaa, prosto som sa zaľúbila, neviem prečo, neviem ako a viem, že som nemala a že ma to bude len bolieť, asi si láska nevyberá...
...a preco si to vobec dopustila,ked si vedela, ze ma zenu a deti?
Rozumna rec a pozri predstav si ze ten tvoj pan dokonaly pride domov k svojej zene a pomiluje sa s nou a povie jej ako ju velmi lubi a rano pride do prace a hovori to tebe....nie je to hajzel? hmm porozmyslaj, znechut si ho
a poviem vám tak, že už som nad tým rozmýšľala aj tak, že aj keby chcel opustiť ženu, ja by som s ním asi nechcela žiť a mať s ním vzťah, lebo si myslím, že muž, ktorý si nevie vážiť ženu, ktorá mu porodila deti, si nevie vážiť nič a nikoho a časom by to isté robil aj mne, ALE potrebovala by som prestať cítiť a nerozumieť si s ním...
hlavne sa netrap vazne to nema zmysel on ta hravo vymeni za inu milenku a ty? ty si nicis zdravie koli muzovi ktory ti za to nestoji.. pozor na vrasky :-))
my sme spolu už asi trištvrte roka nič nemali (myslím nič fyzické). predtým ten náš "románik" trval asi tri mesiace a tiež to viac menej nebolo nič fyzické- milovali sme sa dva krát, ono je to skôr taká nejaká chorá hra na city a ja to už nezvládam. ja ho mám rada a nechcem...
vy si tak povedzte akurat tak dobre rano a firemne veci nic viac NEKOMUNIKUJ zjavne si robi z teba obycajnu milenku never mu ako sa moze usmievat?
momentálne sa ho snažím ignorovať, len je to prakticky nemožné, pracujeme spolu a musíme komunikovať a ono nie je veľmi príjemné, keď sa spolu bavíme štýlom- ja som chladná a odmeraná a on sa na mňa usmieva, alebo sme obaja odmeraní a potom mi napíše, že čo sa deje, či sa naňho hnevám... a najhoršie je, že sa o nás ani nedokážeme porozprávať, možno by pomohlo, keby sme si niečo k tomu povedali...
este by som dodala, ze ked sa to stalo mne, tiez som si opakovala, ze budeme kamarati...nikdy sa to nestalo a viem, ze by sa to ani nemohlo stat....bud by sme skoncili v posteli alebo by sme sa uz nikdy nevideli......ale kamaratmi nezostanete....
vsetko sa da ked sa chce, zatni sa a nevsimaj si ho neboj prejde to a ta prava laska to nie je inak by ste sli do toho takze nemas co lutovat
