takze, prvykrat pisem na toto forum ale snad mi viete poradit..bude to trosku nadlhsie ale snad vam to nevadi.. chodim s priatelom uz skoro tri roky, ale v poslednom case (vyse mesiaca) som stale podrazdena, ale len co sa jeho tyka..ide mi na nervy, hocico co povie alebo urobi, nie je mi prijemne ani bozkavanie s nim..ale neviem preco sa to deje..moze to byt ponorka?? alebo to znamena ze ho nelubim?? mal prist za mnou teraz na vikend a boli by sme cely vikend spolu ale povedala som mu ze nechcem aby prisiel, chcem sa preniest cez ponorku..neprisiel a ja sa citim skvele, prvykrat po dlhom case mi je fajn..nenapisal mi uz druhy den ani esemesku a mne to ani vobec nechyba..nechyba mi..nechapem to, nemam ani dovod proste z nicoho nic mi ide na nervy..a neviem co s tym..viem ze on ma neskutocne lubi :-( a rozmyslala som ze by sme sa mali rozist lebo ja ho svojim spravanim len trapim a ja tiez nie som stastna lebo som stale nervozna..ale ked si predstavim jeho rodinu a nasich spolocnych kamaratov (viac su to jeho kamarati) oblubila som si ich a nechcem ich takto sokovat ze sa s nim rozidem..nenavideli by ma..a priatel este stale mal take reci (on totiz pracuje, nema VS) ze zaraba vela pracuje aby som mala dom aby sme mali dost pre nase babo ze chce mat so mnou deti v buducnosti a tak..velmi hmu ublizim ked sa s nim rozidem..ale nechcem ani seba trapit aj ja chcem byt stastna..mozno ma ponorka prejde ked nebudeme dlhsi cas spolu, ale mozno aj nie lebo...ehm..a tu je moj druhy problem...studujem na VS a posledny tyzden sa castejsie rozpravam s jednym spoluziakom..no teraz som zistila ze ma chce.. a ja zacinam chciet jeho..ale to asi nebude laska..ale pritahuje ma neskutocne..a mam stale chut byt s nim...a..ja neviem co dalej.. mam 21 a uplny zmatok v hlave aj v srdci.. :-( pomozte mi prosim nejak..
ako dalej?
a...skoro som zabudla..ja som tak isto "vyzenila" kamaratov...a tiez som sa bala, ze ich stratim..ale..nestalo sa...vsetko je naporiadku...
toto sa stalo aj mne, ale nebol to priateel vs. spoluziak, ale vs. kamarat z nasej partie....A ako to dopadlo? rozisli sme sa....s priatelom po 3 rokoch...taktiez uz bolo planovane spolocne byvanie a tak...ja mam 22...a presne som citila to, co opisujes..hnusil sa mi vo vsetkom...ku koncu som stale len chcela byt v co najvacsej partii, aby som sa mu aspon trosku vyhla...Takze moja rada...zrataj si kolko je 2+2 a podla toho konaj...ale jedno je takmer iste...ak sa s nim rozides, uvedom si, ze to s tym spoluziakom nemusi byt perspektivne...Ak sa rozhodnes pre rozchod, urob tak kvoli sebe, nie kvoli tretej osobe...drzim palce...
v tomto je velmi tazko radit, lebo len ty mozes skutocne vediet co k priatelovi citis, ja ti poradim, len tolko snaz sa zhodnotit si vsetko vo svojej hlave, ci ten posledny mesiac ta tvoja nervozita nie je len kvoli tomu, ze o teba v tom case niekto prejavil zaujem a take veci, musis si ty sama ujasnit svoje city
inak ak naozaj citis ponorku, tak tym, ze s nim chvilu nebudes sa to nespravi, lebo co by ste urobily, ked budete spolu byvat, co sa vzdy po nejakom case na chvilu odstahujes aby si necitila ponorku...
hlavne si to dobre premysli, lebo my za teba rozhodovat nemozeme
To si musis vyriesit sama nikdo ti v tom nepomoze aj tak si spravis po svojom a vyspis sa so spoluziakom a potom tu budes pisat ze si spravila chibu a co mas spravit aby ti odpustil..........
halooooo, ja viem ze je to dlllllllhy clanok a nechce sa vam citat ale ja fakt potrebujem radu :-( tak reagujte pliiis
