Manžel vs. milenec

Ahoj Nellya...ach jaj,plne Ta chápem....zažila som to,čo Ty...rozviedla som sa,žila s ním 5 rokov a našiel si inu,vydatu,ktorá šalela za ním rovnako,ako ja vtedy,tiež jej manželstvo išla do krachu....prosím Ta,ži to krásne,čo cítiš voči nemu tak,aby si neubližovala mužovi ktorý Ta miluje a to myslím Tvojho...aj my ženy dokážeme robit životné chyby....uč sa z chýb druhých,len blázon sa učí na vlastných chybách.....ja osobne toto už nikdy viac.

Ahoj Nellya, naozaj by som rada vedela ako si dopadla. az po dlhom case som sice tuto diskusiu nasla ale dufam ze odpises. som v podobnej situacii (mam necely rok po svadbe) a stale ma to taha k tomu istemu, lenze to nie je moj manzel.

ShaulaThalit - nechápem prečo tu píšeš o nejakých psychických problémoch...Vieš aký je rozdiel byť zamilovaný do iného a mať psychický problém???Ak nie,tak si to najprv zisti a potom to tu napíš,či si to pochopila správne.
Ináč,manželovi sa niečo dostalo do uší, ale nejak som to ubyciklovala, že to nieje pravda, že to je len skreslené u ludí, a povedala som mu inú,trošku upravenú pravdu. Predsa som mu nemohla hned hodiť do očí, že: "Áno drahý,lubim iného a rozmýšlam nad rozvodom. Dufam, že to rozdýchaš."Musim tomu nechať čas,ono sa to už nejak vyrieši...dúfam : D

Ja hovorím len jedno: Ja keby som sa mala vydať, tak len za niekoho, koho si poriadne preťuknem a kto ma nebude opúšťať pre psychické problémy, a nebude ma odsudzovať a bla bla bla.

Ved ja to dobre poznam,ze ta velká zamilovanosť prejde časom,ale predsa len tá láska,porozumenie, dôvera všetko kolo toho tam ostane.Aj ked to začne byť časom už akoby stereotyp,tak už aj tak ostáva človek v tom vzťahu,lebo toho druhého dobre pozná.Len ked sa človek chce vybrať inou cestou,iným smerom,tak musí rátať zo všetkým.Že ten nový vzťah môže dopadnúť ešte horšie ako ten predchádzajúci a potom človek banuje,že prečo neostal s tým,koho síce až tak nemiloval,ale predsa ho poznal a mal rád...To si musí každý vybrať sám.Ale ja sama ešte neviem.Ako som napísala,nechávam tomu voľný priebeh.

Keď sa vzťah začína vždy je tam chvenie...zmilovanosť..atď...viac či menej..je tam. Ale vždy prestane. Ak si myslíš, že s tým jeho kamarátom to bude po rokoch iné...s najväčšou pravdepodobnosťou sa mýliš. Každý chce to čo nemá...Viete sa porozprávať? a s tvojím manželom ste sa nerozprávali? Mám kamarátku, ktorá má podobnú povahu (alebo čo to je)..proste keď má šťastie, neváži si to a chce niečo iné...ale dopadne to vždy!!!!! tak isto!!! Ale možno je tvoja situácia iná a budeš s tým "dotyčným" taká šťastná ako s nikým iným...a vydrží vám to do konca života...ale takto sa myslím končia iba rozprávky!!!

Nellya je ľahké niekoho odsudzovať,pokiaľ ten,ktorý odsudzuje nič podobné nezažil.Sama sa musíš rozhodnúť a dúfam že sa rozhodneš tak,aby si to raz v živote neľutovala.Lepšie je vrátiť sa z kratšej cesty ako z dlhej a tŕnistej.Možno nájdeš s manželom spoločnú reč a dohodnete sa ako rozumný dospelý ľudia.Prajem ti v živote veľa šťastia.

nellka-neprišla som na nič. Snad sa to nejak casom vyvinie,nemôže to byť takto donekonečna. Ale nechávam tomu voľný priebeh. Nič neznasilnujem. mimi 76 - dufam,ze ti všetko dobre dopadne,nech už akokolvek,len nech si štastná a nech nikdy nebanuješ. To želám všetkým,ktoré majú podobné problémy ako my. Igua-neopadla tá vašen ani po takom dlhom čase a ani teraz,ked ho už vlastne mám,teda "dostala som to,po čom som túžila" a nič sa nezmenilo. Stále sú moje city k nemu rovnaké.čiže to nieje žiadny úlet,ako si niekto myslel.Marcela78- ty si fakt nejaká múdra.Je najlepšie človeka odsúdiť,že načo si si ho brala,si ako nevyzretá 20tka,ze ma budu pritahovat este tolkí chlapi...to by sa dialo už dávno,ale ja som bola verná celé roky priateľovi,nikto iný ma nepritahoval ako jeho kamarát,s ktorým som svojho vtedy ešte frajera jedinýkrát podviedla (bozky),a teraz je to horšie,lebo nič sa nezmenilo u mna ani unho a mame sa radi.Chapes,to nieje o ziadnom,ze to si mala urobit a to nie,ale je to uz záležitosť,ktorú nikto necakal a teraz ked uz to je tu,tak ju treba riešit a nie davat poučky,čo som mala urobiť predtým.To viem aj sama. Ale dik za názory všetkým.

Nellya, ale to si na začiatku nepísala, že bol manžel k tebe chladný a žiarlivý...Ja som stále rozmýšľala nad tým, že keby si mala takého manžela a taký vzťah, aký si opisovala, tak by si toho druhého dokázala s prepáčením kopnúť do....
Tak toto je už o inom.
Už si na niečo prišla?

mila nellya, precitala som si vsetky odpovede, kazda ma nieco do seba.ja osm na tom podobne a tiez neviem so s tym. mam vztah asi 8rokov, byvame spolu, planovali sme deti, svadbu. a v tom prisiel ON. za celu dobu co som s priatelom sa mi nieco taketo nestalo a vzdy som odsudzovala ludi, za to, ze sa len tak zalubia. a buch. uz som v tom aj ja lietala. to chlapca je odo mna mladsie o 5rokov. byva v inom state, ale od prveho stretnutia sme si tak sadli ako nikdy s nikym. odrazu predonou stal clovek o akom som vzdy snila, len ma svet presvedcil o tom, ze staci byt skromny a nebyt velky snilek a romantik. skoda. on sa rozisiel s priatelkou ale ja stale nie. nikdy mi nepovedal, ze ma miluje a ze sa mam rozist. tajne sme sa stretli, aby sme si vsetko ujasnili, ale nie. mali sme krasny vikend, ziaden sex, ale bolo to vsetko krasne. ja nemam vycitky, zvlastne. chlapec sa zacal v poslednom case utahovat, uz sa tolko neozyva, vrja sa nic nestalo, ale ja citim, ze to uz nieje ono. to je na dlhu debatu. tiez sa mi zle zabuda, stale nanho myslim , chce sa mi plakat zo vsetkeho, ale najhorsie na tom je, ze neveim, ci vobec este svojho priatela dokazem milovat opat. uz je to uplne ine. on uz chce deti, svadbu a ja stale cuvam, hoci mam 32. neviem co mam robit. drzim ti moc palce. tu sa neda radit, len dufam, ze na konci zivota si povies, stalo to vsetko za to a nic by som nemenila. a toho sa aj ja bojim. ale kto vie, co je spravne a co bude stat za to! drzim palce, ver, ze nie si jedina!