Už som z toho na nervy. Keď som s ním, tak mám pocit, že všetko robí zle, v ničom nie je dobrý (okrem sexu), nemá žiadneho koníčka, po večeroch len pozerá TV, vraj je unavený. Má 44 rokov, ja tiež. Pritom mi tvrdí (aj sa mi to vidí) že ma miluje, ja jeho nie. Ale pred dvomi týždňami som mu povedala, ž eneviem s ním žiť. Odvtedy som ho nevidela nepočula a ide mi srdce puknúť, ako mi chýba. Pritom ho nemilujem. Som normálna?
Lezie mi na nervy a potom mi chýba,je to normálne?
@kamoska :
Pokial si rozumiete v posteli a je medzi vami chemia, nehadz flintu do zita. Nikto sa nenarodil idealny pre nikoho, porozpravajte sa, povedz mu, co by si chcela robit inak, vypocuj si jeho nazor, snazte sa o kompromis. Je vela parov, ktore ziju stastne velmi odlisnym zivotnym stylom. Jeden sa ide sam s kamaratmi lyzovat, druhy sedi doma a sadi paradajky a ked sa vrati ten z lyzovacky domov, tak su radi spolu, porozpravaju si zazitky. Je to taka harmonia. Asi neextistuje nikto idealny, stale ho hladam, len nikdy nie v priatelovi, hoci by pre mna isiel na kraj sveta, a to je predsa najdolezitejsie, ze mu na tebe zalezi. Zavolaj mu ! :)
deli, mas pravdu, ze nie je mlady chalan, ale tá jeho "nemužnosť" ma vždy rozčulovala. Nevie si ísť za tým čo chce on, všetko vzdáva dopredu, pri najmenšej šanci na neúspech sa radšej o nič nepokúsi. Ale potom na druhej strane mi urobil vždy čo mi na očiach videl. No a prečo mi liezol na nervy? Lebo ja rada cestujem, spoznávam nové krajiny, on rád sedí doma, ja rada chodím do kina on si radšej pozrie film v TV, ja rada športujem, lebo mám sedavé zamestnanie, on je celý deň nanohách, takže je rád, ked sa už večer nemusí hýbať (na sex má energiu vždy)ja mám rada moderné veci , on staré....atd. proste mám pocit, že si rozumieme len v sexe....a to je asi málo na život. Ďalšia vec je , že ja by som ešte chcela mať dieťa (on tiež) ale zarába málo na to, aby ma s dieťaťom uživil, lebo platí výživné na dvoch skoro dospelých chalanov.A napriek tomu všetkému som bola s ním rada ale hlava mi vraví, aby som od neho utekala kade ľahšie.
No, kamoska musim ti povedat, ze suhlasim aj s jaaaa aj s angelinou. Moze byt, ze ho vobec nemilujes a je to len sebecky zvyk ale zaroven to moze byt aj to, ze ked nieco stratis tak potom az zistis aku to ma pre teba cenu. Ako jaaaa pisala, niekdy mame nervy zo vsetkeho, a jedine na kom si to vybijeme je ten najblizsi, a najma ten, ktory si to najmenej zasluzi. A co sa tyka preco sa neozval. Myslim si, ze on uz nie je mlady chalan s ktorym mozes hupat. Neviem, ci ty by si sa ozvala niekomu prva, keby ti povedal, ze s tebou uz nedokaze zit. Ty si to ukoncila a to, ze sa ti neozyva prvy neznamena, ze ta nemiluje.
A mne to zase pripadá strašne sebecké, keby som chcela aby sa ku mne vrátil, lebo mám ten pocit ako píšeš angelina, že sa to znovu zopakuje, že mi znovu na ňom začnú vadiť tie blbosti a keby som sa potom chcela znovu rozísť, tak by som ho ranila ešte viac...a navyše mi je divné, že keď ma tak miloval ako hovoril, tak prečo neposlal aspoň jednu smsku alebo nezavolal, že či sa niečo nezmenilo...on vždy tvrdil, že "kde nie som vítaný, tam sa netlačím"...je to také nechlapské
tiez som sa rozisla s priatelom lebo mi na nom vadilo strasne vela chyb a potom som zistila ze mi strasne chyba tak sme sa dali dokopy ale zasa sa to zopakovalo zasa som videla tie chyby a strasne mi vadil a tak som s tym sekla a urobila koniec za vsetkym!!Neskor som zistila ze to bol len zvyk preto som mala pocit sa k nemu vratit!Boli sme spolu 8 rokov ale teraz viem ze byt s niekym zo zvyku a nelubit ho nema ziadny vyznam a je to strata casu!! :)
ja ti poviem takto, to je len nejaka kriza vo vztahu ja mam tak isto nejake problemy vo vztahu, ale je to prechodne, a tie problem yy nevznikaju kolkokrat ani priamo vo vztahu, ale bud v praci s rodicmi, a vyburim si to na kom inom ako na NOM!!lebo je to clovek s ktorym som najcastejsie, mam sice 20, ale uuuplne ta chapem!!raz mam pocit, ze bez neho nevydrzim, ze ma nema dost rad, a inokedy naopak, zas on je az moc mili, ale to je len labilna psychika kazdej z nas zien!!a samozrejme, su aj dni uuuplneho kludua vyrovnanosti!!
Asi máte pravdu, že mi chýba tá láska, ktorú mi prejavoval, mohla som urobiť akúkoľvek hlúposť, ale v jeho očiac hsom bola najúžasnejšia.....ešte nikdy ma nikto takto nemiloval....a trošku sa aj bojím, že v mojom veku a s mojou vizážou (=som tučná) už asi nemám veľmi šancu nájsť si takého, akého by som chcela
sasha
sobotu som nechala priatela preto,ze mi vsetko vadilo...zacal ma znervoznovat,jeho pritomnost,vsetko co pvoedal....a ked som bola doma sama zacal som spominat a chybal mi....a je pravda,ze mi nechyba on,ale to,ze som mala komu povedat svoej problemy,komu sa vyzalovat,niekoho kto mi povedal ako ma lubi....viem,ze ma lubi aj teraz....lenze tie pocity prekonam,nemozem sa k nemu vratit spat,lebo by to bolo tam kde predtym....takze hlavu hore...
