BOŽE, PREČO ???

rencaa prečítala som si ten aspergerov syndróm, ale nesedí mi to na moju dcéru. najmä preto, že ona je práveže veľmi citlivá a empatická. trápi sa keď niekto z jej spolužiakov trpí alebo má nejaký problém, alebo ho ostatní nechápu, hoci ona sama sa so spolužiakmi takmer nekontaktuje. vie sa vžiť do situácie iných ľudí, až je to trocha nad normu. bol by z nej skvelý psychológ, veľmi chápavý, keby len nebola taká málo komunikatívna. ona mi napríklad sama radí ako ju mám vychovávať! povie mi: maminka, veď keď všetko za mňa robíš ty, ako potom môžeš chcieť, aby som sa do toho pustila ja dobrovoľne. predsa každý človek si zľahčí, hlavne keď je to pre neho pohodlné. prečo mi ty upratuješ izbu a nenecháš to na mňa? a ja jej na to: pretože som to už viackrát nechala na teba, čakala som, kedy ti to začne prekážať ten prach na parketách a bordel po celej izbe, ale nič sa nestalo. tak som to už nevydržala a urobila som to sama. a vyčíta mi ešte to, že som vo výchove nedôsledná. že raz sa naštvem a začnem uplatňovať nejaké prísnejšie postupy, ale o pár dní sme zase tam, kde sme boli. je to skvelý teoretik a vie veci pomenovať. lenže pre mňa je dosť nepochopiteľné, prečo taký múdry človek sám nekoná podľa svojich rád. veď ak ma má rada, prečo necháva všetku prácu v domácnosti na mňa. dokonca aj prácu, ktorá sa týka len jej samej. to tu píšem iba na doplnenie. každá vaša veta mi pripomenie niečo z našej reality.

nestastna,drzim vam obom vsetky prsteky,ty sama najlepsie poznas svoju dceru a isto spoznas hranicu,kedy to zvladnes s nou sama a kedy s nou pojdes vyhladat pomoc,o rok bude dospela a uz bude o sebe rozhodovat sama,co sa lekarov tyka.Zelam dcerke,aby sa zobudila zo svojho sna,no zaroven jej zavidim tej pokoj duse.podla mna depresie nema,ale nieco s jej "urcitou"castou v mozgu nebude v poriadku,mozog je velmi zahadna vec a ak tam ma nieco "zakodovane" tak,treba podla toho k nej pristupovat.Tak ako pri epilepsii sme bezradny,tak aj pri vrodenych emocionalnych,inteligentnych danostiach nemozeme my sami zmenit nic.Isto viem,ze si sa jej venovala dost,citim,ze si dobra mama,neber si slova,ze si sa jej nevenovala prilis moc k srdcu,keby to tak bolo,nepisala by si to takto sem.Ano robime chyby,ale najednoduchsie je familiarne povedat,ze je to tvoja chyba,najme od tych,co este ziadne deti nevychovali.Mamca je veru dobry psycholog,spravna babenka.

ani by som neverila, koľko múdrych rád tu môžem získať. až teraz si uvedomujem, aké je toto skvelé fórum a koľko pomoci sa tu dá získať. v každom vašom príspevku som našla niečo, čo mi môže pomôcť. keď som si prečítala riadky od kamošky, uvedomila som si napr. že dcéra naozaj nechodí na žiadne krúžky, na žiadny šport a žiadne mimoškolské aktivity. má aj málo pohybu a často som čítala, že cvičením sa vytvárajú hormóny šťastia. ona len sedí a dumá a to nie je to najlepšie. všetko, na čo ste upozornili mi veľmi pomohlo.

Neboj sa o ňu toľko,jednoducho vníma svet zo svojho pohľadu,ver mi,dokáže si v živote poradiť,len zatiaľ nemusí riešiť také pre ňu momentálne nepodstatné veci...:) Poznám to.S kľudom ju rozhovorom trošku vracaj do bežnej reality,snaž sa ju zapojiť do vymýšľania postupov,ktoré budú fungovať,fantáziu má,dokáže vymyslieť,ako na to...Hlavne nech je to podľa jej nápadu.Podporuj ju,aj keď niektoré veci z jej sveta možno nepochopíš,netreba,dôležitejšie je ,aby cítila,ako ju máš rada.:)

nešťastná,v žiadnom prípade nechcem zľahčiť tvoj problém, ale keby si vedela čo my prežívame s našou 22-ročnou dcérou doma, tak ten tvoj by sa ti možno zdal prechádzkou ružovou záhradou. A najhoršie že nikto nám nevie pomôcť, aj keď pomoc stále hľadáme. S tvojou dcérou to ďaleko nie ja tak zlé,možno sa to časom upraví.

ja si myslím, že dievča nemá zmysel života. Asi ju rodičia neviedli k ničomu, nemá žiadne koníčky, ničomu sa nevenuje. Podľa mňa by mali ísť za psychológom, psychiatrom a ten by mal nasadiť najprv nejaké lieky a popritom zistiť, čo by dievča zaujímalo a v tej oblasti by ju potom mali rodičia usmerňovať.Z takto "švihnutých" ľudí sú výnimoční maliari, sochári, literáti, hudobníci...chodilo dievča vôbec niekedy do nejakého krúžku? tancovala? venovala sa niečomu?

ste naozaj úžasní ľudia a ja vám veľmi ďakujem. akoby to všetko písali psychológovia. veľmi mi to pomohlo. pre vašu informáciu ešte uvádzam, že dcéra na internete nečetuje, má tam iba jedného stabilného partnera - chlapca tiež 17-ročného z čiech. on je tiež taký filozof, síce sa poznajú iba cez internet, ale je zrejmé, že si k sebe za dva roky čo si spolu píšu vypestovali zaujímavý vzťah. zvyšok času pri počítači trávi pri nejakej medzinárodnej hre. hrajú ju hráči z celého sveta, je to v angličtine. keď sa pozriem na obrazovku, je to také stredoveké prostredie. a ešte zbiera body v nejakej ďalšej hre, tiež niečo podobné. okrem toho píše fantazy literatúru, ale iba pre seba. píše to v angličtine, ktorú ja nie bohvieako ovládam, preto si to ani nemôžem prečítať. pokiaľ ide o vzťah ku mne alebo môj vzťah k nej, je to myslím si skôr priateľstvo ako vzťah matky a dcéry. sama mi neraz povedala, že jej nedodážem prikázať ako iné matky svojim deťom, že som jej príliš priateľkou. keď mi hovorila obsah svojich kníh, bola som dosť šokovaná. boli to skvelé príbehy, povedala som jej, že by to mohla posunúť aj na vydanie. ale tvrdí, že to píše pre seba a chce žiť ako neznámy človek, ktorého nikto nepozná. vraj vydanie knihy by mohlo byť spojené s tým, že by sa stala známa a toho sa doslova desí. je to veľmi inteligentné, citlivé a vnímavé dieťa. dokáže sa obdivuhodne vcítiť do situácie iných ľudí, je veľmi chápavá. ale žiaľ aj nesmierne nepraktická a nezvláda bežný život. nedokáže uspokojiť svoje potreby. keď je napr. celý deň sama doma, vôbec si neurobí jedlo, nezohreje si ho, ale vydrží nejesť až pokým neprídem ja alebo manžel. keď má užívať lieky, zabudne na to. zabudne aj na úlohy do školy, spomenie si na to neraz až keď už odchádza ráno do školy. vtedy sa zľakne, že nemá úlohu alebo nejakú prácu, lebo na to zabudla. ale nie a nie si to v škole písať do diára. aj na to zabúda.

myslim ze dcera ma depresie. sestra bola taka ista a tak isli za psychologom a od vtedy tam chodi 3 roky a vraj to pomaha.

Milá Nešťastná,tvoja dcéra je zaujímavý človiečik...Rozumiem,prečo si tak rozčarovaná z jej "pomalosti",mám však pocit,že keď ty sama dokážeš spomaliť,ona zas zrýchli... Jej citový a snívaný svet je ti asi neveľmi blízky a pochopiteľný,ak chceš nájsť riešenie,skús jej byť priateľkou ty,pomaly sa k nej priblíž a pokús sa brať ju takú,aká je...Ak opustíš svoje predstavy o tom,akou by mala byť podľa teba,dokážete nájsť spoločnú dohodu... Zatiaľ sa mi to totiž javí tak,že sa stala "nevyhovujúcou" (a možno z jej pohľadu nemilovanou?) dcérou... Chce žiť tak,ako si to predstavuješ ty? Samozrejme,jej povinnosti presuň na ňu,ale nie so zlosťou "zajtra si poraď sama",naopak,pokojne ju nechaj robiť najskôr npr.raňajky,potom pridávaj postupne... A hlavne,nech vie,že ju máš rada... aj keď nestihne všetko.Držím palce,asi to tvoje spomalenie v behu všetko stihnúť nebude ľahké...a možno to aj tebe niečo prinesie... Uvidíš. Pozdravuj "snílka". :)

nestastna ,viem si predstavit ako si nestastna,lebo aj ja som matka,vsetko co ti napisala IKA som tak nejako mala v plane napisat aj ja,ale IKA ma predbehla-suhlasim s jej nazorom.Chcela by som dodat a prepac ak ta vystrasim,no ziadala si radu,bojim sa, ci nejde o zacinajucu sa schizofreniu,rozhodne by ste mali vsetko riesit v klude a pokoji ako pise Milos a vyhladat odbornu pomoc,ak by si videla zhorsenie jej stavu,apropo Milos,nie je to vsetko len chyba vychovy,vies su aj povahove crty,ktore zdedime a nedokazes s tym nic urobit,mozes sa snazit aj obvinovat sa ako "rodic" kolko chces,snazit sa a preplakat nejednu noc-nezmenis niekedy nic-povaha je povaha.Ked budes mat raz napr,3 deti uvidis,ze kazde bude uplne ine, az sa tomu budes sam cudovat,potom si mozno na tieto moje slova spomenies.Najtazsim povolanim je povolanie "rodica",zistujem to kazdy den a najviac to zistime,ked nam vyletite z hniezda.Bud sme na vas pysny alebo sa trapime.Nestastna,zelam ti,aby to bola vec len jej povahy a nie to,coho sa obavam.Preco som myslela na schizof?Je tomu asi 2 mesiace,co sa mi ozvala priatelka a ma dceru taku ako ty a vidim tam urcite suvislosti.Drzim palce,citim stebou.