feťák

..hm... byt spolu s clovekom zavislym na heroine a nezbadat to, ze je pod vplyvom toho svinstva- no tak to si viem ale len tazko predsatvit...
ty mas problem, ako sa k nemu zachovat? ale starosti si o svoje zdravie evidentne si nerobis. nenakazil ta ziadnym svinstvom???
... no a raz-dva si sa zmierila s tym rozchodom a aj so zistenim, ze tebou milovany clovek je narkoman...a uz dokonca mas aj noveho chalana.. no akosi ti na tych vztahoch asi malo zalezi, otrasies sa po rozchode raz dva a ides dalej...ako na beziacom pase..
no a ked sa ozve.? tak nic, vsak mu jasne povedz, ze kamosi mozete byt, ale nic viac, lebo ta sklamal. povedat uprimne svoj postoj.
sory, asi toto nie je to, co si pocut chcela, ale je to moj nazor

chcela som len pokecať- čítať názory ľudí, kt. majú k tomu čo povedať, alebo chcú... len sa s tým momentálne vyrovnávam..nedá sa veriť znovu človeku, z kt. ste mali strach a ktorý celý čas klamal- prečo by som mu mala byť psychickou oporou? chcem poďakovať za vaše názory.

no chcem aby to bola uzavretá kapitola, ale nie je to ľahké po 4 mesiacoch vôbec nemať v hlave- to chce viac času. strávili sme spolu určitý čas, bolo mi s ním dokonca aj dobre, a vlatne mu nedokážem -nechcem odpustiť čo spravil. preto to chcem uzavrieť. nepokazím si život- za to mi nestojí nikto.

Ked je to uzavreta kapitola, preco to riesis? Ak sa ozve, mozete sa porozpravat a v ramci rozhovoru mu povedz to, co si napisala sem.

proste hazarduje nadalej so svojím životom a zdravím dobrovolne- na liečení bol už 2x- a teraz sa vrátil, že je už v poriadku, podla mna sa vrátil aby mohol pokračovať v tom čoho sa nevie vzdať... je to úbohé- ľutujem ho, ale kto mu pomôže, ked on sám necchce???

viem že je to choroba, a asi ťažká, ked ma klamal rok a 3/4 čo sme spolu chodili.mám pocit, že som bola len na to, aby mohol dalej spokojne fetovať aby si všetci naokolo- hlavne jeho rodina mysleli ako sa zmenil. pravda je tá, že sme sa nerozišli, lebo ho zobrala polícia a išiel rovno na psychiatriu, pretože napadol policajta a chodil s rozrezanými žilami- všetkých čo sme boli na brigáde chcel podrezať a tvrdil, že sme ho chceli zabiť...týžden predtýmto incidentom ma obvinoval z nevery s hocikým, mal halucinácie- absťáky predpokladám..najskôr som ho chcela ísť navštíviť, bolo mi velmi zle psychicky, chýbal mi človek, kt. som vraj lúbila- ale to nebol on, bol to klamár, ale som rada, že som sa tam nedostala. dalej som sa dozvedela, že má hepatitidu, som rok na pozovaní, či to nemám aj ja...
chcela som mu pomôcť psychicky- ale nemám už záujem - proste keby skôr dal vedieť, že potrebuje pomoc, neobrátim sa mu chrbtom, ale po tom všetkom... a ešte mám z neho aj strach, ked ma volal k sebe, že ma podreže... fakt jediným riešením pre mna je zabudnúť, nevidieť, nepočuť- a budem šťastná, ked sa z toho všetkého negatívneho časom dostanem. ľutujem ho, ale vybral si svoj osud- vybral si to svinstvo a nie mna!!! keby to bol kamarát a nie frajer, človek, kt. si myslíte, že ľúbite- tak stojím pri nom, ale v tomto prípade sa to nedá- nedám sa už citovo vydierať, dúfam, že si nedá tú námahu vyhladať ma...

To je smutné, ale uvedom si, že je to choroba. Záleží od toho, aký ste mali vzťah, ako ste sa rozišli, koľko ste boli spolu a tak...Ak ste v pohode, určite by som s ním komunikovala, dala mu najavo, že mám priateľa a som šťastná, ale keď potrebuje pomoc, som tu. Veď je to strašne smutné, že ľudia sa ľúbia, potom sa rozídu a potom sa tvária, že sa v živote nevideli. Predsa pre seba niečo znamenali, niečo spolu prežili a to sa nedá len tak zahodiť. Držím palce, aby si sa rozhodla správne