Ahojte, bola by som vam vdacna za radu. Pred par rokmi som zila chvilu v Prahe. Tam som sa zoznamila s jednym muzom a chvilu sme spolu chodili,ale kratko. Boli sme vsak velmi dobri priatelia a sme zistili,ze viac nam to funguje ako kamaratom. Potom som sa vratila domov a spoznala terajsieho priatela. Velmi sa mame radi, ale vzdy ked moj ex sa vrati pozriet rodicov, vzdy sa radi stretneme a ideme na kavu, stale spolu dobre vychadzame, pokecame. Moj priatel to vsak velmi zle znasa. Nevie pochopit, ze byvali mozu ostat skveli priatelia bez toho,aby nieco spolu mali. Ja som mu nikdy netajila,ze sa s nim idem stretnut. Ale on po tom je vzdy tyzden bez nalady, tak rozmyslam,ci mu mam klamat o tom radsej, ze idem von s niekym inym. Nikdy som mu neklamala, ale rozmyslam, aby sa ZBYTOCNE nenervoval,ked nieje dovod.Poradte,dakujem
Milosrdne klamstvo, ano ci nie?Vo vztahu,poradte
Ja som mala podobný problém. Ale klamať som neklamala (raz som to urobila, potom som sa preriekla a bolo zle). Stále sa mu snažím vysvetľovať, že je to pre mňa kamarát, vždy bol a bude a myslím, že teraz to už berie celkom normálne. Treba mu stále pripomínať, že keby si chcela byť s ním, tak nechodíš s týmto, dookola to omieľať, kým tomu neuverí. Veď predsa len preto, že s niekým chodíme, nezanevrieme na ľudí, ktorí boli v našom živote predtým
co oci nevidia, srdce neboli.
kedze nerobis nic "nepristojne" , ale ma nato taky pohlad, aky ma, tak nemusi o tom vediet
presne tak,ide tu o ten malicky princip
a urcite by som sa na tom stretnuti citila blbo.
tam malo byt alebo, nie ale...pardoon! mna nedavno pozyval chalan, co som s nim chodila chvilu na strednej na vinko, ale vzdy som odmietla, lebo viem, ze by sa to mojmu drahemu nepacilo.
No ved prave, nikdy som mu neklamala, ja to proste neviem.
ja som za absolutnu uprimnost vo vztahu. bud mu to povedz, ale nechod na kavu s ex. milosrdne klamstvo je vrcholne ponizujuce...
No ved ja to z druhej strany chapem, ale ono to bolo tak,ze sme boli dlho pred tym priatelia, potom sme nejak zblblu a si zacali spolu,ale obidvaja sme si uvedomili, ze je to blbost, medzi nami nikdy chemia nefungovala a ostali sme dobri kamarati. Vidime sa asi tak raz za dva tri mesiace, ked pride pozriet svojich rodicov aj to len na hodinku dve. Je to jediny "byvaly" s ktorym som v kontakte. A strasne ma to mrzi. A nestretavame sa casto,preboha. Dost som z toho nestastna. Ma prist na vianoce a uz mi volal,ze sa potom mozme stretnut,ze pokecame, co nove, co praca, sukromie a tak, Velmi som sa potesila no zaroven som rozmyslala,ci mam,alebo nie. Ale isla by som proti sebe keby som sa vykaslala na kamosa co mi tolko pomohol.
súhlasím s veverqou, reee aj Verkou. tiež chápem tvojho priateľa. ja by som sa s bývalými nestretávala. lebo bývalý nemôže byť kamarát, keď je raz bývalý. kamaráti sú tí ľudia s ktorými som nemala žiaden citový a intimný vzťah. mám pocit, že si nevážiš svojho priateľa.
