rodicia mi brania byvat s priatelom

xsoniax a kto ťa financuje? priateľ, rodičia alebo sama? nepodrypujem, fakt ma to zaujíma.

urcite by to nebolo jednoduche.. viem mas pravdu v mnohych veciach.. mozno to bude nizaj nejake momentalne poblaznenie... dost ka k tomu taha aj to ze ak by som ostala doma, priatel tam pojde tak ci tak...:(

Hulienka.ked som si citala tvoj zaciatok ako keby som to pisala ja. Mam 21 a priatel 22-ja studujem on robi a tiez externe studuje.u nas je ale ten rodiel, ze si nasiel robotu tam kde mam skolu.chodime spolu od januara a v lete mi navrhol ze by sme mohli potom spolu byvat.zdalo sa mi to skoro.tak som sa s nim dohodla ze tam budem tie dni ked budem mat skolu.s tym nasi suhlasili.potom som si postupne zvykla na to ze som s nim a nakoniec tam byvam cely tyzden.ale kazdy tyzden chodim domov na vikend s tym ze kazdy druhy som doma do soboty vecera. Ine dni idem naspat uz piatok.a takto postupne si na to aj nasi zvykli.ako sa hovori“vlk sa nazral a koza ostala cela“mam 21,ale nechcela by som s nim byt stale ja mam rada nasich a urcite chcem byt este s nimi. Takze vlastne byvam doma, aj ked aj s priatelom a som s tymto uplne spokojna.a takisto aj nasi a priatel. A teraz na Vianoce sme pekne doma.on aj ja.a myslim ze vasi ti nechcu zle...ani nasi tym neboli celkom nadseni ale veria mi a vedia ze neurobim ziadnu blbost.drzim palce a dufam ze sa to dobre vyriesi

hulienka, hovorí sa, že život je najlepšia škola a aj to platí. ale v tvojom prípade si myslím, že je to len momentálne pobláznenie. prepáč za výraz, nemyslela som to ako urážku. určite nedospeješ tým, že "ujdeš" od rodičov. písala si, že študuješ a máš aj brigádu. stačilo by to na pokrytie všetkých tvojich výdavkov vrátane školy? predsa by si nechcela odísť od rodičov a nechať sa stále dotovať. podľa mňa budeš o k dospelosti bližšie už tým, že si uvedomíš, že rodičia ťa majú radi a nechú aby si sa v živote tak rýchlo sklamala.
ja mám 28 rokov.

kolko mas rokov? ja ale neviem, ako mam teda dospiet. ved u nas doma stagnujem.. ja sama neviem co mam robit...vidis, ani neviem, ake vselijake nastrahyy ma budu cakat, a ako inak to zistim, ako ked to vyskusam?bojim sa, ze mi nieco unikne..ze zostanem rodicom na krku, nesamostatna a zavisla od nich..

a prečo si myslíš, že 21 je tak veľa na bývanie s rodičmi. v dnešnej celkovej situácii veru s rodičmi bývajú aj tridsiatnici. a ešte keď píšeš, že sa aj správaš ako dieťa. ver mi, osamostatniť sa nie je až také ružové akoby sa mohlo zdať.

podone argumenty maju aj oni... neunahlit sa.. ale ja sa aj sravam, ako to ich decko... mozno ak by sme boli sami, spamätla by som sa, naucila zodpovednosti.. dost ma hnevá už len to, ze mam 21 a oni sa mi cuduju, ze chcem odist.. ked by ma mali mat na krku do 30tky, potom by bedakali.

no hulienka ja si myslím, že určite nemáš nič zameškané aj keď ťa predstava bývať s priateľom láka. tiež si myslím, že bývať ešte s jednou dvojicou nie je ružové. spoločná kuchyňa, sprcha, wc,... spoločné účty za vodu, plyn, elektrinu. zo začiatku by to možno bolo fajn, ale časom si myslím, že každý z vás by chcel vlastné súkromie. a potom by si sa vrátila naspäť k rodičom? závisí aj od toho ako to spolu s priateľom vidíte do budúcnosti. ak spolu plánujete budúcnosť tak si radšej šetrite peniažky na vlastné bývanie ako platiť podnájom, ktorý je tak drahý ako hypotéka. rodičia to s tebou určite nemyslia zle. ale chápem aj teba. len sa neunáhli.