resp. moju mamu, odkedy chodím s priateľom (čo je pol roka) tak po mne len kričí, stále mi niečo vyčíta a kontroluje ma, lezie mi do vecí, do mobilu a pod. najnovšie mi začala hovoriť s akým hlupákom to chodím a môjmu dlhoročnému kamarátovi, ktorý žije v zahraničí nesiaha ani po päty... a je to sedliak a mnohé iné prívlastky mu dáva... podotýkam, že mám 27 a žial nie je možné sa momentálne odsťahovať od rodičov... priateľa ľúbim, ale chcem pekne žiť aj s rodičmi...
ako riešiť rodičov v mojom veku?
smutnučká
smutnučká
no tak najnovšie mi zobrala klúče od bytu... aby docielila, že budem doma... sa zastavuje zdravý rozum.... u otca pochopenie nemám... resp. chápe ma, ale bojí sa postaviť proti mame... je to normálne?
zuzik266
holky nedajte sa!! aj vy máte predsa právo na seba a svoj život a bojujte za to!! áno matka je síce matka - dala nám život, vychovala atď....ale všetko má svoje hranice!snažte sa čo najskôr osamostatniť - všetko sa časom dá, pretože iba to je spôsob (aj ked dosť ťažký) ako začať žiť! držím palec:)
názor
No, ja to veľmi dobre poznám....mám to doma. Moja mama sa stále zahrala na tú chudinku...že som na vine ja, celej rodine sa sťažuje do dnes, aká som nevďačná, lenivá, nič mi nemôže povedať...(pritom vôbec taká nie som, vždy som robila všetko, čo chcela, len aby bolo dobre)..... Vo všetkom má chce dirigovať, rozkazovať, čo mám robiť...tiež jej žiaden priateľ nebol dobrý, robila cirkus...celá rodina sa potom postavila na jej stranu, lebo ja si nevážim svoju matku. A tak som márne bojovala. Výsledok - mám 29 a som stále sama, bez priateľa. Len niečo sa zmenilo - už mi nerozkazuje, tak sme sa pohádali pred 2 rokmi - vrieskali sme po sebe 4 mesiace!!! To si mala vidieť! Ale povedala som si, že už je toho veľa. Dnes mám od nej pokoj, len sa všade sťažuje aká som zlá a ona chuderka mi nemôže ani len poradiť.....Tiež mi vyhadzovala na oči, že pokiaľ bývam pod jej strechou, budem robiť to, čo ona povie.....jednoducho sú takí ľudia, ktorím nikdy nič nie je dobré. Môžeš sa snažiť akokoľvek, aj tak nepopustia. Ja si ju dnes vôbec nevšímam, spravím si vždy podľa seba...len ľutujem, že som to nespravila oveľa skôr. (nedalo sa, platila mi školu...
1anonymna
ja mam zase problem s otcom...absolutne ma netoleruje, ked mu poviem svoj nazor, som drza ze si otvaram usta a ze sa opovazujem protirecit...mozem sa aj na hlavu postavit a vzdy budem len hlupe decko, ktoreho nazory netreba brat do uvahy...vzdy je tak, ako on povie...a ked sa odvazim oponovat, strasne na mna krici, ide ho roztrhnut od zurivosti....nechapem to, mam 21 rokov, chodim na VS a napriklad ked chcem ist len von alebo do mesta, musim si pytat povolenie...a musim sa opytat kedy mam prist domov...priatela mam uz dva roky, teraz bolo obdobie ze dokonca u nas mohol zostat na noc, ale zrazu strih a zacalo mu to vadit, povedal ze sa mu to nepaci a mame s tym skoncit..a to povie teraz, ked uz som to brala ako normalnu vec...ved to je na smiech! nemozem sa odstahovat, pretoze nemam vlastny prijem a priatel to vsetko neutiahne sam...a okrem toho byvam v rodinnom dome a v buducnosti otec pocita s tym ze budem byvat na dolnom poschodi, lebo tam je samostatny byt..ale ja neviem ci s nim chcem zit pod jednou strechou...on mi stale bude do vsetkeho zasahovat.....
smutnučká
tu nejde o to, že si neverím a pod. alebo mám nízke sebavedomie... žila som v zahraničí nejaký čas, potom som študovala na VŠ (všetky financie išli na školu) a tak teraz žijem s rodičmi... akokoľvek oponujem tým, že som dosť veľká na to, aby som mohla robiť vlastné rozhodnutia... tak príde rovnaká rozprávka o tom, že žijem pod ich strechou... včera bol u nás priateľ, keď zvonil, tak som počula ako matka hovorí ocinovi, že mu má povedať, že chodiť k nám má zakázané... tak som sa rýchlo vyhrabala z izby a išla mu otvoriť. Vôbec s ním nekomunikovala a pri odchode sa "zrazili" na chodbe, tak len medzi zuby utrúsila dobrú noc. Jednoducho stále má pocit, že všetky i tie najmenšie rozhodnutia musí robiť za mňa... už som jej to x-krát hovorila, dohovárali jej aj príbuzní, potom ju to prejde, ale po nejakom čase zasa chytí a znova a znova dookola...
niekto
wera. ako jej oponujes kricis na nu ?
treba si snou sadnut a vklude sa porozpravat nech sa vzije do vasej situacie ...
leerka
keby si mala 24 rokov, tak by osm prisahala, ze ta poznam, lebo moja kamaratka je na tom podobne, len s tym rozdielom, ze o jej priatelovi matka hovori ako o suknickarovi, fetakovi a kurevnikovi.......
wera.
ja keď trochu oponujem mojej matke, rozplače sa a urazí. vraj som nevďačná a ako sa s ňou rozprávam. potom to vyblaboce otcovi a spustí na mňa aj on.
-
zvláštne, že mám mladšieho brata a jemu nikdy nerobili problémy. mohol robiť čo chcel. na ňom tak nevisia. a predsa je vždy on ten dobručký a poslušný.
reee
ale holky,treba to jednoducho stopnut a povedat,ze svoj zivot si riadite sami.nie je to take tazke ako to vyzera.a potom vas aj matka bude brat ako rovnocennu a bude vas a vase rozhodnutia akceptovat.
liana
kočky,myslím si že ide o manipuláciu zo strany Vašej mami, musíte predovšetkým myslieť na seba svojho partnera a záujmy a potom príde na rad niekto druhý, ak ste to roky tolerovali je to o to horšie.máte právo na svoj život, na svoje rozhodnutia a na svoju voľbu, vďaka tomuto si neveríte, nenechajte sa pomýliť Vy sami viete čo Vás teší a baví, ja som túto chybu robila a ak som sa postavila na moje prekvapenie všetci stíchli a začali si ma vážiť.doteraz som totiž bola nula.držte sa
