Rezanie do krvi - neviem prestat

Uvažujem, ako človek v depresii. Samovražedné myšlienky, nechcem nikam chodiť, nikoho vidieť, nič robiť...
A nervy mávam už len z toho, že sa ráno zobudím a že musím ísť zas do školy. Napríklad. Počas depresie sa zvyknem aj rezať. Večer. Občas. Ale zistila som, že hocikedy inokedy aj.... na tom už nezáleží, či sa utápam v smútku. Proste dostanem chuť, tak sa porežem.

Ako uvažuješ, keď máš depresívny týždeň?? Aby som si to vedela totiž predstaviť...že z čoho máš napr. nervy??

Ja vlastne ani neviem, prečo. Dôvodom nie je asi myšlienka (a ak je, tak vôbec neviem aká). Proste sa ráno zobudím s depresiou. Ide ma vychytiť od nervov. A takto to je napríklad týždeň (depresívny týždeň je) a potom sa zas jedného dňa zobudím a zistím, že mám manický stav.

No ak mi rozumieš, ja som ti návod dala. Určité myšlienky ťa k depresii doviedli...určité ťa musia z nej dostať. Ty sama rozhoduješ..ty sama myslíš...Tak ak chceš, napíš mi, čo je pre teba dôvodom depresie..kedy sa začneš cítiť zle...Ale iba ak chceš a ak mi teda dôveruješ, že ti chcem pomôcť..:o)

Rozumiem ti, ale aj tak neviem proti nej bojovať. Keby viem, nepíšem na toto fórum. A nerežem sa.

Depresia je jednoducho povedané pokles energie systému, pokles sily..v prípade človeka pokles životnej sily..Takže skúšaj kúzliť a prísť na to, čo ti spôsobuje dobrý pocit v živote..kedy sa usmievaš...vtedy sa u teba prejavuje nárast sily. Do depresie sa dostaneš v mihu sekundy..ak chceš vyliezť, musíš proti myšlienkam, čo ťa k nej doviedli postaviť iné...tie, ktoré ti silu dodávajú. Taká súkromná seansa sama so sebou....rozhodnem sa, že sa nechcem cítiť takto a takto. Nechcem sa tak cítiť, lebo mi je to nepríjemné. Oveľa príjemnejšie je byť šťastná a usmievať sa. A podobne..je určite niečo, prečo by si sa mala a mohla cítiť šťastnejšia. Všetko je otázka voľby..Tak voľ samu seba a nie svoj stav..:o)) Rozumieš mi?

anjelik - u mňa bezmocnosť pochádza z depresie. Depresie sa sama nezbavím. To by som musela čarovať. Skúšam to, ale nedá sa to.
No sná%d mi pomôže, po včerajšku si už nebudem môcť dať na ramená tetovanie.

Psychiatri alebo psychológovia im dajú lieky a utlmia ich. Ale ich problém je v nich samých. A to je bezmocnosť. Bezmocnosť čokoľvek zmeniť na sebe a v svojom živote. A tak jediné, čo zostáva je sebapoškodzovanie. To im dáva pocit sily a mocnosti nad svojim životom. Bohužiaľ. Jediná cesta je pochopiť a vykročiť smerom k inému. Nie k falošnému pocitu ovládania problému ovládaním žiletky v svojej ruke. Je to tragédia. Že bezmocnosť sa považuje v ich hlávkach za moc :o( A že neexistuje spôsob, ako im pomôcť. To musia urobiť samé.

Ja by som odporucal skor psychiatra, nic v zlom, ale bez liekov to tazko zvladnes.

to je dobré ked ideš ku psychologovi , nie ? :)..Aspon ti pomože :)