kulturistky

nepochopila som tri posledné riadky...

oki tak ideme spať, aby si nemusel spať v práci...Idem ešte na poslednú,potom vyhrejem kosti ako ježibaba v Mrázikovi a doplazím sa do postele,kde zaujmem jedinú polohu v ktorej teraz dokážem ležať bez bolestí...Tuším sa odborne nazýva fyziologická...Buenos noches...Trafila som?

v podstate hej, rozmýšľal som už o tom a určite máš pravdu, že nepovieš do očí druhému prvé čo ťa napadne, lebo my nie sme kamoši typu, že nemáš ostych z toho druhého- ako niekoho koho poznáš od malička a robíte si spolu zo všetkého prču
vieš možno sa poznáme neviem, možno sa spolu aj stretávame neviem, možno sa spolu aj rozprávame neviem- v reále
myslím, že ak by sme sa stretli prvý krát dakde tak by nám srdiečko búšilo a mali by sme ten divný pocit, teda aspoň ja, a ak sa nepoznáme tak sme tú prvú fázu spoznávania už prešli, ako si písala bola relatívne krátka, a už by sme si asi taký pozor na pusu nedávali, ale srdiečko by bolo zmatené aj tak
ja myslím, že ľudia okolo mňa docela rýchlo zistie, že nie som priemerný svojím vedením rozhovorov, keď niekoho lepšie spoznám komunikujem už takto ako my, keď mi je sympatický tak komunikácia to je radosť potom, inak som priemerný, ako prihovorím sa bez problémov cudziemu, ale ak ma jeho slovná zásoba neočarí nerozvíjam takúto debatu ďalej-potom len bežné konverzačné frázy
inak by bolo totálne neviem čo keby sme sa v reále stretávali, hoci aj na okamih myslím doteraz, kým sme sa tu spoznali

Je taká hra, tuším sa volá hra na blba...Skupina detí kladie a odpovedá na otázky a tretie v poradí má odpovedať na otázku toho prvého...Tak mi pripadajú tie naše príspevky..Po chvíli sa už v tom nevieš orientovať

No ja som na tom hajzli nad ňou plakala od smiechu a ona od strachu,ale napokon sa pridala aj ona smiechom...Tak ja sa snažím nebyť ten typ matky čo sa usiera nad každým jedným pohybom dieťaťa a to keby si videl naše moncle...Niekedy mám strach že na mňa zavolajú sociálku...Ale baby sú veľmi šikovné...

pointa ti zaťial neušla, skoro vždy som pochopil ako si im chcela poradiť, všimni si ako sa dá ľudina ľahko zmanipulovať, zo začiatku som tu bol úplný idiot, neskôr neutrálny a toto naše písanie asi určite prevažnú časť tohto fóra zmenilo ohľadom pozerania na nás, teraz napíšem niečo do hocijakej kokotiny tuná a zachvíľu je tam hŕba dotazov, skús aj ty pod nickom ksl

Zaujímalo by ma, či by sme si rozumeli aj na živo,teda či by náš rozhovor mal takú istú úroveň, ako toto písanie..Možno vieš, by boli veci čo by sme si netrúfli povedať nahlas a do očí..Ale tu to môžeš v pohodičke napísať...Dáva to priestor vymyslieť niečo vhodné na odpoveď a tak...V reálnom rozhovore nemáš ten čas

ježiš ak si ma chcela dnes rozveseliť tak boduješ, malá v hajzly, tá bude teda priezkumníčka, toto sa nedá ako sa ujebávam
zaujímavé je to, že predchádzajúci príspevok tvoj som nečítal a potom kukám a ak presne pasuje ten môj nasledujúci do témy
inak som chcel to isté povedať, že naše písanie má zaujímavý priebeh- zasa si ma predbehla a vôbec mi to nevadí

No vidíš a mne sa zase páči presne ten tvoj skrátený, až heslovitý štýl, ja mám vždy pocit, že moc obkecávam a aj tak mi pointa ujde, ale ja už neradím takmer vôbec, pretože na začiatku to veľakrát bolo pochopené inak ako som to myslela a tak radím, len keď mám už ozaj chuť...

Deti sú strašný súbor extrémov...Na jednej strane ťa dokážu vytočiť do absurdna,ale tak strašne ako nikto na svete a na druhej strane ti dajú pocítiť hroznú radosť, lásku a pýchu..
Včera mi zase druhá spadla do hajzla...Zabudla som jej chúďatku dať na misu tú ich detskú dosku ale stolček/stupienok tam úplne zákerne bol...