ahojte. myslim,ze podobna tema tu uz niekde koluje, ale... Nevadi. Prvykrat v zivote som v strasnej depke.. Mam pocit, ze som uplne zbytocna. Samej zo seba mi je zle z takehoto pocitu, pretoze pre mna je zivot krasnym a velkym darom a nikto tu nie je zbytocne.. Viem, ze ono to raz prejde, ale.. Mam pocit, ze teraz uz len prezivam a a nezijem.. Zda sa mi, ze o vsetko dolezite prichadzam, o vela dolezitych ludi - prisla som o milovaneho cloveka (rozchod), teraz sa mi zda, ze prichadzam o dobreho kamarata.. Stale rozmyslam, kde je chyba, co robim zle. Ale na nic neviem prist.. Mam malo priatelov, na nete ich mam "vela" - kazdemu z nich dokazem poradit aj pomoct, ale sebe nie..Potrebujem najst Nieco.. Ale to Nieco vobec netusim co je. Nieco, co mi pomze, zachrani ma a da mi zase pocitit, zetu je miesto aj pre mna..Ked som dnes sla domov, sla som ako telo bez vnutra, cez cestu som sla takym sposobom, ze som uplne kaslala na to, ci ide nejake auto a to zacalo byt pre mna alarmujuce.. Co to robim? kde sa stratilo to usmiate slniecko?? Viem, ze so sebou musim nieco urobit, ale ja fakt neviem co.. Nechcem si hladat kamaratov "nasilu", a neviem kde ich mam hladat.. Na akom kruzku, alebo com..Prichadzaju vianoce a ja sa vobec netesim..Skor mi je z toho strasne smutno.. mam pocit, ze nemam nikoho(o rodine teraz nehovorim, lebo tu mam najlepsiu na svete).. Sama citim, ze sa uzatvaram do velmi zvlastneho sveta, ale asi zacinam byt apaticka, ako keby som uz nemala sil s tym nieco urobit..Nechcem sa s tym ale zmierit, pretoze chcem znova zit normalne a chcem sa obklopit vela ludmi, ale akosi neviem najst cestu, sposob.. Piste sem uplne cokolvek.. sady, nazor.. co len chcete.. Dakujem :)
Pocit zbytocnosti, depka - neviem z nej von
ja chcem zomriet,fakt si to hrozne zelam,len to nedokazem,sama sa zabit...je mi hrozne zle,cely den len trpim fakt uz nevladzem,hrozne by som chcela aby mi niekto pomohol...ja chcem znova byt stastna,ale asi to uz nedokazem
dikz froger.:) cenim si to :-)
mama2, na výber nemáš. Resp. máš, ale tie výbery nie sú o tom, čo by si chcela. Za vzniknutej situácie by som reagoval ako ty, nestratiť zbytočne kontakt s vlastnou dcérou.
Tvoje názory pozná a asi vie, že ich zmeniť nemôže a tiež vie, že sa na teba môže spoľahnúť.
A ona je v ťažkej situácii. V ťažšej, ako ty. Na jednej strane otec jej dieťaťa, na druhej ty...
Tiež by niečo chcela. Dobrého muža, rodinu ... Aj teba. A aj dobré vzťahy navzájom medzi vami ...
Čo sa mňa týka, teraz sa pokúšam postaviť si nejakú pevnú pôdu pod nohami. Na minulosť neviem nadviazať. Cítim sa od nej odrezaný, visím len na vlásku.
To niečo, prečo kolegovia sa mi bývalí kolegovia ozvali nestačí na to, aby som si mohol na tom postaviť budúcnosť. Ale je to dobré na to, aby som skúsil nepadnúť ešte viac dole.
Čo sa syna týka, nemôžem ho strhnúť so sebou. Bolo by to odo mňa sebecké a jemu by to vôbec neprospelo. Preto sa chovám pri ňom tak, ako som už minule písal. Ale neviem do kedy vydržím.
Vlastne už to tak nie je. To miesto si už naozaj hľadám.
Včera som bol na prvom pracovnom pohovore. Asi z toho nič nebude. Pri pohovore som sa zamotával a kecal blbosti...
kristepin : je to od Teba veľmi pekné, že niekoho odporúčaš na nejakú liratúru, ale asi nikdy si nebola v takom stave keď niekoho nezaujima vôbec nič. Tak dufam len v to, že do takeho stavu sa nikdy nedostaneš a dufam že Tebou odporučane knihy pomôžu veľa ľuďom, ktorí si to prečítajú. Ale pokiaľ je dnes niekto v takom stave, že sa napojí na túto stránku a je mu jedno že niekto číta jeho problemy, tak to nie je o tom že sa vie sústrediť na nejakú knihu. Proste hľadá na svoje priame nikomu neadresujúce otázky priame odpovede, ktoré síce nie sú odpoveďou na jeho otázky ale možno mu pomôže odpoveď v nejakom inom vyznaní alebo nepriamom zúčastnení sa v podobe spoločne prežitých situácií. Ale aj tak dik že si sa zúčastnila.
¤#× Vieš prečo som na teba reagovala? vieš videla som v Tvojich problemoch sama seba v x x x situáciách, ktoré som prežila. Nevienm prečo si neveríš, pretože ak dobre a pozorne čítam, tak Tvoji bývalí kolegovia s Tebou by inak nenadviazali kontakt, ak by si ťa pre niečo nevážili. Veď nemáš 20 rokov, niečo už za sebou musíš mať. A to svedčí len o tom, že ako partner a možno aj ako partner alebo otec si možno niekedy zlyhal, ale to neznamená že si odpísaný. Tie kontakty od bývalých kolegov o niečom svedčia. Tak nehádž flintu do sena a ako to vidím, tak si sa už pozviechal, a moja rada je len taká. Uvedom si jednu vec. či máš dieťa ktoré má 5. 15 alebo 25 rokov, vždy ťa potrebovať bude. Tak sa postav na nohy pre neho. Ja z mojich skúseností viem, že čo sa týka tvojho citového a osobného života, tak to také jednoduché nebude, ale ver a sprav pre to všetko. A teraz trochu ja o sebe. Pred pár dňami som sa tešila že moje decko pochopilo. ale nie je to pravda. Už dnes je znova udobrená s tým pre mňa chrapúňom a pre ňu životnou láskou .Ale dnes som sa už z toho dostala aspoň v takej miere, že čo som mala povedať, to som povedala a čo spraví môj potomok a ako si zariadi život, to dnes už závisí len a len od nej. Čo som mala povedať, to som povedala, a nestratila som ju . Tak mne nezostáva nič iné len sa prizerať. Tak ako by si Ty riešil moje problémy? Podľa Teba nie si voči mne vo výhode? Veď Ty vieš rozhodovať o svojom osude a mne nezostáva nič iné len čakať. Tak čau
Depka:Uf, viem si predstaviť čo asi prežívaš.Poznám to z vlastnej skúsenosti.Mám tiež za sebou čerstvý rozchod a zopár starých, ktoré ma dostali do takéhoto stavu.Lepšie povedané....dostala som sa do toho sama.Každý rozchd som brala ako vlastnú prehru....Nevedela som čo ďalej, nič ma nebavilo, bolo mi jedno, či havarujem alebo ma prejde auto, nič som nevnímala...Dnes, keď cítim, že to na mňa zasa ide, siahnem po knihe od Dr.Josepha Murphyho.Sú to veľmi dobré knihy, ktoré ti pomôžu nájsť cestu k sebe samej.Skús si niektorú z nich kúpiť.Napr.Sila vášho ducha, Cesta k vonkajšiemu a vnútornému bohatstvu, alebo Moc vášho podvedomia atď.Mne naozaj veľmi pomohli.Začala som myslieť pozitívne.Veľmi odporúčam.
ahojte,
Svoje problémy nikdy úplne do poriadku nedám, môžem ich len ukočírovať tak, aby ma podľa možnosti čo najmenej zaťažovali. Pre mňa to banality neboli a nebudú, mnoho z toho zmeniť nemôžem, a tak im aspoň nedovolím prerásť mi cez hlavu.
Teraz sa snažím nejako dostať do pracovnej aktivity. Mám pri tom dosť nanič pocit, lebo aj ten kúsok sebadôvery, čo mi ostal, som zakopal niekde hlboko pod zem a neviem ho objaviť. Vyzerá to tak, že asi si ju budem musieť nejako vytvoriť a nie ju hľadať.
Vidím, že ste sa zatiaľ tu na fore dosť rozbehli. Aj depka sa snaží nebyť depkou (potom sa premenuješ ? :-), To je fajn. Potrebuje len nazbierať odvahu a po prerazení prvých prekážok jej všetko pôjde už ľahšie. Aj jej tak trochu závidím. Ale nie v zlom. Tiež sa z toho aj teším a držím jej palce.
depka: nič nestratiš keď zabojuješ. Dnes naozaj neplati to, že chlap ma byť ten prvy kto "musí" niečo začať. Máš svoj osud v rukách, ale nie že to zasa budeš prežívať ako "depku" ak to náhodou nevyjde. Tak odvahu, hlavu hore. Ale teraz už naozaj končím . Daj vedieť. ahoj mama2
