je problém vo mne? alebo je problém v mojich rodičoch?

Príspevok v téme: je problém vo mne? alebo je problém v mojich rodičoch?
vpravovľavo

Ahojte.
Ja , neviem ako začať , ale ono je to všetko tak zložité.
Ak sa vám to nechce čítať, nemusíte. Veď sú aj horšie problémy.
Ide o to, že rodičia mi neveria,nepodporuju ma, často im musím klamať, zatajovať veci...už som si na to zvykla, takže sa už ani necítim previnilo. Len sem- tam.
Takže momentálne konkrétny prípad uvediem.
Bolia ma kríže, chrbtica....mám nedostatok pohybu. Tak som sa rozhodla vyriešiť to. Som chudučka, takže s obezitou mať problem nrbudem v blízkej buducnosti si myslim:)
Začala som to riešiť tým, že som sa prihlásila na tanečnú( hip hop), po krátom čase som zistila, že to nie je pre mňa. Mam problém zapamatať si choreografiu. A nezaujíma ma prepletaťť nohy, čo najrýchlejšie v rytme hudby. No ako páči sa mi to ale....nie je to pre mňa....tak som si povedala, že začnem viac plávať. Na plaváreň som šla raz. Aj to som sa tam chystala zhruba pol roka( ešte pred tanečnou, Všetko sa to vlastne odohráva teraz v tomto časovom období (oktober-november-december)). Nakoniec teraz na plaváreň chodiť nemôžem z istých dôvodov(dlhodobo).
Dobre, chcela som ísť na brušné tance. Blbosť, ale viem krútiť bokmi, tak prečo sa nezdokonaliť a nepriučiť niečo nové?...no vzdala som to, lebo rodičia povedali , že mi tolko platiť nebudú. Myslím že cena je len 45€ na pol roka alebo tak nejak. Takže s tým už nepočítam.
Práve dnes som rozmýšľala , že pôjdem na balet. Páči sa mi to. Okrem toho si rozhýbem moje takmer zmeravené telíčko. Mam ochabnuté svalstvo a to mám len 16 rokov(onedlho 17). To viete, len minimálny pohyb....ľahko sa povie, však cvič...cvičila som jogu....ale zvolila som nesprávny systém...cvičila som poctivo asi 4mesiace...no nič..kríže boli aj tak, chrbtica deto....tak som časom prestala....
K tomu baletu- rodičia ma vôbec nepodporujú...len mi to vyhovárajú, kričia na mňa, že zas mi budú platiť(700sk na pol rok) a po dvoch týždňoch to nechám, že na balet sa nechodí v 17-tich , že to už od malička treba...no keď sú taký múdry, prečo ma nedali na niečo, hocičo keď som bola malá. Im sa páčia spoločenské tance, tak sa ma tak namudro vedia spýtať , že prečo sa nedám na ne. Tak samej seba sa pýtam , že " však to si nemala chodiť už odmalička?!" NEZNASAM TO!! naozaj treba začínať s baletom od detstva?..už nie je čas? už som starena ktora ma isť do hrobu či čo za frasa?...to mam teraz na všetko hovoriť, že " ááá tak kašlem na to, lebo to trebalo už od detstva začať"...BOŽE!!!!! čo si o tom myslíte? čo mam robiť? mam prekusnúť rodičovské "ľady" a ísť ďalej a sama? no ved vždy som sama .....vždy musím ísť za svojím cieľom sama. Ako sa vraví, pomocnú ruku musím hľadať len na svojom ramene.

Ďalej, klamem im preto, lebo ak sa niekam pýtam von, jednoducho ma nepustia. Úplne chápem ich strach, aj som im to vravela. Možno až tak úplne nechápem, ale predsa mám istú zodpovednosť, o ktorej ani nevedia. Kamošky vravia , že niekedy by som už mala ubrzdiť, vždy stresujem( rýchlo, nestihneme bus,,,joj radšej tam nechod , čo ked toto, čo keď tamto....). Nerada sa skrývam za druhých , preto to ani nerobím, no tentoraz musím vinu hodiť na rodičov. !!! JE TO TAK! oni su za to zodpovední. Ja sa z toho snažím vysomáriť, ale v konečnom dôsledku len klamem samú seba.

Ďalej, mnohý ľudia, len z písania mi už vravia, že pôsobim múdro, mám dobré názory. Nemyslím si to. Nízke sebavedomie?..ano tak trošku. A čo..vám sa to nestalo?....dobre, veľmi ma trápi, že rodičia mi vedia len pekne nadávať. Nevravím že vždy. Ale od cudzích sa viac dopočujem dobrého ako od nich. Nikdy v živote mi nepovedali, že som zodpovedná, že niečo dokážem , že mám dobré názory, nikdy ma nepodporovali, nikdy ma nepochopili( ani v tích naprimitívnejšch veciach), nikdy som neurobila nič dobré podla nich, ONI MA CHAPAť NECHCU NECHCUUU....)!!!!!! JA LEN TRPIM:(............no ako fakt slzy mi teraz stekajú ale....keď to je tak ťažké...kto to zažil snád pochopí.

Jedinú oporu ktorú som kedy mala je moja priateľka. Najlepšia osoba akú poznám. Vždy dokonalo poradí, pomôže,,,,pochváli, zdvihne sebavedomie. Je to všetko super ale....aj tak rodič je rodič.
Preto vás prosím, ak to niekto dočítal celé, BUDTE DOBRýMI RODIČMI, VEĽA SA ROZPRÁVAJTE SO SVOJÍMI DETMI....nezakazujte hned všetko, porozprávajte sa s nimi, preberte klady , zápory..vysvetlite,,,ale pochopte danú situáciu.
Moji rodičia si myslia, že ma budú mať takú ako chcu oni. Moja staršia sestra tancuje ako oni pískajú.
ja som presný opak...preto ma asi volajú že rebel,ďiabol.......
Možno som trošku hyperaktívna, ale musím vyskušať všetko,,,chcem všetko ale má to isté hranice.

Ja neviem, čo si o tom všetkom myslíte...čo mam robiť? ...mam zmeniť vzťah a prístup k svojim rodičom , mam sa im podriadiť? alebo mám si šliapať vlastnú cestu , ktorá už aj tak trochu rozšliapaná je.......
Vraví sa tiež, "LEN TEN KTO NEPOSLÚCHA SVOJICH RODIČOV, MôŽE BYŤ LEPŚí AKO ONI!"
Mimochodom, im vysvetľovať nič nebudem. Už nie,,,,už toho bolo veľa...neprestávam bojovať, no neviem ktorým smerom sa ubrať......
ĎAKUJEM.....vykecala som sa...tak trošku...