Ako byt lepsim clovekom?

Mila glam! Klobuk dolu pred tym,ako dokazes byt sebakriticka.Ved je to super,ze dokazes sa pozriet na svoje chyby so strany a uvedomujes si ich a odsudzujes seba samu za svoje konanie!Nedokaze to kazdy.Uz tym si vynimocna :-).No hej, rodicovske chyby ostavaju vysiet niekedy dlhe roky na detoch..Ale uz si dospela zena,postav sa k problemu inac: predstav si svojho otca ako stoji pred tebou a diva sa ti do oci..Pozri sa,ved ta zlost je iba ochranny stit,za ktorym sa skryvaju ine problemy:strach zo zodpovednosti o rodinu,strach o buducnost,nepochopenie so strany okolia...Pozri sa aky je bezmocny..Pokus sa vyvolat u seba pocit sucitu s otcom a uprimne mu odpustit.Je to mozno tazke,ale pokus sa.Ritual odpustenia je oslobodzujuci,pretne tu nit,co ta stale spaja s nepodarenym detstvom.Oslobod sa.A hned zacnes pozorovat zmeny na svojom spravani,budes menej kriticka,a pred tym ako sa ti bude chciet niekoho ohovarat,najprv si pomyslis: a naco?ved kto je bez viny? :-) Si krasna zvonka tak stan sa krasnou aj zvnutra,ved k dokonalosti je uz len krok! Pa :-)

Boze baby, ako by ste mi z duse pisali.. Vo mne moj otec odmalicka pestoval nizke sebavedomie, v jednom kuse ma ponizoval, aj brata. Ponizoval aj moje kamaratky a pestoval vo mne nenavist k druhym ludom. Je to strasne zakomplexovany clovek,ktory ale na druhej strane vela toho v zivote dosiahol,co sa penazi tyka. Ja som bola vynikajuca studentka a patrila som aj patrim medzi tie fyzicky viac obdarenejsie krasou. No napriek tomu mam neskutocne podlomene sebavedomie. Mam milujuceho chlapa, co mi da vsetko na svete, no napriek tomu stale bojujem s inymi zenami a ludmi vseobecne. Neznesiem kritiku na svoju osobu. Ked ma niekto urazi, nedokazem to stravit, vkuse na to myslim a pestujem v sebe obrovsky hnev, nenavist a potrebu pomstit sa. Moja svokra je uzasna zena, no napriek tomu ju vkuse ohovaram a riesim, pritom ona ma ma rada ako dceru.Stale na nej hladam chyby, no ked som s nou, sa pretvarujem. Vlastne vzdy sa pretvarujem ze mam toho cloveka rada a potom hovorim o nom skaredo.. Jedini ludia, ku ktorym tieto pochabe pocity nepocitujem su moja mama, babka, brat a manzel. Myslim si o sebe ze som zly clovek, no jedine co ma tesi je to ze dokazem byt empaticka, okrem toho verim boha a on mi to vsetko zhora vracia aj z urokmi..

draha mandarinka!To,co tu citas üpatri aj tebe.Len v tvojom pripade moze sa jednat aj o hormonalnu nerovnovahu,nakolko mas caste vykyvy nalad: raz si moc zlostna,raz chces plakat a ti je luto....Moze to mat suvis so stitnou zlazou.Neni to nic strasne,len skoc ku dok.,daj si vysetrit krvicku a v pripade zistenej nerovnovahy da sa to upravit medikamentozne.Neni to nic strasne,ver mi!A uvidis,ze hned v tvojom zivote bude viac slnecnych dni :-)

Draha wiwien! Ved urob toto:postav sa k zrkadlu,zadivaj sa na seba a pozri sa aka si krasna ludska bytost,zadivaj sa do svojich oci a uvedom si,ze mozu vyziarovat este viac lasky,ktora nejtralizuje vsetko zle okolo.Nic zle sa ta nema tykat,lebo TY nie si zla.Zlo neni ako chripka,nenakazis sa.Jednoducho sa ho snaz nevsimat-to je vse.Bud NAD primitivnou urovnou zla a zavisti.Uvidis,ze to sa da :-)

mile damy, mam 50 a teda aj nejake tie ziv. skusenosti..
Bola som podobne ako vy, zlostila som sa pre hocijaku krivdu aj na inych...apod.
radili mi, maj sa rada.., ale ako sa to robi? doteraz som na to neprisla.
Veci som riesila tak, ze som sa vedome cvicila. Napr. Nevsimaj si, nekomentuj...
A hlavne som si uvedomila, ze kazdy ma svoj zivot, svoje chyby a zacala som si ich menej vsimat. Hovori sa tomu tolerantnost. (Nech brouka zit)
Potom som zazila jednu udalost, pri ktorej mi doslo nadobro, ze take tie krivdy, problemy a pod okolo mna su HOVNOM oproti tomu , co som prezila, a to ma uz uplne zmenilo.
Odpoved: chce to tvrdo pracovat na sebe a nieco pride aj s vekom.

ciapocka, akoby si mi z duse pisala!! Presne toto ma trapi uz dlhsi cas, stale si hovorim, ze to musim zmenit, rozmyslam nad tym, nespim v noci kludne.. Tiez ma velakrat vytocia malickosti, ked nieco niekto povie, hned si to beriem k srdcu, neviem sa nad to povzniest.. trapi ma to niekedy aj den-dva, kym to uplne vypustim z hlavy... dotycny uz aj zabudol, ze nieco povedal a mne to este vzdy chodi po rozume... som podrazdena, bez nalady, neviem sa vyventilovat. A potom ked to uz konecne prejde, tak ma to mrzi.. ze som bola zla na priatela.. ze sa sama takto nicim, ved to vobec za to nestoji. Vzdy si to hovorim a vzdy ma potom ZASE nieco tak nastve, ze v tom momente neviem inak reagovat, len tak, ze sa nazlostim, ci urazim, alebo odmlcim, uhybam pohladom, nekomunikujem, niekedy mi srdce bije tak, ze ide vyskocit z hrude...slzy sa mi tisnu do oci, za co sa na seba zlostim, lebo potom vyzeram, ako chudinka, co hned place..a pritom tak strasne nechcem ! .. branim sa tomu, ale tie slzy idu same... a to trva nejaku chvilku, kym sa to vo mne utisi.. Tak poradte ludkovia, ako sa tomu vyhnut? Ako si nebrat vsetky veci tak k srdcu, ako nevzblknut tak rychlo, ked mate vybusnu povahu?? Budem rada, za kazdu radu. Dakujem.

engel, tak toto si uplne krásne napísala..to zdvihne sebavedomie dufam aj mne..:))teda snažím sa o to už dlho, ale vždy ma niečo zaskočí..čo potom zoberiem na seba, myslím si, že ja som na vine a tak...a ani nevravím, že nemám to sebavedomie nejako vysoké,ale veci, čo si tu napísala, su fakt pravda, lebo len ked sa máš rada ty sama, tak ťa môžu mať radi aj iní:)

Draha ciapocka!Treba pracovat na zvyseni vlastneho sebavedomia.Preto sa ta vsetko dotyka a beries vsetko osobne,lebo niekde v dusi sa sama nemas dostatocne rada.Nauc sa lubit seba,svoje skutocne JA,uvedom si svoju jedinecnost.Uvedom si,ze si moc potrebna v zivotnom processe(ved preto si tu).A netreba "oplodnovat" cudzie nazory a pocity.To nie su tvoje nazory,tak ich neber osobne,nechaj ich jednoducho preletiet mimo,ako muchy,bez toho,aby na teba sadlia a si sa nimi zaoberala :-).Skus to a uvidis,ako sa ti zmeni kvalita zivota!Drzim palce :-)