ľúbim ženáča

no hej ale s nim je to zlozitejsie, lebo on je jeden z tych typov ktore nevedia byt verne tak preto viem ze by to nemalo vyznam aj keby bol so mnou...

Nie som sice psychologicka,ale nedavaju mi zmysel dve veci: ¨nechces s nim ostat ani ho brat od rodiny¨- by mohlo znamenat de fakto, ze ho nemilujes,ze si s nim len tak... no na druhej strane, ked rozmyslas nad odchodom prec, tak ho milujes, ale bojis sa... tak co je spravne?? Neviem nic o vasom vztahu, ale poviem ti jednu vec. Pokial si myslis,i ked len na stotinku percenta, ze by to mohol byt ten pravy, tak nezahod svoju sancu, lebo ta sa uz nikdy nemusi naskytnut... bud trosku egoisticka,pretoze pokial budes stale mysliet len na druhych, sama NIKDY nebudes stastna... a rozmyslaj... laska boli,ale napriek tomu je to to najkrajsie,co som kedy spoznala... a budem bojovat az do konca, lebo LASKA za to stoji...

TAK TO TI ZELAm bez ohladu na to ci to je spravne alebo nie vela stastia , si asi silnejsia nez ja.. ja planujem odchod z tejto krajiny chcem odcestovat prec lebo to ze som tak blizko pri nom nieje dobre a zaroven ja nechcem, s nim ostat ani ho brat od rodiny, a som rozmyslala ze mozno podvedome nechcem ziadny vztah a preto som s nim a takto mi to vyhovuje .. ze to nema buducnost.. neviem asi by mi psychiater pomohol lepsie nieje tu nejaky napojeny aby sa mohol vyjadrit aj on?

Tak to ja si neviem predstavit,ze po tom, co sme spolu, musi ist domov...:( neviem si na to zvyknut a trapi ma to...ja ho chcem len pre seba!!! a to utrpenie,co prinesie nasa laska... ano,ja si ho uvedomujem, ale mam obetovat svoje stastie kvoli inym?? Som schopna obetovat VSETKO pre nasu lasku a aby sme boli spolu normalne a stastni... Ale tu lasku neobetujem kvoli stastiu jeho manzelky, alebo jeho rodicov... I ked ma stve jeho syncek, lebo on za nic nemoze... Ale on aj tak s nim malokedy je, skoro stale je v praci, a malemu bude lepsie s maminou- on sam to tvrdi...takze je zmiereny s tym,ze syna strati...

a som zvedava ako toto dopadne..
Uz to trva priliz dlho a ja nechcem ublizit jeho detom ani nikomu s jeho blizkych dokonca ho vzdy posielam domov ked uz je so mnou pridlho a tak... asi som divna

Vies co ja neviem, ja som tiez so zenatym chlapom a vymyklo sa mi to spod kontroli, u nas to trva s prestavkami uz skoro 2 roky, a ked sa nad tym zamyslim neviem si predstavit ze by bol len so mnou ja nechcem aby sa rozvoiedol, proste by som mu nedoverovala ze by mi nespravil to co svojej zene robi teraz a

Dakujem,olympia... i ked je pravdou,ze sa hrozne bojim,ze sa proste nerozvedie... ti chlapi su totizto vsetci rovnake svine!!!! Maju len reci...

myslim ze nas je tu dost co kricime o pomoc a vy nas le zatracujete, cmuuuucik15
uplne ta chapem

viete,ono to nie je take jednoduche... vlastne ja som vedela od zaciatku,ze je zenaty...zacala som pracovat v restike,kde bol spolumajitelom! No a raz som sa hrozne opila a milovali sme sa... obaja sme si mysleli,ze sme si proste uzili a prejde to... ale nepreslo,hoci je to nelogicke,zalubili sme sado seba,aj ked to ani jeden z nas nechcel... spadli sme do toho,a teraz uz neni cesta spat... rovnako som si myslela,ze je to len nejake ucarovanie,a ze ked sa vratim spat domov,tak ten vztah stroskota... ale nieje tomu tak. Stale sme spolu. Chodim do Spanielska kazdy mesiac na par dni,a snazime sa,aby ten vztah fungoval aj na dialku... my sa proste lubime, aj ked...:( pomoooooooc!!

a TEBE by sa pacilo mat 30rokov byt vydata mat dieta a Tvoj manzela by Ta podvadzal s takou akom si teraz Ty si pre nho na trohu rozptylenia ale pre kazdeho muza je najdolezitejsie DIETA jeho geny atd.zabudni na nho anajdi si slobodneho s ktorym sa nebudeš musiet delit s ino!!!!!!!!!!!!!!!!!!