Bojíte sa smrti?

tak to je hlupost ze kazdý sa bojí a ze to nema v hlave v poriadku to moze napísat nejaký neveriaci, ludia ktorí zijú s Bohom ziju dobrým životom sa nemusia bat, pretoze vedia, ze ich caká stretnutie s Jezisom v nebeskom královstve, bud by sli najprv do ocistca, alebo do neba. Ludia čo maju nadej na posmrtný zivot sa nemusia bať, ak zili čisto, spravodlivo, pretoze ich caká nieco krajsie, kde niet utrpenia, bolesti staroby, ale láska so živým Bohom.

Bat sa smrti je prirodzene kto sa jej
neboji je bud fanatik vid samovrazedni
teroristi alebo nema to v hlave celkom v
poriadku alebo si to len namysla ze sa neboji . Kazdy sa boji.

smrti sa neboji nikto ale umierania vsetci

Ja mám 14.... a svojej smrti sa nebojím.... lebo si neviem predstaviť žeby som jednoducho "zaspala" a nič viac... nebola bysom , neexistovala, na žiadnom svete... preto sa tiež prikláňam k teórii, že život si nájde cestu, život pokračuje... smrti blízkych sa bojím preto, lebo by už neboli os mňou ...

Ja mám 14.... a svojej smrti sa nebojím.... lebo si neviem predstaviť žeby som jednoducho "zaspala" a nič viac... nebola bysom , neexistovala, na žiadnom svete... preto sa tiež prikláňam k teórii, že život si nájde cestu, život pokračuje... smrti blízkych sa bojím preto, lebo by už neboli os mňou ...

svojej nie... ale bojim sa smrti blizkych.

Ja sa smrti hrozne bojim. Rozmyslam ake to je..napr.ked spim? alebo neviem. Zo mna neostane nic takze snivat sa mi nemoze. Ale myslm si ze sa narodim este raz. Urcite nebudem vediet ze som to ja ale narodim sa.

tatl, musel to byt silny zazitok:) vela ludi sa prave preto nevrati, lebo maju velky pocit stastia, ze su "tam", je to vraj obrovsky pocit slobody, uvolenia a lasky,..clovek potrebuje dost sebazaprenia aby sa vratil s5,..ale pekne od tvojho "sprievodcu" ze ta nepusti:)) btw,..co sa ti stalo,ze si bola v takej situacii?

Ziadny tunel ani svetlo,ako sa to obvykle opisuje. Otvorila som dvere do nejakej strasne velkej miestnosti, v ktorej bolo strasne vela ludi. Prisla som tam ako velka voda,vysmiata od ucha k uchu. Od nejakeho hluciku pristupil ku mne muz obleceny ako mnich a s tvrdym vyrazom v tvari ma s tadial vyrazil. Dakujem mu dodnes. co mi utkvelo v pamati je pocit lasky a dobroty co napriek jeho nepristupneho a nastvaneho vyrazu v tvari z neho salal.

ja zo svojej smrti absolutne strach nemam... ta mi pride taka mierumilovna... asi viete ako to myslim... aj ked mam pocit, ze po smrti uz nic nie je, ktovie, skor je to asi tym, ze si to ani predstavit neviem, ze by po smrti nieco bolo...

no a mam aj strach zo smrti, ale to je strach zo smrti blizkeho... zo svojej strach nemam...