Pijete mlieko?

darika

a vies co som ja vcera po tych vasich prispevkoch urobila?Isla som si urobit kakao.Asi pol litra som vypila. :-)))

Denz

darika- aj ja som ho este do nedavna pil:))
mame znamych na horach:)
a je to jasa,ze rozdiel....ved aj plnotucne mlieko v obchode uz nie je plnotucne...

darika

Moja mama hovorievala,ze ako dieta stale pijavala mlieko rovno od kravy.To sa ale neda podobat s tym co pijeme my.To ma od mlieka daleko.

Denz

darika- nieco podobne sa uz zacina aj na Slovensku:)
cerstve a neupravovane mlieko z krav v stroji:)
Prides..natankujes a ides:))

darika

To ma teraz napadla pikoska z Ciny,kde zila moja sestra.Kazdy den jeden a ten isty clovek chodil okolo jej domu s vozikom,na ktorom mal vzdy 2 kozy.Nikdy ho ale nevidela ist nazad.Po niekolkych dnoch jej to nedalo a opytala sa ho,ci ich ma tolko,ked ich chodi stale predavat.A on sa usmial a povedal,ze to si len ludia objednavaju cerstve mlieko.Az pred dom.Oni si to tam podoja zaplatia,podakuju a on ide dalej.

Denz

Mlieko, mliečne výrobky a syry patria medzi naše základné potraviny. Toto postavenie si zasluhujú právom, pretože sú bohatým zdrojom mnohých dôležitých živín.

Mlieko a mliečne produkty zabezpečia optimálny príjem nevyhnutných nutričných zložiek. Mlieko sa skladá z vody, mliečnej bielkoviny, mliečneho tuku, mliečneho cukru – laktózy, vitamínov a minerálnych látok. Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, a to práve tie, ktoré si naše telo nevie vyrobiť samo.

Laktóza je ľahko stráviteľná a pôsobí ako zdroj energie. V ľudskom organizme plní dôležitú úlohu pri vývoji mozgu a priaznivo ovplyvňuje črevnú mikrofl óru. Mliečny tuk je rozptýlený v kvapôčkach a v porovnaní s ostatnými živočíšnymi tukmi je ľahko vstrebateľný. Čerstvé pasterizované mlieko je prírodným zdrojom cenných látok, ktorých zloženie a vzájomná ideálna kombinácia zabezpečuje človeku odolnosť, vedie k pohode a udržiava zdravie.

Z vitamínov sú to A, B2, B6, B12, D. Popri vitamínoch obsahuje mlieko všetkých sedem základných minerálnych prvkov: vápnik, fosfor, horčík, sodík, draslík, síru a chlór. Okrem toho je v ňom veľa mikroelementov, ktoré organizmus potrebuje v stopových množstvách: železo, meď, fl uór, jód, mangán, zinok, molybdén a selén. Minerálne látky riadia látkovú premenu v tele, zúčastňujú sa na procesoch regulácie krvného tlaku a ich význam pre organizmus je aj v tom, že sú potrebné na stavbu kostí a zubov.

Mlieko a mliečne produkty sú najlepší zdroj vápnika. V týchto potravinách sa nachádza vo veľkom množstve a navyše obsahujú i ďalšie zložky, ktoré podporujú jeho využitie v našom organizme. Ak nemáme radi mlieko a pravidelne nejedávame syry ani mliečne výrobky, iba ťažko sa nám podarí dodať do organizmu dostatok vápnika.

Zázračný vápnik

Zdravotné štatistiky u nás zaznamenávajú vysoký výskyt osteoporózy. Kostná hmota nadobúda počas rastu svoj tvar a pevnosť. Približne medzi 30. a 35. rokom života tento proces končí, pričom je pre organizmus žiaduce, aby sa maximálna kostná hustota udržala čo najdlhšie. Je to možné len vtedy, ak je v potrave dostatočné množstvo vápnika. Za optimálnu dennú dávku tohto minerálu sa považuje 1 - 1,2 g pre dospelých, deťom, mladistvým a ženám v menopauze, ktoré neužívajú substitučnú hormonálnu terapiu, sa odporúča až 1,5 g denne. Vápnik je dôležitý aj v procese zrážanlivosti krvi, potrebný je pre správnu činnosť svalov, nervov, srdcového svalu, ako aj pre tvorbu niektorých hormónov a enzýmov.

Plnotučné či nízkotučné?

V tuku, ktorý obsahuje mlieko a mliečne výrobky, prevažujú nasýtené mastné kyseliny. Je teda tým druhom tuku, ktorého príjem by sme mali obmedzovať. Rozumnou voľbou sú polotučné alebo nízkotučné výrobky. Množstbvo tuku je v nich znížené, obsah dôležitých živín však ostáva zachovaný.

Syry

Milovníci syrov by mali vedieť, že v 100 gramoch ich obľúbenej pochúťky sa skrýva priemerne 20 – 30 g tuku. Práve tukové látky však prispievajú k typickej chuti a vôni syrov. Nižší obsah tuku majú mäkké syry a špeciálne nízkotučné tavené syry. Nie je však ťažké zostaviť si jedálny lístok tak, že „ušetríme“ tuk v iných jedlách a svoju porciu syra vychutnáme s čistým svedomím.

Kyslomliečne výrobky

Zakvasené, čiže kyslomliečne výrobky sa vyrábajú z mlieka pôsobením špeciálnych baktérií. Po skvasení sa tieto výrobky väčšinou zohrievajú, aby sa predĺžila ich trvanlivosť. Pôsobením tepla sa však užitočné baktérie ničia. Niektoré nové produkty však tieto prospešné baktérie obsahujú. Jogurt, kefír či acidofi lné mlieko majú viaceré priaznivé vlastnosti. Sú ľahšie stráviteľné a majú vyšší obsah niektorých vitamínov. Pôsobia i proti prítomnosti škodlivých baktérií v čreve, čím upravujú jeho funkciu.

Je pravda, že mlieko zahlieňuje?

Nie je to pravda! Mlieku sa často neodôvodnene pripisujú škodlivé účinky. Tráviace ťažkosti po konzumácii mlieka však môže niekedy sôsobovať nedostatok tráviaceho enzýmu laktázy, nevyhnutného na rozloženie mliečneho cukru. Niektorí ľudia preto znášajú mlieko iba v malých množstvách a ako súčasť potravy. Nie je však potrebné zo stravy vylúčiť úplne všetky mliečne výrobky. V kyslomliečnych výrobkoch a syroch je totiž mliečny cukor z väčšej časti skvasený a môžu ich bez problémov konzumovať i ľudia, ktorým sa zistil nedostatok laktázy.

Alergia na mlieko

Iným ochorením je alergia na mlieko. Problémy spôsobujú mliečne bielkoviny, ktoré sa nachádzajú prakticky vo všetkých mliečnych výrobkoch, preto ľudia trpiaci na tento druh alergie musia zo svojho jedálneho lístka tieto potraviny vylúčiť. Minimálne množstvo bielkovín je v srvátke a výrobkoch z nej, ktoré obvykle tolerujú aj ľudia s týmto ochorením.

Pijeme dosť mlieka?

Napriek rôznym reklamám o význame mlieka a mliečnych výrobkov máme na Slovensku stále ešte veľký defi cit a stále viac a viac sa musíme učiť lepšie využívať a viac konzumovať práve mliečne výrobky. Pre zaujímavosť treba uviesť, že u nás je spotreba všetkých mliečnych výrobkov po prepočte na mlieko iba 163 kg na osobu a rok, kým vo vyspelých štátoch je táto spotreba cca 300 kg. Pritom iba v „západnej“ Európe, ale i na východe sa spotrebováva na osobu a rok asi trojnásobné množstvo mliečnych fermentovaných nápojov a minimálne dvojnásobné množstvo syrov ako u nás na Slovensku.

Čerstvé mlieko, kyslomliečne a nízkotučné výrobky by teda nemali chýbať ani na jednom stole. Ak by ste v práci občas vymenili šálku kávy napríklad za acidofi lné mlieko, pomôžete svojmu zažívaniu. Pohár mlieka, acidka, či jogurtu vám v práci pomôže zahnať hlad a je vhodnou desiatou, či olovrantom. Väčšinou má dlhšiu trvanlivosť, a preto si ho môžete nechať v kancelárskej chladničke ako prvú pomoc v prípade vlčieho hladu. Nie je nič lepšie ako pohár studeného mlieka v lete, alebo horúceho kakaa v zim

Denz

Mliekarstvo všade vo vyspelých krajinách patrí medzi popredné odvetvie národného hospodárstva, lebo má hlbší celospoločenský význam. Každá vyspelá krajina sveta sa snaží o sebestačnosť vo výrobe základných potravín a jednou z tých najdôležitejších je i mlieko a mliečne výrobky. Samotná výroba mlieka a jeho spotreba je dôležité totiž nielen ako bežná potravina, ale má veľký celospoločenský význam i z pohľadu existencie chovu dobytka v prvovýrobe, z pohľadu ekonomiky výroby a ďalej z pohľadu zamestnanosti ľudí na vidieku, sociálneho a ekologického programu spracovania produktov celého poľnohospodárstva.

Najdôležitejší prínos vo výrobe a spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov, ktorý práve v súčasnosti sa dostáva do popredia pracovníkov vo výžive i ďalších odborných lekárov je prínos pre zdravie človeka. V súčasnosti práve prostredníctvom mlieka a vybratých mliečnych výrobkov si môže každý človek od útleho veku až po starobu liečiť svoje osobitné zdravotné problémy napr. so zažívaním, s vlastným metabolizmom, krvným tlakom, atď. Však samotné mlieko a najmä jeho fermentované výrobky (napr. rôzne fermentované probiotické nápoje, syry a pod.) sú nenahraditeľným zdrojom všetkých pre život potrebných látok a tieto je potrebné vhodne aplikovať do svojho pravidelného jedálneho lístka.

Napriek rôznym reklamám o význame mlieka a mliečnych výrobkov máme na Slovensku stále ešte veľký deficit a stále viac a viac sa musíme učiť lepšie využívať a viac konzumovať práve mliečne výrobky.

Pre zaujímavosť je treba uviesť, že u nás je spotreba všetkých mliečnych výrobkov po prepočte na mlieko iba 163 kg na osobu a rok, kým vo vyspelých štátoch je táto spotreba cca 300 kg. Pritom iba v „západnej“ Európe, ale i na východe sa spotrebováva asi trojnásobné množstvo mliečnych fermentovaných nápojov a minimálne dvojnásobné množstvo syrov ako u nás na Slovensku. Z uvedených dôvodov je preto potrebné stále viac sa zaujímať o zložení mlieka a mliečnych výrobkov a o ich spoločenskom i zdravotnom prínose.