Čo si myslíte o eutanázii?

buba72,
ja mám tiež brata, ktorý bol za mala huncút a všeličo povystrájal. Musí to byť smutný pohľad vidieť ho nehybného na posteli s takýmito vyhliadkami. Avšak keby na tej posteli ležal môj brat, neurobila by som mu to, nevzala by som na seba tú ťarchu zodpovednosti za jeho smrť.

V prvom rade, nemala by som odvahu rozhodnúť o ňom bez neho samého. Z môjho hľadiska by sa mohla zdať preňho smrť najlepším riešením, ale akú mám istotu, že by to tak chcel aj on sám? On v kóme už prežil to, čo ja som ešte nemala možnosť prežiť, už vie o živote viac, ako viem ja bez jeho skúsenosti na prahu smrti. Aj človek, ktorý by za života sám vyhlasoval, že by bol za vlastnú eutanáziu, môže tento svoj názor pri zažití kómy či klinickej smrti úplne zmeniť. Možno si už čítala o pacientoch, ktorí, aj keď sa svojim príbuzným zdali akoby mŕtvi, všetko vnímali a videli. Chceli im dať znamenie, že sú tu a že žijú, ale ich telo ich nepočúvalo, pery nevydali zvuk, ruky sa nepohli, oči neotvorili. Spoločným znakom bolo, že chceli žiť, chceli sa vrátiť. Niektorí zažili ešte viac a videli svoj život premietnutý ako na plátne, videli svoje chyby a svoje omyly, v ktorých žili, videli, koľkým ľuďom ublížili a pocítili veľkú ľútosť a zároveň silnú túžbu vrátiť sa späť a aspoň niečo napraviť. Videli svoj osud v rukách rodiny, ktorá tiež mala rozhodnúť o odpojení - a boli to pre nich muky, keďže toto rozhodnutie oni sami nemohli ovplyvniť - a chceli pravdaže žiť. Tieto skúsenosti mnohých ľudí potvrdzujú, že duša človeka "prežije" jej telo, že sa nestráca, nemizne.

Píšeš, že lekári nedávajú bratovi šancu na normálny život, takže šanca na život je. Ak však je šanca na život, prečo ho brať? A aká je istota, že to naozaj bude tak, ako lekári hovoria? Koľkokrát sa už mýlili! Sama mám známych - a takýchto prípadov je veľa, že lekári predpovedali rodičom postihnuté dieťa a narodilo sa úplne zdravé (ešte dobre, že nešli na potrat). Ak sa rozhodnete odpojiť brata, nikdy nebudeš mať istotu, či by predsa po zobudení nemohol prežiť celkom uspokojivý život. Mohol by mať obmedzenia, ale by žil a o to viac sa tešil z každého jedného dňa. Aj keby mal ostať pripútaný na posteli, nevieš predpovedať so 100 %-nou istotou, ako by reagoval na túto situáciu a či by ju neprijal. Bolo by odvážne tvrdiť, že jeho život by prestal mať zmysel, len preto, že predtým bol neobsedný.

Buba, píšeš, ako by si dostala nejaké ultimátum. Ty nemusíš rozhodovať o smrti svojho brata. Koľkí pacienti v kóme, ktorým už žiadny lekár nedával ani najmenšiu šancu, sa prebrali po rokoch, dokonca desaťročiach, len preto, že príbuzní ich nedovolili odpojiť od prístrojov. Tvoj brat je v kóme len 2 týždne. Nedaj sa dotlačiť do rozhodnutí, ktoré možno ani sama nechceš urobiť. Ak nebudete súhlasiť s odpojením, bratovi budú musieť lekári poskytovať všetku nutnú zdravotnú starostlivosť ako hociktorému pacientovi. A nádej zomiera posledná...

Ono jedna vec je hovorit o tom, ze som za eutanaziu (mnohi maju vnutorne presvedcenie, ze su za a ze by to pre trpiacich pacientov bolo dobre), lenze nieco ine je uz eutanaziu uviest do praxe a vykonavat ju. To naraza na mnozstvo problemov, uz len vymedzit tu hranicu ze kedy ano a kedy nie je neskutocne tazke. Potom ludia su rozneho vyznania, maju rozne presvedcenie. Nikto z vas asi nezazil situaciu, ked ma povedat a podpisat, ze pacient nebude napojeny na ventilator. Ine je si to hovorit na chodbe, ze mali by ho nechat tak, kto to povie a pritom su len dve moznosti ano alebo nie, nic medzit tym. Ked sa nenapoji, tak definitivne zomrie, vzdy potom pridu pochybnosti, ze co ked...Lekar ma tiez svoje pocity a nie je to len bezcitny vykonavatel nejakej cinnosti. Ine je vytvorit podmienky, aby pacient mohol v klude a bez bolesti zomriet, ale celkom ine je aktivne mu v tom pomoct, to je uz eutanazia.

ja osobne som zástanca eutanázie, ak človek trpí a v podstete ani "nežije", tak prečo mu proste nepomôcť .... je to tak lepšie asi pre neho ...ale na druhej strane, mám spolužiačku z VS, ktorej muž bol veľmi dlho pripútaný k lôžku a ona povedala, že nikdy by nesúhlasila s eutanáziiou, pretože by to nedokázala urobiť, je (resp. bol, zomrel min. rok) to jej manžel a otec jej detí, a stále proste "žil", tak mu tú možnosť brať nechcela, pretože na to ako sama povedala nemá právo....
ono každá minca má dve strany, a ja sa na to pozerám z pohľadu človeka, ktorý nikdy nič také nemusel riešiť a dúfam, že ani nebudem musieť, ona mi načrtla jej pohľad, pohľad zainteresovanej osoby

Podla mna, ak niekto chce zomriet, nech mu je to umoznene, ale nech od nikoho nechce, aby to musel urobit za neho.
Podla mna by na to mala byt miestnost, alebo specialne miesto, kde by sa dotycny samovrah mohol odpravit a tam si to este dobre premysliet. A ak sa rozhodne, v klude zomriet.
Rozhodne by to bolo lepsie riesenie, ako ked rusnovodic niekoho sfasiruje z vlakom, alebo ked sa na asfalte rozplesti ludske telo a sposobi traumu vsetkym okoloiducim.
Najlepsie by bolo, ze by sa na takom mieste mohli stretnut dvaja samovrahovia a nakoniec by sa rozhodli to neurobit, a dali by sa dokopy. :-)

To ako ze na zelanie niekho usmrtit, lebo uz nevladze zit. Diana ty si uvedomujes co pises, to akoze kto by to mal podla teba vykonavat, kto by mal posudzovat, ze ten odtycny chce skutocne skoncovat so zivotom. Vo vacsine krajin eutanazia povolenia nieje, lebo je to velmi komplikovana problematika, lebo hranica medzi znesitelnym a neznesitelnym, liecitelnym a uz neliecitelnym nie je ostra, tak kde by ta hranica teda v jednotlivych pripadoch bola? Kto by mal o tom rozhodnut? Je mnozstvo otazok, ktore nie su zodpovedane a vyriesene. kedze s tazko chorymi kazdy den pracujem, tak viem, ze to az take jednoduche nie je.

Mohli by povoliť eutanaziu nie len ťažko chorým ale aj ľudom, zdravym ktorí to požiadaju. Je to ich vec ich život a mali ba to povoliť každemu kto chce zomrieť bez bolesti, lebo ten skok pod vlak alebo z okna je ešte viac deprimujuci ako situacia pre ktoru chce človek zomrieť.

Magy 100% s tebou súhlasím, som zástanca eutanázie,pretože nevidím dôvod,aby ľudia,ktorí sú nevyliečiteľne chorí a majú strašné bolesti museli takto trpieť.

Jednoznacne ANO !!! :)

nesuhlasim aby niekto trpel len preto lebo nejaky Čuráák si mysli ze to nieje spravne, moralne a hlavne ked on je v pohode a uplne hovno vie o tom ako sa citi ten clovek co o to ziada...

zazivam strasne xvile pretoze do pondelka sa mam spolu s bratom rozhodnut ci suhlasime alebo nesuhlasime s pasivnou eutanaziou odpojenie od pristrojou nasho brata pretoze lezi v kome 2tyzne a nieje uz sanca na normalny zivot ,niektore clanky co som tu citala mi pomohli v rozhodovany,nikdy by ma nenapadlo ze budem musiet rozhodovat o zivote a nezivote pretoze to by asi pre mojho brata bolo,co by to bol za zivot lezat na postely 24h a nic necitit a ked si prestavim aky to bol clovek neobsedny, je to tazke ako sa stym vyrovnam

Mám presne taký názor ako Genesis.