Asi nechceme deti. Ma to niekto podobne?

nescafe, nebud vztahovacna, nemyslela som teba. Dala by sa polozit otazka: za tie dlhe roky si ta priatel ani nechce vziat? Ale nespytam sa ju, lebo nepoznam tvoju situaciu. Tak ako ty nemozes vediet, co si myslim, co citim a ako zijem.

zabudla som, ze si pisala, ze nezijete na Slovensku. kde zijete? teda ak to chces zverejnit. tym sa to moze komplikovat, ale ako to riesia manzelske pary vo vasom okoli? pisala si, ze jasle su predrazene. a co nejaka au-pairka alebo pestunka?

to ze nie sme manzelmi neznamena ze nie sme spolu dlhe roky, nemame dom a nestarame sa sami o seba...

Chcela by som poprosit, aby sem nepisali dievcence, ktore nemaju odzite v manzelstve ani pol roka, nevedia, co to je vlastnit dom, starat sa o zivobytie a podobne.
Asi nechceme deti. Ma to niekto podobne?

upozornujem- nesudim len konstatujem:
Frantiska podla mna budes raz lutovat ze nebudete mat deti. Ty si este mlada, ale tvoj manzel kedze ma 47rokov tak mu to tak luto uz nepride.. si predsa zena a niekde vo vnutri musis ma kusok materinskeho citu.. aj ked to mozno nepriznas, alebo nechces to vidiet.. to je len moj nazor..

Adrejka napísala si to veľmi pekne a súhlasím aj s názormi Lolky..
S priateľom sme 5 a pól roka,máme sa radi,dieťatko zatiaľ neplánujeme,asi tak v 25ke,alebo v 27čke,keď si dostatočne našporím aby dieťatko malo tú správnu starostlivosť.Je síce pravda že vychovávanie dieťatka ni je lacná záležitosť,ale povedať niečo také ako: Nechce sa mi vstávať,variť,starať sa,to mi príde veľmi úbohé od tej dotičnej osoby ktorá takto rozmýšla! A čas na cestovanie? Cestujeme s priateľom k moru už 4 roky a nevídim prekážku v tom ak by som mala čakať 3 roky,kým dieťa vyrastie.Naopak by som rada dieťatko vzala so sebou ak by malo tak 3,4 rôčky a tešilo sa z mora,to je šťastie! A nie vylehovanie do 11stej a ničnerobenie.Presne tak aso si vravela nieje nič krajšie na svete ako ti vlastné dieťatko povie vetu:mami,tati lúbim vás a v neskoršom veku: mami ďakujem za všetko!

Andrejka03, odpisem asi uz len tebe, lebo sa nesnazis utocit ani presviedcat ci urazat. Nikto nevie, ako to klape v cudzine a ze naozaj sa nenajde nikto, kto by v pripade nudze pomohol, sme odkazani len sami na seba a nieco take ako pracovna zmluva tu neexistuje, vacsinou to funguje tak, ze clovek pride v piatok do roboty a povedia mu, ze v pondelok uz dojst nemusi. Myslim, ze nasi rodicia to mali lahsie, byt dostali od statu, aj ked sa muselo cakat a na Slovensku nikoho nenapadne, zeby nemal zdravotne poistenie. Varim velmi rada a som aj vyborna pekarka (hovori manzel), mojim snom je mat cukraren so slovenskymi zakuskami. Priprava jedneho jedla mi trva tri hodiny, ako asi vacsine zien, ktore varia...Rychlejsie jedla varievam po prichode z prace, cloveku nie vzdy chuti oblozeny chlebik, ale na pripravu svieckovej byvam po veceroch unavena. Manzel pomaha, ako sa da, my spolu aj perieme:) Lubime sa velmi. Moj manzel ma 47 rokov, nie je to ziaden pubosko, ktory sa da nabalachat na hocico alebo robi unahlene zavery, je to velmi chytry chlap. Mne je proti srsti, ked si ludia robia zo zvierata svoje deti, je to podla mna chore. Ako som pisala, deti milujem, synovci ku nam chodievaju na vyse mesiac dost casto, trosku viem, ake to je vychovavat deti. Clovek si tu musi odkladat peniaze z kazdej vyplaty, pretoze my dochodok nedostaneme (snazim sa priblizit situaciu), budeme doslova zit z toho nasetreneho. Ako som takisto uz pisala, materska dovolenka tu neexistuje, ak, tak si moze clovek zobrat neplatene volno, ktore si nasetril. Dovolenku mame dva tyzdne rocne. Nie vela, hm? No a takto by som mohla pokracovat, ale je to asi zbytocne. Tu kazdy len vynasa sudy, nicim nepodlozene, lebo ma nepozna a je len strasne tazko sa vzit do zivota ineho.

andrejka napísala si pekný príspevok:-D

frantiska, ja teda ziadne deti este nemam, takze nikoho nechcem poucovat, ani presvedcovat. poznam jeden manzelsky par, obidvaja okolo 45-50 rokov, nikdy nemali deti, neviem ci preto, ze nechceli alebo nemohli. lenze asi pred 2 rokmi si zobrali k sebe psika ktoreho nasli na ulici a je hrozne vidiet, ze si to akoby vynahradzuju tu lasku, ktoru nedali dietatu a teraz lutuju, ze nemali deti. tak ako tu uz padlo velakrat, len si to poriadne rozmyslite.
ozaj a k tomu ze nemusis vstavat a varit.. to chapem, ja som tiez dost leniva, lenze ked by ti deticky trosku vyrastli, v sobotu si rano kludne budes moct zasa prispat, deti to rano zvladaju same minimalne d 5 rokov a varit ta asi nebavi, ale da sa urobt dobre jedlo aj za chvilku a strava babatka nie je taka narocna na varenie. mozno by ti s varenim mohol pomoct aj manzel :) a to, ci deti opustia v starobe rodicov, je otazka vychovy a vzajomnych vztahov. moja babka je na tom zle, ma rakovinu, ale mamina aj krstna sa idu pretrhnut aby jej akokolvek pomohli. a predstav si take male dievcatko alebo chlapceka ako ti povie "mam ta rad/a mami" alebo ked bude na nejakom vystupeni, budes nanho alebo na nu pysna... no myslim, ze tieto veci si dokazes predstavit aj sama :) tak to len poriadne zvazte a zelam aby ste sa dobre rozhodli a nikdy to nelutovali.

frantiska, ako vidim tato tema sa dost rozbehla a aj ked som ju necitala celu, tak som videla zopar dost negativne ladenych prispevkov...
ja ti napisam tolko, ze vnutorne po detoch tuzim, ale ked sa pozeram okolo seba na tento svet tak sama pochybujem o tom, ze by som bola schopna svoje deti tomuto vystavit... takze, nie, ze by som nechcela deti, ale este neviem a cim dalej ten svet sledujem, tak tym menej mam odvahy mat deti...
tak mzno aj ja budem z tych, co deti nechu a mat nebudu...
kazdopadne som ti chcela popriat vela stastia a hlavne aby si svoje rozhodnutie nemat deti nikdy neolutovala... lebo to by bol potom asi horsi pocit