VYJADRITE TO CO CITITE !! NAPISTE SVOJ POCIT,PROBLEMY

TAk pekna tema,som sama mam dve deti a kopu starosti a už ma to nebavi,neviem či bytobolo lepšie keby som mala partnera možno ale nie toho mojho s nim by bolo všetko len horšie.Nebavi ma takyto život ale mam deti tak vlastne koli nim žijem.Nikto ma nechape,nikto si nevie predstavit ako sa citim ako mi je,každy si mysli že som robot žemna nič neboli,že nič necitim že som tvrda ale keby vydeli moje vnutro ako sa citim vnutri tak to by bola ina kava,každy simysli že je to jednoduche ale ani zdaleka nie.Chcem byt štastna,myslite že štastie ešte existuje??

emca, mas tak asi okolo 17 ze? tie pocity co zazivas su normalne, nenechaj sa nimi unasat, budu aj lepsie casy, len vydrz
casom sa budes divat na veci inak

emca, nie si sama co ma taketo pocity, ja ich mam tiez, volakedy som ich mavala dennodenne, aj terraz sa obcas vystupnuju natolko ze si bucham hlavu o stenu a stojim na moste a premyslam......, ale vsetko sa da nejako zvladnut, zivot je tu aj na to aby sme si uzivali a tesili prave z malickosti ktore nam zivotr prinasa.....a to si musis zacat vazit, a hlavne seba, nemysli na to, co bude zajtra, ale uzivaj si to co je dnes...

Ja som sa zbavil neprijemnych tlakov a moj zivot sa napnil,lepsie povedane vyprazdnil.Doporucujem.

Momentálne myslím na segedínsky,kyslučký,smotanový,mňaaam,plný tanier..)))

A ešte niečo. Nenormálne sa neznášam. A ževraj kto nemá sám seba, nemôže mať ani druhých. Nikdy nič nedosiahnem. Sere ma, že si ma nikto nevšíma. Moje volanie o pomoc. Nenávidím svojho otca, nenávidím svoju matku, nenávidím všetkých a najradšej by som bola, kebyže tu vôbec nie som. Ale som tu a to ma sere ešte viac. Už ma neteší nič. Žiadne bežné maličkosti života. Jediné čo ma teší je pomyslenie na to, že raz sa to všetko skončí. Mohla by som tu písať do rána a aj tak by som neskončila. Je toho vela, čo chcem povedať, ale bojím sa, že si to nikto neprečíta a aj keď si to prečíta, tak s tým nikdy nič neurobí, pretože buď nevie čo alebo nechce s tým nič urobiť. Ja už neviem čo mám robiť, preto len tak prežívam zo dňa na deň. Snažím sa veci riešiť, ale čím ďalej sa snažím, tým viac je to horšie. Viem, že na to idem nesprávnym smerom, ale neviem prísť na to, kde robím chybu.

myo niesi jediný,ja s priateľom uvažujeme o malom domčeku niekde v blízkosti Thajských ostrovov,ale na to treba ešte hooodne podnikania a driny tu na Slovensku,tak aspoň pekné snívanie aj tebe O:)

hmm dobre som sa napapala :))

mna zabija SF. A preto ma zabija aj myslienka ze o dva tyzdne mam prezentovat. A o cca 2 mesiace mam statnice. Mam otrasny strach. Schudla som z toho. Bojim sa vsetkeho :(

Chcela by som, aby neexistovali žiadne problémy, žiadne drogy, zlé návyky, komplexy, žiaden smútok. Aby sa všetci mali navzájom radi, boli si oporou. Aby sa nikto nikdy nehádal. Myslím, že sa to dá dosiahnúť až po smrti. Takže moja túžba je-ZOMRIEŤ!