Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Červenanie - ako tomu zabranit?

Príspevok v téme: Červenanie - ako tomu zabranit?

Mojím problémom je červenanie - strach zo začervenania sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné a trápne zároveň. Napr. červenám sa skoro vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, teda skoro vždy. Je to veľmi ponižujúce. Ak môžte pomôžte, ďakujeeeeeeem.
------------------------

anonymq

Mojím problémom je červenanie - strach zo začervenania sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné a trápne zároveň. Napr. červenám sa skoro vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, teda skoro vždy. Je to veľmi ponižujúce. Ak môžte pomôžte, ďakujeeeeeeem.

Deria

Ako zabranit cervenaniu? Nijako! Nic vam nepomoze, ak si neuvedomite, ze vsetci okolo vas su iba obycajni ludia, taki ako vy sami a ze vam nejde o zivot. Neberte sa tak vazne, kto si o vas co mysli, ti ostatni maju dost inych problemov sami zo sebou, iba to nedaju na sebe znat. Teda: zhlboka sa nadychni, povedz si, vsetci ste mi u prdele, toto je moj nazor, taky, ako kazdy iny a potom hovor! (Nie je to sice ten najspravnejsi postoj ale takym menej odvaznym to moze pomoct.:))

nnn1447

Mám iba 14 rokov ale taktiež mám problém s červenaním. Chcem vyskúšať jógu, myslíte že mi pomôže?? Kto to užvyskúšal a prešlo mu to?

maslicka

Aj ja mám ten problém.No ja sa nečervenám len od hamby,ale aj ked mi je teplo,dusno,som po plavaní,vyčistím si pleť,niečím sa natriem,napr.krémom,som v styku s vodou,niečím studeným atd.Už mi to lezie na nervy.Nepmáha ani makeup.Ked si ho dám,ak sa začnem červenať,tak sa červenám veľmi dlho a ešte som k tomu aj brontová.Neviem prečo,ved ked som bola menšia,takéto problémy som nemala.Chodím do školy a dosť mi to vadí.Mne sa ale mečervená dekoltani krk.Iba líca.Pordťe.

Jannnna

Ahojte. Červenaním som trpela aj ja a tak velmi dobre viem čo je to za pocit. U mna to bolo najhoršie ked som mala tak 16,17,18 rokov, čiže celá stredná. Najhoršie čo bolo , bolo to , že nikto ma nechápal , nemala som kamošky, sebavedomie na bode mrazu , v podstate žiadne. Cítila som sa ako absolútna nula. Očervenela som , už ked nsa na mna niekto len pozrel . Často som nosila rozpustene vlasy, sedela najradšej v prvych laviciah , aby tí čo su v posledných nevideli moju tvár. Horšie to bolo vtedy ked som mala ísť odpovedať a mala som stáť pred tabulou. Často sa mi stávalo , že ma vysmiali, že potom cez prestávku kometovali moje vystupovanie, moju červen. Lebo ja som bola až bordová. Nespočítala by som prebdené noci , mesiace a roky strachu ked som každé ráno musela isť do školy a čakať na to , ako sa zasa strápnim . Vnutorne som prežívala tak neuveritelný stres, že to nedokážem opísať. Poznámky typu "Pozri aká je zasa červená :-DD " som počúvala pravidelne. Boli situácie, kedy som reálne ! uvažovala nad samovraždou, lebo som mala pocit že to už nevydržím, bola som úplne so silami na koncoch . Kto toto nezažil , ten naozaj neuverí, nepochopí ako ponižujúce to može byť . Hlavne ked máte štastie na takych spolužiakov, aký som mala ja. Na strednú školu neznášam spomínať, neznamenala pre mna nič. Ziadne dobré zážitky, spomienky , nič. Bohužial , som človek , ktorý si vela vcí pripýšta a vela toho berie k srdcu aj ked nemusí ...
Potom prišla vysnívaná výška. Cítila som sa neuveritelne slobodná .Nadšenie však netrvalo dlho. Zistila som totiž, že prijali aj mojich dvoch spolužiakov na rovnaký odbor ako mám ja. Oni dvaja sedávali v prvej lavici , pamatám si .. A vždyked ma učitel vyzval aby som šla k tabuli sa začali smiať a mali poznámky z ktorých sa mi otáča žalúdok . Také, ktoré ma strašne boleli a rezali na duší. ktoré ma ubíjali . A tak sú už vyše roka opať súčasťou mojho života. Nedebatujeme spolu akurát sa tak pozdravíme. Ešte stále majú na mna občas blbé komentáre, ale už to ani tak nie je z dovodu červenania sa. Pretože s tým už problém nemám , viem že by sa to vrátilo iba vtedy , keby robím prezentáciu a sú v triede aj oni dvaja. Pretože to mám zafixované v hlave zo strednej . Bohužial . Ale už je to všetko o 100 % lepšie. Akosi to celé prešlo do stratena... A aj ked sa občas začervenám,už to neberiem ako tragédiu ale ako sučasť svojej osobnosti . Aj ked to nie je extra príjemné :-)

palalatinka

a najradsej mam vetu "preco si taka cervena?"...a ja odpoviem...neviem ..ja za to nemozem...prichazda to samo...mas s tym problem?...:-))

palalatinka

takze mam nieco na srdiecku...cervenam sa uz niekolko rokov...zo zaciatku som to brala tragicky...rozmyslala som nad sebevrazdou :-))..po niekolych pretrpenych rokov som vlastne zistila ze Cervenanie neprestane pokym si to sama v hlave neujasnim...je to ako zacarovany kruh...ale nieco ma napadlo...rozmyslala som ze ked som v situacii kde to na mna ide...tak si poviem..."co sa mi stane,ked ocerveniem? " nic"...musim to brat ako napriklad ked si kychnem alebo zakaslem...jednoducho povedane ,,,musim sa s tym naucit zacat zit a zvyknut si nato...to je jediny sposok ako sa toho zbavit...neexistuje ziadna masticka ani lieky-existuju ale skodia...existuje len jedina pomoc a to je Prijmut cervenanie ako normalnu vec v zivote...:-)))

PaTUSIK

Taktiež bojujem s červenaním, ktoré je maximálne neznesiteľné. Mám 15 rokov a už teraz som z toho zúfala. Červenám sa keď odpovedám, keď sa ma učiteľ niečo spýta, keď idem na rande, keď idem s kamarátmi, keď sa mám niečo spýtať... jednoducho stále! Nemám pocit, že by som mala problém nadväzovať komunikáciu z druhými ľuďmi, práve naopak, rada sa zoznamujem. Fóbiou určite netrpím... Prosím, pomôžte čo s tým!
(Sebavedomie mám normálne,no červenanie mi ho sem tam zníži) ďakujem vopred za pomoc

Netika

ahoj..mam 15 rokov a mojim najvecsim nepriatelom je CERVENANIE SA...stymto sa stretavam kazdy den...nenavidim to..stava sa mi to v skole ked sa ma nieco ucitel spyta..stava sa mi to ked preberame nejaku trapnu debatu..ked sa s nikym rozpavam..atd..skratka stava sa mi to skoro vzdy..maam svetlejsie vlasy a citlivu plet...a ked sa zacnem cerveniat velmi to vidno...najhorsie je ked si uvedomim ze sa cerveniam..potom je to horsie..citim palavu na tvari..ako keby mi sla vybuchnut hlava..:( citala som si vsetko mozne..ze vraj pomaha ked sa cervenias ze si zacnes v hlave pocitat od 1 do 20..pottom komunikacia s niekym...no mne to astak nepomohlo..a tabletky nechcem brat...mozno som hambliva ale to skoro kazdy..nemam nejake psychycke problemi ani netrpim depresiami..pls poradte co mam este vyskusat..vyskusam uz cokolvek..lebo cervenanie mi kazi zivot..preco nemozem aj ja byt normalne dievca?..ach :(