Červenanie - ako tomu zabranit?

Príspevok v téme: Červenanie - ako tomu zabranit?

Mojím problémom je červenanie - strach zo začervenania sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné a trápne zároveň. Napr. červenám sa skoro vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, teda skoro vždy. Je to veľmi ponižujúce. Ak môžte pomôžte, ďakujeeeeeeem.
------------------------

WSDKDJFHDK

ahojte dakujem ze ste sa niekto ozvali...Bella12 ma pravdu.musime sa vystavovat situaciam kde sa najviac cervename ale to nieje jednoduche ..radsej zvolime variantu uteku..je to hrozne..preco niekto nevymysli konecne nejaky makeup ktory to aspon na 80% zakrije.

ada22

ja ked sa červenám tiež som bordová a až mi brní v hlave, ušiach, no hrozné, to asi poznáme viacerí...
tak teda skúsim jogu a mám si radšej kúpiť dvd-čka alebo chodiť na skupinovú jogu? čo je lepšie?
a vraj sú najlepšie dychové cvičenia jogy neviem no, ešte nikdy som to necvičila, ale skúsim, niečo skúsiť musím...

alfaomega

presne, akopíšeš rebeka, aj na obedy som musela prestať chodiť a firemné oslavy boli pre často utrpenie, aj ked sa celkom rada bavím a viem baviť spoločnosť,ale toto ma dosť brzdí...no tak čo už...minule som mala na jednom stetnutí prihovor, jasneže na začiatku som bola bordo...ale kedže som nemohla ujsť, tak som hovorila skoro pol hodiny a na konci som bola už normalna...len ten začisatok, to nechápem, prečo to nabehne...

alfaomega

ada, ja som písala dole, že som chodila kde kade, aj u kineziologov som nechala kopu penazí a nič...začala som cvičiť jogu, asi rok, a to ma aspon ako tak ukludnuje, aj niektore situácie celkom dobre už zvladam , ale uplne som sa toho nezbavila....a stale este dufam, že raz pridem na príčinu

rebeka65

Ahoj, WSDKDJFHDK, mám presne taký istý problém ako ty /ako ada22, aj všetci čo tu píšu/ Mám 42 r. a bojujem s týmto problémom 12 rokov.Čo sa týka tých obedov v zamestnaní, ako píšeš, ja som to zažila a preto som prestala úplne chodiť na obedy.Nosím si desiatu z domu /zatial 2 roky a pokiaľ budem zamestnaná, tak asi do dochodku./

nathália09

ja som to mala veeelmi dlho,naozaj a bolo to hrozné.Ani neviem,ako som to prekonala,ale trvalo to velmi dlho.Dôležité je a sústredenie.-Aj joga je dobrá,tam sa cvičí pomaly a to pomáha.

ada22

ahojte, ja mám tiež veľký problém s červenaním, je mi to strašne trápne, dokonca sa už vyhýbam spoločenským udalostiam, dokonca aj pred známymi a rodinou sa červenám, neviem sa toho zbaviť a čím som staršia tým je to horšie...
na jednej stránke som čítala že na tento problém pomáha joga alebo ísť ku kineziologičke, len všetko stojí peniaze a neviem či aspon niečo z toho pomôže...
ak máte niekto skúsenosti s jogou alebo kineziologiou ohladom vyriešenia problému s červenaním, dajte vedieť diky moc

japredsa

no:) červenanie trápi síce aj mňa, až na to, že ja trpím ešte niečím zaujímavejším:D nie je to zo stresu, ale z tepla,...robia sa mi krvavočervené fľaky po celom tele a je to nekontrolovateľné...akonáhle je v miestnosti len trošičku teplejšie, ako zvládne moje telo, začnú sa mi po tele tvoriť tieto sýtočervené fľaky...začne to tvárou - nepravidelné fľaky minimálnej veľkosti 10 cm,...potom krk, dekolt, ramená, stehná...celkom zaujímavé, nie? a nezmiznú, kým sa neschladím...ako by moje telo nevedelo regulovať teplo...ja som červená neustále, lebo ani s miernym teplom sa neviem väčšínou vysporiadať:D priznám sa, radšej by som sa normálne červenala, tak ako VY...lebo toto je trest...

bella12

Na červenanie je len jeden liek - mám ho vyskúšaný - a to vystavovať sa nepríjemným situáciám, pri ktorých sa bojíte, že sa budete červenať. Prijať to, povedať si: no a čo, budem červená a nech to všetci vidia. Ja to viem, oni to vedia, nie je to pre nikoho žiadne prekvapenie (veď som sa už toľkokrát červenala). Nie je dôležité nečervenať sa, ale keď sa červenám, vydržať v tej situácii až do konca, neutiecť. Po 2-3 minútach sa úzkosť a stres pomaly zmenšujú, tá najväčšia červeň postupne ustúpi. Predtým som sa snažila rýchlo z danej situácie vycúvať, odísť, lebo som sa za červenanie hanbila. Sú však oveľa horšie veci, za ktoré by sa mal človek hanbiť. Takže keď sa červenáte, snažte sa správať ako by sa nič nedialo, tak aby ste svojím postojom (neklopiť oči, rozprávať sa, usmiať sa ...) tých okolo vás presvedčili, že sa nič nedeje, a že oni zle vidia, keď sa im zdá, že ste červení : ) . S takýmto postojom choďte do každej záťažovej situácie a po určitom čase zistíte, že sa už nesledujete, že červenanie nie je takým problémom alebo že sa už ani nečervenáte.

Toto je jediný spôsob, ako zvíťaziť. Cieľ nie je nečervenať sa, ale cítiť sa v týchto situáciách čo najviac v pohode. Keď je človek v pohode, nie je napätý, nekontroluje sa, nezameriava sa na svoje telesné prejavy stresu. Červenanie je len následok toho, čo človek prežíva a čo mu vtedy prechádza hlavou - a sú to rôzne úzkostné myšlienky, ktoré červenanie spúšťajú, napr. ja to nevydržím, prepadnem sa od hanby, strápnim sa a pod. Tieto myšlienky sú klamlivé a preto ich treba "napraviť", preformulovať, napr. nepravdivú myšlienku "ja to nevydržím" nahradiť logickou: už som sa x-krát červenala a doteraz som to vždy vydržala, takže to nie je pravda). Týmto myšlienkam netreba veriť, zvyšujú len stres a nepomáhajú vyriešiť problém, naopak v našej snahe nás len brzdia. Takže ak aj očerveniete, neľakajte sa, úzkostným myšlienkam, ktoré vás napadnú neverte, povedzte si, že sa nič nedeje, snažte si to nevšímať a komunikujte ďalej. Veď práve tá komunikácia je najdôležitejšia - to čo hovoríte a nie ako (s červenaním) hovoríte.

Naopak vyhýbaním sa sa človek len utvrdzuje vo svojom probléme s červenaním, pretože tým si hovorí, že je dobre, že sa vyhol danej situácii, lebo by sa určite červenal. Podvedome tak prikladá problému veľkú dôležitosť a podceňuje sa v schopnosti danú situáciu zvládnuť. Vzdáva sa a nebojuje, problém sa nerieši, len odsúva a každá ďalšia negatívna skúsenosť ho robí väčším, než v skutočnosti je.

Takže bibiana, sústreď sa na odbornú stránku svojej prezentácie, to je to najdôležitejšie. Už len to, že si si ju pripravila je splnením úlohy. Určite si sa pri príprave na ňu dozvedela nové poznatky, s ktorými sa chceš podeliť s ostatnými. Ber to takto a nechoď do toho so strachom, ako to odprezentuješ. Netŕpni, či očervenieš, radšej si otvorene povedz, že pravdepodobne očervenieš a že to prijímaš a chceš to odprezentovať aj tak. A skús si svoj prejav nacvičiť doma pred zrkadlom, pozeraj sa na seba a počúvaj svoj hlas. Zamysli sa, aké otázky by Ti mohli v súvislosti s prezentáciou položiť a premysli si odpoveď. A aj keby Ti náhodou položili otázku, ktorou by Ťa zaskočili, svet sa nezrúti. Už len to, že to odprezentuješ s týmto postojom je pre Teba veľké plus. A pred prezentáciou si povedz, že si sa pripravovala a že to zvládneš.

Uvedené riešenie nie je z mojej hlavy ale z knihy psychológov: Ján Praško, Hana Prašková: Trápí vás nadmerný stud